Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/476/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Dušan Serek, advokát, so sídlom R., R. A. č. XXX/XX, proti odporcom: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. č. XXXX, obaja právne zastúpení Mgr. Igor Palider, advokát, U., J. II č. XXX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby, o odvolaní navrhovateľa aj odporcov proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -240 zo dňa 23. marca 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -240 zo dňa 23. marca 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať pozemok vedený na LV č. XXXX k. ú. U. ako KNC parcela č. 1827/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 okrem časti tohto pozemku priľahlého k hospodárskej budove na KNC parcele č. 1827/2, ktorá časť má od steny hospodárskej budovy smerom k udiarni dĺžku 4,5 metra a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I). Súčasne zriadil k pozemku vedenému na LV č. XXXX k. ú. U. ako KNC parcela č. 1827/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 vecné bremeno spočívajúce v práve stavby udiarne odporcov v rade 1/ a 2/ na tomto pozemku (výrok II). Odporcom v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi za zriadenie vecného bremena čiastku 19,08 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III). Napokon odporcom v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 354,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 303,74 Eur od 17.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 8,96 Eur od 20.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3,14 Eur od 08.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 8,67 Eur od 03.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 24,81 Eur od 17.02.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5,23 Eur od 11.03.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV). Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (výrok V). Navrhovateľovi uložil povinnosť doplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 52,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VII). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právni predchodcovia odporcov v rade 1/ a 2/ v dávnej minulosti, konkrétne na prelome 50-60tych rokov minulého storočia postavili na pozemku v súčasnosti evidovanom ako parcela KNC č. 1827/2 v k. ú. U. spornú hospodársku budovu, odstránenia ktorej sa domáhal navrhovateľ. Právni predchodcovia odporcov postavili hospodársku budovu v subjektívnom presvedčení, že stavajú na vlastnom pozemku, ktorý predtým odkúpil otec odporcu v rade 1/ od K. V.. Ohľadne hospodárskej budovy neboli v minulosti žiadne nezhody, či dokonca súdne spory. Užívací stav sa dlhodobo a nerušene rešpektoval. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a záverov vyplývajúcich zo súdnej praxe (viď napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.04.2001 sp. zn. , rozhodnutie NS SR zo dňa 26.02.2008 sp. zn. 2Cdo

595/2006, resp. rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.09.2008 sp. zn. ) dospel prvostupňový súd k záveru, že aj keď podľa kúpnej zmluvy otec odporcu v rade 1/ vlastnícke právo k pozemku pod hospodárskou budovou a k priľahlému priestoru na základe zmluvy riadne nenadobudol, pretože zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom podľa v znení účinnom do 31.03.1983, v dôsledku zástavby pozemku so súhlasom vlastníkom nadobudol vlastnícke právo spracovaním podľa Stredného . Vlastnícke právo právny predchodca odporcu v rade 1/ nadobudol v zmysle pravidla vytvoreného judikatúrou, podľa ktorého kto stavia na cudzom pozemku so súhlasom vlastníka nadobúda nielen vlastníctvo stavby ale aj vlastnícke právo k pozemku v rozsahu jeho zastavania. S poukazom na uvedené, preto kúpnou zmluvu z roku 1997 S. D. nemohla platne previesť navrhovateľovi vlastnícke právo k PK parcele č. 710/2 v rozsahu súčasnej KNC parcely č. 1827/2 a časti KNC č. 1827/10 ako obslužnému priestoru, keď tieto nadobudol predtým spracovaním právny predchodca odporcov. Na ohliadke bolo zistené, že hneď pri hospodárskej budove smerom k udiarni sa nachádza hnojisko, ktoré bolo podľa odporcu 1/ zriadené ešte spolu s hospodárskou budovou a tiež suché WC ako aj koterec pre psa o šírke 2,4 metra totožnej so šírkou hnojiska. Za manipulačný priestor potrebný pre užívanie stavby pritom súd považoval ešte vzdialenosť cca 2 metre od hnojiska smerom k udiarni. Preto ani obslužnú plochu o rozmeroch 7,12 metra (šírka C-KN parc. č. 1827/2 podľa geometrického plánu) krát 4,5 metra (čo je po zaokrúhlení cca 32 m2) predstavujúcu časť parcely č. 1827/10 priľahlú k parcele č. 1827/2 navrhovateľ nenadobudol kúpnou zmluvou od S. D., ale jej vlastníkom sa stal právny predchodca odporcov na základe spracovania. Súd preto zamietol návrh navrhovateľa na odstránenie hospodárskej budovy z pozemku C-KN parc. 1827/2, lebo navrhovateľ nie je jeho vlastníkom. Tiež zamietol návrh na vypratanie celého pozemku C- KN parc. č. 1827/10, lebo ani plocha nachádzajúca sa do vzdialenosti 4,5 metra od steny hospodárskej budovy smerom k udiarni (na ktorej je situované hnojisko, suché WC a koterec) nie je vlastníctvom navrhovateľa. V časti, v ktorej súd návrhu na vypratanie časti tohto pozemku vyhovel, vychádzal z ust. a zo skutočnosti, že navrhovateľ túto časť C-KN parc. č. 1827/10 platne odkúpil v roku 1997 od S. D. kúpnou zmluvou a odporcovia majú na nej neoprávnene umiestnenú vlečku a pletivové oplotenie bez pevného základu v zemi. Menovaná síce uviedla, že pozemok pod hospodárskou budovou navrhovateľovi nepredávala, no jej vôľa evidentne podľa obsahu kúpnej zmluvy z roku 1997 k odpredaju PK parc. č 710/2 navrhovateľovi smerovala. Ohliadkou okresný súd ďalej zistil, že udiareň sa nachádza na pozemku parc. č. 1827/10 vo vzdialenosti väčšej než 4,5 metra od steny hospodárskej budovy, je teda na pozemku navrhovateľa. Má pôdorysné rozmery približne 1,5 metra x 1,5 metra a je so zemou spojená betónovým základom. Odporca 1/ sa vyjadril, že ju postavil v roku 1990, pričom iný dôkaz o čase jej dostavby predložený nebol. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázaný žiaden občianskoprávny titul, ktorý by oprávňoval odporcu 1/ zriadiť na pozemku parc. č. 1827/10 predmetnú udiareň. Preto ide o stavbu neoprávnenú. Vzhľadom na nerušenú existenciu tejto stavby od jej dostavby vyše dvadsať rokov, fakt, že bola postavená bez akýchkoľvek námietok navrhovateľa či jeho právnych predchodcov a skutočnosť, že prioritným záujmom navrhovateľa v konaní bolo odstránenie hospodárskej budovy za účelom zriadenia prístupu po pozemku pod ňou (ohľadne čoho však nebol úspešný), okresný súd považoval za neúčelné jej odstránenie. Udiareň nijako svojou existenciou výrazne neobmedzuje využitie zvyšnej časti pozemku navrhovateľom, ktorý počas konania neprejavil vôľu získať túto stavbu do svojho vlastníctva. Preto súd zvolil možnosť uvedenú v ust. a usporiadal pomery medzi navrhovateľom ako vlastníkom pozemku a odporcami ako vlastníkmi stavby inak a to zriadením vecného bremena spočívajúceho v oprávnení odporcov mať na pozemku navrhovateľa zriadenú stavbu udiarne (právo stavby). Náhradu okresný súd určil vychádzajúc z odporcami predloženého znaleckého posudku č. 91/2014 vypracovaného znalcom Ing. Kaderom, ktorý stanovil výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na sumu 8,48 Eur/m2, čo pri výmere 2,25 m2 (rozmery udiarne 1,5 x 1,5 metra) predstavuje 19,08 Eur. Pokiaľ sa navrhovateľ v konaní domáhal aj zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 1.257,46 Eur s príslušenstvom za neoprávnené užívanie pozemkov KNC parc.č. 1827/2 o výmere 127 m2 a č. 1827/10 o výmere 94 m2 odporcami za obdobie od 21.09.2008 do 22.03.2015 okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených záverov, a síce, že navrhovateľ nie je, ani nebol v uvedenom období vlastníkom parcely KNC č. 1827/2 a č. 1827/10 v celom rozsahu. Odporcovia preto užívali iba časť pozemku navrhovateľa KNC č. 1827/10 o veľkosti 62 m2 (94 m2 - 32 m2). Keďže odporcom absentoval pri užívaní časti pozemku navrhovateľa právny titul na takéto užívanie, jedná sa získaný o bezdôvodné obohatenie (viď rozsudok NS SR sp. zn. publikovaný v Periodiku zo súdnej praxe č. 62/2007). Výšku bezdôvodného obohatenia prvostupňový súd ustálil v nadväznosti na závery vyplývajúce z odborného vyjadrenia č. 111/2010 znalca Ing. Pilka, ktorý určil hodnotu nájmu pozemkov KNC parcela č. 1827/2 a č. 1827/10 na sumu 0,88 Eur/m2/rok, ktorú odporcovia nenamietali. Okresný

súd preto priznal navrhovateľovi náhradu za žalované obdobie za výmeru 62 m2 od 21.09.2008 do 22.03.2015 v celkovej výške 354,71 Eur (0,88 Eur/m2/rok x 62 m2 x 6 rokov, čo je 327,36 Eur + 27,35 Eur = 54,56 Eur : 365 x 183 dní) a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Predmetnú sumu uložil súd odporcom v rade 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne z dôvodu analogickej aplikácie ust. , podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Súčasne s uložením povinnosti na zaplatenie žalovanej istiny súd zaviazal odporcov aj na zaplatenie príslušenstva podľa v spojení s Nariadenia vlády č. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013. Podľa , , a o súdnych poplatkoch v platnom znení prvostupňový súd uložil navrhovateľovi doplatiť súdny poplatok v sume 52,00 Eur za rozšírený návrh, keď z pôvodne požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia zaplatil súdny poplatok 23,00 Eur avšak po rozšírení bola predmetom konania suma 1.257,46 Eur, z ktorej súdny poplatok 6 % predstavuje sumu 75,00 Eur. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa (ďalej len ) v spojení s prvej vety (v časti kde bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 16.04.2014). Nakoľko predmetom konania boli viaceré nároky navrhovateľa, ktorý bol rovnako ako odporcovia 1/ a 2/ čiastočne úspešný a numericky nemožno pomer úspechu navrhovateľa na jednej strane a odporcov na strane druhej vyjadriť, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odvolanie tak navrhovateľ ako aj odporcovia v rade 1/ a 2/.

Navrhovateľ v podanom odvolaní odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch (II., III., V. a VII.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia, právne posúdenie veci a tiež to, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V bližších podrobnostiach odvolateľ uviedol, že na základe skutkového stavu je vylúčené, že by právny predchodca odporcov v čase budovania hospodárskej budovy tak, ako to ustálil prvostupňový súd na prelome 50-60tych rokov bol čo i len v subjektívnom presvedčení, že stavia na svojom pozemku, nakoľko v tomto čase neexistoval žiadny titul, ktorý by takéto hoc len subjektívne presvedčenie zakladal. Pokiaľ v naznačenom smere prvostupňový súd vychádzal z toho, že právny predchodca odporcov staval spornú hospodársku budovu na vlastnom pozemku a to titulom dohody, táto bola uzatvorená až dňa 01.02.1965. Prvostupňový súd tiež nesprávne posúdil otázku dobromyseľnosti u právneho predchodcu odporcov, či už podľa platného a účinného do 31.03.1964 resp. po tomto období. Judikatúra už stabilne judikovala a naďalej judikuje, že pokiaľ sa držiteľ opiera o titul - právny úkon, ktorý nespĺňa náležitostí právnej úpravy platnej v čase uskutočnenia tohto úkonu, ktorá právna úprava je jasná a zrozumiteľná a nepripúšťajúca jej odlišný výklad, nemôže byť od počiatku držiteľom dobromyseľným, nakoľko koná v neospravedlniteľnom právnom omyle. V tomto smere odvolateľ poukázal na dohodu datovanú zo dňa 01.02.1965, na ktorej absentuje registrácia príslušným štátnym notárstvom, ktorú povinnosť ukladal zákon platný v čase uzavretia tejto dohody. V konečnom dôsledku otázka dobromyseľnosti odporcov, ale aj ich právnych predchodcov už bola predmetom súdneho konania pod sp. zn. , v ktorom bolo právoplatne uzatvorené, že nedošlo k dobromyseľnej držbe veci zo strany odporcov, alebo ich právnych predchodcov. Napriek uvedenému okresný súd ako predbežnú otázku posúdil dobromyseľnosť právneho predchodcov odporcov inak. Uvedený postup je v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR publikovanom v Zbierke rozhodnutí pod R 40/2003, na ktorý navrhovateľ poukazoval už vo vyjadrení zo dňa 09.03.2015. Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností nasvedčujúcich o nedobromyseľnosti stavebníka prvostupňový súd sa taktiež pri aplikácií a nasl. nedôsledne riadil dikciou zákona a tento na prejednávaný prípad nesprávne právne vyložil a aplikoval. V tomto smere navrhovateľ uviedol, že tzv. Stredný v ust. a nasl. stanovoval kritéria na vyporiadanie vzťahov medzi dobromyseľným spracovateľom a vlastníkom veci, ktorými sa prvostupňový súd neriadil. Neskúmal ani veľkosť podielu stavebníka - spracovateľa na strane jednej a vlastníka pozemku na strane druhej na spracovanie veci. Odhliadnuc od uvedeného, navrhovateľ je presvedčený, že právny predchodca odporcov dobromyseľný nebol, a preto mal okresný súd pri rozhodovaní o žalobnom návrhu na odstránenie hospodárskej budovy v prvom rade skúmať kritérium - uvedenia do predošlého stavu podľa . Čo do uplatneného nároku na odstránenie udiarne prvostupňový súd rozhodol tak, že nepovažoval nariadenie jej odstránenia za účelné, a preto rozhodol o zriadení vecného bremena spočívajúceho práve v stavby udiarne. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena vychádzal z rozmerov udiarne

1,5 m x 1,5 m, t. j. celková plocha 1,25 m2. Z obsahu spisu však predmetná skutočnosť (rozmery udiarne) nevyplýva a nebola predmetom dokazovania ani na ohliadke na mieste samom. Napokon ani zriadenie vecného bremena okresným súdom tak, ako je popísané vo výrokovej časti II. rozsudku, nie je v súlade s ustanoveniami o katastri nehnuteľností, nakoľko z výrokovej časti nie je zrejmé, ktorá presná časť pozemku KNC parcela č. 1827/10 mala byť zaťažená vecným bremenom, nakoľko predmetná stavba udiarne nebola presne zameraná geometrickým plánom. V dôsledku takto súdom formulovaného výroku je daná nielen jeho nevykonateľnosť, t. j. nezapísateľnosť do katastra nehnuteľností ale aj možnosť vyložiť ho tak, že právom stavby udiarne je zaťažený celý pozemok KNC parcela č. 1827/10 o výmere 94 m2, čo ad absurdum môže viesť k oprávneniu odporcov zriadiť na každom m2 tohto pozemku stavbu udiarne. Odhliadnuc od uvedených skutočností, nie je z odôvodnenia rozsudku okresného súdu zrejme podľa akej právnej úpravy súd pri vyporiadaní vzťahov medzi účastníkmi konania pri stavbe udiarne postupoval. Vzhľadom na súdom použité výrazy možno usudzovať, že pri vyporiadaní tejto stavby vychádzal z právnej úpravy v znení po novele č. . Okresný súd nemal za preukázanú účelnosť nariadenia odstránenia stavby udiarne s odôvodnením, že udiareň nijako výrazne neobmedzuje využitie zvyšnej časti pozemku navrhovateľa. Udiareň bola postavená odporcami bez akýkoľvek námietok navrhovateľa, či jeho právnych predchodcov a napokon aj z dôvodu, že prioritným záujmom navrhovateľa malo byť odstránenie hospodárskej budovy. S uvedeným názorom sa nemožno stotožniť, ide opäť iba o protiprávne zvýhodnenie odporcov ako neoprávnených stavebníkov voči navrhovateľovi, ako riadnemu vlastníkovi pozemku. Odvolateľ poukázal na právne závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , ďalej rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. publikovaného v Zbierke pod R 42/2001, v zmysle ktorých zdedenie vecného bremena v prospech neoprávnenej stavby je mimoriadnym opatrením, ktoré pripadá do úvahy len vo výnimočných prípadoch. Pri riešení situácie, ktorá nastala v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby je teda potrebné brať do úvahy predovšetkým ochranu práv vlastníka pozemku, do ktorého práv bolo neoprávnene zasiahnuté. Ak vznikne v dôsledku neoprávneného zásahu do práv ujma, mal by ju niesť predovšetkým ten, kto do práva neoprávnene zasiahol, ak zákon neustanovuje inak. Napriek uvedeným skutočnostiam a bez riadneho presvedčivého zdôvodnenia v čom okresný súd videl neúčelnosť odstránenia udiarne, rozhodol o trvalom obmedzení vlastníckeho práva navrhovateľa zriadením vecného bremena napriek skutočnosti, že na pozemku navrhovateľa bola neoprávnene vybudovaná stavba udiarne s tým, že skutočnosť, že sa navrhovateľ nedomáhal svojho práva skôr bola súdom aplikovaná v neprospech navrhovateľa, a to bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Otázku neúčelnosti odstránenia stavby je potrebné vykladať vždy v spojitosti so skutočnosť, že zriadením neoprávnenej stavby došlo k protiprávnemu zásahu do práv vlastníka pozemku, ktorého práva je potrebné chrániť na rozdiel od práva neoprávneného stavebníka.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ v podanom odvolaní odvolací súd žiadali, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo vzťahu k výrokom I., II., III., IV. a V. zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Prvostupňovému súdu takisto vytýkali nesprávne skutkové zistenia a právne závery. V bližších podrobnostiach odvolatelia zopakovali, že ich právny predchodca T. J. odkúpil v roku 1959 za sumu 500,00 Kčs sporný pozemok od K. V. a ešte v uvedenom roku na tomto pozemku postavil hospodársku budovu. Túto skutočnosť preukázali odporcovia dobovou fotografiou z roku 1959, ktorá je pripojená v súdnom spise. Následne listinou označenou ako dohoda zo dňa 01.02.1965 sa vykonalo medzi účastníkmi formálne potvrdenie uskutočnenej kúpy z roku 1959, čo potvrdili aj prítomní svedkovia podpísaní na uvedenej listine. Právny predchodca odporcov tak, ako správne konštatoval okresný súd staval hospodársku budovu v subjektívnom presvedčení, že ju stavia na svojom pozemku kúpenom od K. V.. Okresný súd tiež správne konštatoval, že oprávnenosť stavby sa posudzuje podľa právnej úpravy platnej v čase jej vzniku a posudzoval túto skutočnosť v kontexte úpravy a nasl. ako spracovanie cudzej veci, a teda pozemok zahrňujúci nielen zastavanú plochu ale aj nevyhnutný manipulačný priestor potrebný k užívaniu stavby prirástol k stavbe. Odporcovia sa však nestotožňujú so záverom súdu, ktorým im bolo uložené vypratať časť parcely KNC č. 1827/10 nachádzajúcu sa 4,5 metra za stenou hospodárskej budovy smerom k udiarni. Má ísť o výmeru cca 62 m2, ktorá by sa mala vypratať a vlastnícky patriť navrhovateľovi. Uvedená plocha vzhľadom na charakter stavby hospodárskej budovy tvorí obslužný priestor tejto stavby a betónového hnojika a súd mal aj v tejto časti žalobu zamietnuť. Teda po výstavbe hospodárskej budovy s betónovým hnojiskom o šírke 4,5 m2 treba za obslužný priestor stavby považovať rozhodne väčšiu plochu ako stanovil súd, t. j. aj plochu za hnojiskom presahujúcu uvádzaných 4,5 metra od hospodárskej stavby, nakoľko práve na nej musí parkovať počas nákladky hnoja traktor s vlečkou. Predmetný priestor navrhovateľ navyše nikdy neužíval, a preto mal súd aj vo vzťahu k tejto časti jeho návrh na vypratanie zamietnuť. Odporcovia

vyslovili presvedčenie, že navrhovateľ nemohol okrem parcely KNC parcely č. 1827/2 pre spracovanie veci nadobudnúť vlastnícke právo k žiadnej časti pozemku KNC parcela č. 1827/10 k. ú. U., keďže tento pozemok je obslužným pozemkom hospodárskej budovy s hnojiskom a stavby udiarne. Z uvedeného dôvodu preto nepovažujú za správne a zákonné, aby boli výrokom III. zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi náhradu za zriadenie vecného bremena k stavbe udiarne, ako aj viď výrokom IX. zaplatiť navrhovateľovi sumu 354,71 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Napokon v závere svojho odvolania odporcovia nesúhlasili s poukazom na výsledok sporu, ani s rozhodnutím o náhrade trov konania. Okresný súd mal v danom prípade určiť mieru úspechu strán vo veci a mal rozhodnúť tak, že odporcom ako zjavne úspešnej strane aspoň v rozsahu 70% uplatnených trov patrí právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi s poukazom na resp. , mal okresný súd priznať odporcom celú náhradu trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa , preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu podľa , a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a to z nasledovných dôvodov:

Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces ( SR, Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej ().

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR (, , ), každý má právo na to, aby sa v jeho veci pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktoré predpisuje zákon. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej), v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v ( ). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní ( ).

Odvolací súd po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu, požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa nespĺňa.

Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový súd svoj právny názor o dobromyseľnosti právneho predchodcu odporcov pri stavbe hospodárskej budovy na prelome 50-60tych rokov minulého storočia na parcelách aktuálne patriacich navrhovateľovi založil na dohode zo dňa 01.02.1965. Táto bola uzatvorená medzi otcom odporcu v rade 1/ T. J. ako kupujúcim a K. V. ako predávajúcim pozemnoknižnej parcely č. 710/2 o výmere 342 m2 za sumu 500,00 Kčs, z ktorej boli vytvorené parcely, na ktorých stoja sporná hospodárska budova, ako aj ďalšie veci odstránenia ktorých sa navrhovateľ domáha. Už len z uvedeného je zrejmé, že takto prezentovaný právny názor prvostupňového súdu nemôže byť správny, pretože stavba hospodárskej budovy časovo predchádza moment, kedy mal právny predchodca odporcu v rade 1/ nadobudnúť neformálnym spôsobom vlastnícke právo k parcele č. 710/2. Okresný súd pri hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov úplne prehliadol, že odporcovia v rade 1/ a 2/ v konaní tvrdili, že už v čase započatia stavby hospodárskej budovy právny predchodca navrhovateľa nebol vlastníkom pozemku, na ktorom sa realizovala výstavba. Svoje tvrdenia zopakovali aj v odvolaní, keď uviedli, že k údajnému odpredaju pozemku došlo ešte v roku 1959. Týmito skutočnosťami sa však prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je tak nepresvedčivé, založené aj na neúplne zistenom skutkovom stave. Odhliadnuc od uvedeného považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že otázkou vydržania parciel, na ktorých sú sporné objekty postavené sa zaoberal už okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. . Vadou nepreskúmateľnosti t. j. nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia je zaťažené rozhodnutie okresného súdu aj pokiaľ ide o otázku odstránenia udiarne nachádzajúcej sa na pozemku č. 1827/10. V uvedenom smere odvolateľ správne poznamenal, že okresný súd nedostatočne odôvodnil v čom videl neúčelnosť odstránenia samotnej udiarne. To, že bola postavená pred vyše 20 rokmi a že prioritným záujmom navrhovateľa v konaní bolo odstránenie hospodárskej budovy, neúčelnosť odstránenia rozhodne neodôvodňuje. V naznačenom smere odvolateľ správne poukázal na tú skutočnosť, že zriadenie vecného bremena v prospech neoprávnenej stavby je mimoriadnym opatrením, ktoré pripadá do úvahy len vo výnimočných prípadoch. Túto skutočnosť preto musí súd aj v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne odôvodniť.

Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne o náhrade trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 za : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.