Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/21/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, pre vymoženie pohľadávky 684,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -90 zo dňa 24. júna 2015, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. -90 zo dňa 24.06.2015, vydaným vyšším súdnym úradníkom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 22.07.2013 sa pred súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 446/2013 na vymoženie pohľadávky vo výške 684,13 eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-255/13-LP zo dňa 01.03.2013. Súdna exekútorka v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku požiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Zo spisu mal súd preukázané, že v predmetnej veci rozhodcovský súd postupoval v konaní podľa čl. 15 Rokovacieho poriadku Victoria rozhodcovského súdu v Žiline (ďalej len „rokovací poriadok“), ktorý umožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozhodcovský rozsudok v zrýchlenom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd tak vykonal dokazovanie len na základe skutočností tvrdených oprávneným (žalobcom) a povinnému (žalovanému) zaslal rozhodcovský rozsudok v jednej zásielke spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede s poučením, že proti vydanému rozhodcovskému rozsudku má možnosť podať do 10 dní odo dňa doručenia výzvy písomnú žalobnú odpoveď. Podľa čl. 15 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak žalovaný podá žalobnú odpoveď riadne a včas, rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná rozhodcovské konanie v zmysle ustanovení rokovacieho poriadku. V opačnom prípade sa rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní považuje za riadny rozhodcovský rozsudok vydaný v zmysle tretej časti rokovacieho poriadku. Okresný súd uvedené konanie považoval nielen v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania, ale aj v rozpore s niektorými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru exekučného súdu, rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať veci v tzv. skrátenom, rozkaznom konaní. Vydanie rozhodnutia formou platobného rozkazu patrí do výlučnej právomoci všeobecných súdov a je upravené v príslušných ustanoveniach (ďalej len „“). Takéto rozhodovanie nemá oporu v žiadnom ustanovení o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a rozhodcovský súd si nemôže sám takúto právomoc založiť. V rozpore so posúva rozhodcovský súd svojim rokovacím poriadkom rozhodcovský rozsudok do pozície obdobnej platobnému rozkazu a žalobná odpoveď, ktorá má slúžiť ako vyjadrenie žalovaného ku skutočnostiam uvedeným v žalobe, sa stáva opravným prostriedkom. Účelom doručenia žaloby

žalovanému však nie je to, aby si rozhodcovský súd splnil povinnosť, ale umožnenie žalovanému reagovať na žalobný návrh žalobnou odpoveďou, a to ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Skutočnosti uvedené v žalobnej odpovedi spolu s prípadnými listinnými dôkazmi patria k dôkazným prostriedkom, ktoré rozhodcovský súd v duchu zásady rovnosti účastníkov nestranne a spravodlivo hodnotí. Exekučný súd za rozporné s ust. považoval tiež doručenie žaloby v podobe, v akej ho realizoval rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd bol povinný doručiť žalobu do vlastných rúk tak, aby sa k nej v súlade so zákonom mohol žalovaný vyjadriť žalobnou odpoveďou. Tým, že rozhodcovský súd upovedomil žalovaného o prebiehajúcom konaní až pri súčasnom doručení rozhodcovského rozsudku a počas celého konania bral do úvahy len skutočnosti uvádzané žalobcom (oprávneným), porušil zásadu rovnosti účastníkov ako je obsiahnutá v ust. Exekučný súd tiež dodal, že v prípade, ak rozhoduje v skrátenom konaní všeobecný súd, sú práva žalovaného chránené tak, že v zmysle súd nevydá platobný rozkaz, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný má ďalej zákonné právo podať odpor do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom podaním odporu s odôvodnením vo veci samej sa platobný rozkaz zrušuje. V danom prípade nemá žalovaný možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Zákon o rozhodcovskom konaní v ust. upravuje, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie kogentne rieši okamih nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Možnosť opravného prostriedku (žalobnej odpovede) bola teda žalovanému poskytnutá až v čase, keď rozhodcovský rozsudok prevzal a ten sa stal právoplatný. Na základe uvedeného súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku zamietol, keďže exekučný titul nie je po formálnej stránke vykonateľný, nakoľko bol vydaný v rozpore so

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Priebeh rozhodcovského konania dohodnutý v rozhodcovskej zmluve v článku 5 neodporuje ustanoveniam a ani ustanoveniam . nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo stály rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania tak, ako je uvedený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu, t. j. aj postup v „skrátenom konaní“. Uvedený záver možno odvodiť aj z úpravy , ktorý výslovne upravuje, že rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu obsahuje okrem iného aj úpravu postupu konania pred ním. Záver súdu, že doručovanie rozsudku spolu so žalobou a výzvou na podanie žalobnej odpovede nie je prípustné je teda nedôvodný a v rozpore so zákonnou úpravou rozhodcovského konania. Postup v rámci rozhodcovského konania vyplývajúci z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu neberie žalovanému možnosť uplatniť svoje práva v rozhodcovskom konaní. Súd prehliadol fakt, že rozhodca síce môže vydať rozhodcovský rozsudok, musí ho však spolu so žalobným návrhom doručiť žalovanému, ktorý má možnosť sa k nemu vyjadriť formou žalobnej odpovede. Procesný stav po podaní žalobnej odpovede bude rovnaký bez ohľadu na to, či sa rozhodcovský rozsudok doručoval spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede, alebo či rozhodcovský rozsudok sa má vydať až po predložení žalobnej odpovede. V oboch prípadoch bude rozsudok zohľadňovať tak žalobu, ako aj žalobnú odpoveď. Podobný postup obsahuje aj pri vydávaní platobného rozkazu či zmenkového platobného rozkazu. Preto nemožno považovať postup, ktorý je dohodnutý v rozhodcovskom konaní, ktorý je obdobný ako postup v súdnom konaní, a to aj v prípadoch, v ktorých je účastníkom konania spotrebiteľ, za značné znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka ako tvrdí súd. Oprávnený poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.03.2014.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Sudkyňa okresného súdu podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovela a vec podľa predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedla, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez toho, aby rozhodca umožnil žalovanej strane vyjadriť sa k žalobe, čím porušil zásadu kontradiktórnosti rozhodcovského konania. Rokovací poriadok je interným aktom a ako taký nie je nadriadený zákonu.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a nakoľko okresný súd svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ustanovením , v spojení s , , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje ( ). Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného, toto odvolací súd nepovažoval za dôvodné, keď oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvého stupňa.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa pred rozhodnutím o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s ust. Exekučného poriadku a dôsledne skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so pritom v ust. priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na procesné vady rozhodcovského konania, v dôsledku ktorých nemohol z takéhoto konania vzísť akýkoľvek spôsobilý exekučný titul. Táto vada spočívala v tom, že rozhodcovský súd rozhodol bez účasti povinného, ktorému bola žalobná odpoveď doručená spolu s rozsudkom vo veci samej, pričom na podanie žalobnej odpovede mu bola poskytnutá lehota 10 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. S týmto názorom okresného súdu sa odvolací súd stotožnil.

Rozhodcovské konanie je právnym prostriedkom mimosúdneho riešenia sporov a jeho efektívnosť spočíva v rýchlom a hospodárnom vyriešení sporov tam, kde to umožňuje zákon a kde spory účastníkov nemusí nevyhnutne prejednávať súd v občianskom súdnom konaní. V porovnaní s občianskym súdnym konaním sa vyznačuje väčšou flexibilitou, nižšími trovami konania a neformálnym prístupom. Preto aj právna úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní je stručnejšia a predpokladá podporné použitie ustanovení na situácie, ktoré tento zákon neupravuje ( ). V danom prípade konanie prebiehajúce u rozhodcu malo povahu tzv. skráteného, resp. zrýchleného konania, upraveného rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. Takýto postup však ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je v súlade so zákonom. Postup, kedy sa priestor na podanie žalobnej odpovede žalovanému dáva až pri doručení rozhodcovského rozsudku totiž nepripúšťa. Jednotlivé ustanovenia tohto predpisu predpokladajú štandardný postup, ktorého výsledkom je za účasti oboch procesných strán vydanie rozhodcovského rozsudku. Stranám sa pred rozhodnutím musí poskytnúť priestor na zaujatie stanovísk k predmetu sporu tak, ako na to správne upriamil pozornosť okresný súd. Akákoľvek alternatívna forma rozhodovania je v prípade rozhodcovského konania vylúčená a postup rozhodcovského súdu obdobný postupu civilného súdu v rozkaznom konaní nie je ani pri použití prípustný. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal aj na ust. , v zmysle ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, rovnako tak správne poukázal aj na rozdiely, pokiaľ ide o lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu a lehotu určenú rozhodcovským súdom na podanie žalobnej odpovede v danom prípade (10 dní), ako aj úpravu doručovania písomností. Nemožno pritom opomenúť, že občianske súdne konanie je riadené záujmom ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu (medzi účastníkmi nebolo sporné, že v danom prípade ide o nároky zo spotrebiteľského vzťahu), čo nemožno vzhliadnuť pri „zrýchlenom“ rozhodcovskom konaní, keď zo spisu zároveň nevyplýva, že by povinný ako spotrebiteľ bol s rokovacím poriadkom príslušného rozhodcovského súdu oboznámený, resp. mal možnosť sa s týmto oboznámiť. Pokiaľ teda okresný súd vychádzal zo záveru, že zrýchlené konanie pred rozhodcovským súdom, v ktorom došlo k vydaniu exekučného titulu, nebolo v súlade so zákonom, s týmto sa odvolací súd stotožnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.