Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-21-2015.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. XXX/XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., M. XXX/XX a otca C. P., nar. X.X.XXXX, bytom H., C. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.07.2010 č.k. 6P/83/2010-26 tak, že otcovi zvyšuje výživné na mal. J. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 45 € mesačne na sumu 60 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 01.09.2015.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do vyhlásenia rozsudku v sume 15 € je otec povinný zaplatiť matke mal. J. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.07.2010 č.k. 6P/83/2010-26 zostáva v ostatných častiach nezmenený.
Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX sa podaným návrhom domáha zvýšenia výživného otcovi zo sumy 45 € na sumu 100 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z jej vzťahu s C. P.. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.4.2008 č.k. 2P 886/2008-21 bolo zvýšené výživné na maloletého zo sumy 26,56 € mesačne na sumu 45 € mesačne. Od tej doby maloletý vyrástol, bude navštevovať 3. ročník základnej školy, pričom sa zvýšili celkové náklady na jeho starostlivosť a zvýšili sa náklady na jeho zdravotný stav. Otec maloletého k návrhu uviedol, že z neho nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, respektíve na strane jeho rodičov. K schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky sa nemôže vyjadriť. On je nezamestnaný, je mu priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 96,30 € mesačne, pričom uvedená suma predstavuje jeho jediný mesačný príjem. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, má náklady na stravu, pričom životné minimum predstavuje 194,58 € mesačne. Má ďalšie dve maloleté deti, a to E. P. a C. P., ktoré boli zverené súdom do osobnej starostlivosti ich matky a na ktoré mu bolo určené výživné sumou 40 € mesačne na každú. Nie je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch platiť požadované výživné vo výške 100 €. Nespochybňuje svoju zákonnú a otcovskú povinnosť postarať sa o svojho syna, avšak žiada, aby súd určil výšku výživného na základe zohľadnenia všetkých kritérií a skutočností na
určenie sumy výživného. Z návrhu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali zmenu pomerov maloletého. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac. Ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, má dieťa nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov, napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac. Takéto určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa. Preto považuje návrh za nedôvodný a žiada ho zamietnuť. Kolízny opatrovník maloletého k návrhu uviedol, že odporúčajú návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť s prihliadnutím na vek a potreby maloletého, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, rodného listu maloletého, lekárskej správy, rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 20.7.2010 č.k. 6P/83/2010-26, lustrácií v registri Sociálnej poisťovne na rodičov maloletého, správ a potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, vyjadrenia otca, rozhodnutia o priznaní pomoci v hmotnej núdzi, správy kolízneho opatrovníka, správy mesta Partizánske, správy všeobecného lekára otca, potvrdení predložených matkou a dokladov o výdavkoch platených pre maloleté dieťa, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/23/2010 a zistil, že maloletý J. je dieťa narodené zo vzťahu otca C. P. a matky F. S.. Rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23.4.2007 č.k. 9P/78/2007-13 zverený do osobnej starostlivosti matky. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.7.2010 č.k. 6P/83/2010-26 tak, že bola zvýšená s účinnosťou od 1.6.2010 zo sumy 26,56 € mesačne na sumu 45 € mesačne. V čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti mal maloletý J. 3 roky. Bol liečený v alergoimunologickej ambulancii pre ochorenia dýchacích ciest. Matka maloletého bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 164,22 € mesačne a prídavky na dieťa 21,99 € mesačne. Vyživovaciu povinnosť mala k mal. J.. Otec maloletého bol zamestnaný v spoločnosti Yura Corporation ako montážnik na káblovej linke so mzdou vo výške 300 € mesačne. Okrem mal. J. mal vyživovaciu povinnosť k mal. E. P., nar. 24.12.2008. V súčasnosti má maloletý X rokov, navštevuje 3. ročník ZŠ Radovana Kaufmana v Partizánskom.. Je naďalej chronicky chorý a je sledovaný v alergoimunologickej ambulancii. Matka maloletého je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok 203,20 € mesačne a prídavky na dve maloleté deti v sume 47,04 € mesačne. Dňa 30.8.2013 sa jej narodilo druhé dieťa, v súčasnosti má dve vyživovacie povinnosti. Býva u svojich rodičov v 2-izbovom byte, kde prispieva na bývanie sumou 80 € mesačne. Maloletému J. platí poistné 15 € mesačne a poplatky za lieky. V súvislosti so začatím školského roka mala náklady na oblečenie a školské potreby pre maloletého, ktoré vyčíslila na 200 €, z predložených dokladov vyplýva, že maloletému zaplatila za časopis 10 €, za prepožičanie skrinky 5 € a za pracovný zošiť 5,80 €. Okrem toho platí maloletému ZRPŠ 17 €. Náklady na lieky má podľa vlastného vyjadrenia asi 20 €, okrem toho kupuje maloletému vitamíny za 15 €. V súvislosti s jeho nadváhou má zvýšené výdavky na diétnu stravu. Z pripojených dokladov vyplýva, že matka maloletému kupuje oblečenie a školské potreby Otec maloletého je od 27.10.2014 doposiaľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 96,30 € mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 1-izbovom byte, na úhradu výdavkov spojených s bývaním neprispieva. Výživné určené súdom riadne platí. Okrem vyživovacej povinnosti na maloletého má vyživovacie povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom, spolu vo výške 80 € mesačne. Má základné vzdelanie, vlastní vodičský preukaz skupiny B, žiadnu kvalifikáciu nemá. V rokoch 2012 a 2013 bol podnikateľom, vykonával pomocné a dokončovacie práce na stavbe. Z lekárskej správy o jeho zdravotnom stave vyplýva, že by mohol pracovať vo vnútornom prostredí, kde nie je možnosť podchladenia, na pracovisku kde je možnosť príjmu tekutín počas prestávok v práci, bez fyzicky ťažkej práce. Vyživovaciu povinnosť má k 3 mal. deťom. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je podaný dôvodne, hoci nie v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti k maloletému bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.7.2010 č.k. 6P/83/2010-26 s účinnosťou od 1.6.2010 tak, že výživné bolo zvýšené zo sumy 26,56 € na sumu 45 € mesačne. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že posledná úprava výživného na mal. J. bola vykonaná pred viac ako 5 rokmi. V tom čase mal maloletý X roky, bol v osobnej starostlivosti matky , ktorá s ním bola na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti má maloletý X rokov, navštevuje 3. ročník základnej školy. S vyšším vekom maloletého sú spojené podstatne vyššie náklady na jeho zaopatrenie (strava, oblečenie). Okrem toho vznikli maloletému aj náklady, ktoré v čase poslednej úpravy nemal a to náklady v súvislosti s návštevou školy (školské potreby, zošity, pomôcky, poplatky, úbor na telesnú výchovu, tašku do školy atď.). Maloletý býva často chorý a matka má náklady na lieky a vitamíny na posilnenie jeho imunity.U maloletého teda oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého, a to v súvislosti s tým, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. K inej podstatnej zmene pomerov u nej nedošlo. K zmene pomerov došlo aj u otca maloletého, v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti bol zamestnaný s príjmom približne 300 € mesačne, mal vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. V súčasnosti je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi 96,30 € mesačne a pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť. Zdravotný stav mu dovoľuje vykonávať len fyzicky nenáročné práce vo vnútornom prostredí. Súd však u otca maloletého prihliadol aj na to, že v minulosti vykonával podnikateľskú činnosť, ktorú zanechal podľa vlastného vyjadrenia preto, lebo bol oklamaný (nie zo zdravotných dôvodov), preto má súd za to, že otec, hoci je v súčasnosti nezamestnaný a práceneschopný, je objektívne schopný pracovať alebo vykonávať podnikateľskú činnosť. Súd u otca prihliadal aj na to, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mal náklady na bývanie (býval v spoločnej domácnosti so svojou vtedajšou družkou), ktoré v súčasnosti už nemá, keďže býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej na náklady spojené s bývaním neprispieva. Súd dospel k záveru, že zmena pomerov účastníkov , najmä mal. J. odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletého zo sumy 45 € mesačne na sumu 60 € mesačne. Pri zvýšení o sumu 15 € mesačne súd vzal do úvahy na jednej strane zvýšené výdavky maloletého, najmä na stravu, školské potreby, oblečenie, obuv , lieky a vitamíny, na ktoré suma doterajšieho výživného 45 € mesačne nemôže postačovať, a ktoré mu v súčasnosti hradí matka, na strane druhej prihliadal aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery jeho rodičov. Súd prihliadal aj na to, že na výživnom na maloletého sa podieľajú obaja rodičia, pričom matka sa na uspokojovaní potrieb maloletého podieľa sčasti aj svojou osobnou starostlivosťou a otec je povinný podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletého súdom určeným výživným. Hoci je otec maloletého nezamestnaný a práceneschopný, ide len o dočasný stav. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že je schopný sa zamestnať, hoci aj len na ľahšie práce alebo je schopný vykonávať podnikateľskú činnosť (ktorú vykonával dva roky). Má teda objektívnu možnosť, hoci aj so zvýšeným úsilím, zabezpečiť si prostriedky, z ktorých bude schopný zvýšené výživné platiť. V tejto súvislosti súd prihliadol na to, že otec maloletého nevykonáva osobnú starostlivosť o žiadne mal. dieťa , prípadne inú osobu, preto má možnosť hľadať si prácu aj mimo miesta bydliska tak, aby bol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
voči všetkým mal. deťom. Súd nemohol vychádzať z toho, že aj keď si otec nebude aktívne hľadať prácu a to aj mimo miesta bydliska a len mu pribudnú vyživovacie povinnosti, je to dôvod , pre ktorý by návrhu na zvýšenie výživného nemal vyhovieť, aj keď zmena pomerov na strane maloletého takéto zvýšenie jednoznačne odôvodňuje. Len za predpokladu, že by otcovi maloletého jeho zdravotný stav neumožňoval vykonávať akúkoľvek prácu alebo podnikanie alebo by bolo preukázané, že si aktívne hľadá prácu / a to nielen formálne a v mieste bydliska / bolo by to možné považovať za dôvod, na ktorý by súd pri rozhodovaní mohol prihliadnuť. Otec maloletého však takéto skutočnosti v konaní nepreukázal. Takisto súd prihliadal aj na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Tvrdenie otca, že súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške, ako sú preukázané náklady na dieťa, nemá oporu v Zákone o rodine. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak to životná úroveň jeho rodičov umožňuje, je možné určiť výživné aj na tvorbu úspor maloletého dieťaťa, teda aj vo výške prevyšujúcej preukázané náklady na dieťa. Súd výživné zvýšil s účinnosťou od 1.9.2015. Vychádzal pritom z návrhu matky, ktorá navrhovala zvýšiť výživné od 1.9.2015, ako aj z toho, že k zhoršeniu pomerov maloletého (k zvýšeniu výdavkov) došlo v súvislosti so začiatkom školského roka. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2015 do vyhlásenia rozsudku (za 1 mesiac) v sume 15 € je otec povinný zaplatiť matke mal. J. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.7.2010 č.k. 6P/83/2010-26 zostáva v ostatných častiach nezmenený. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že pomery otca mu neumožňujú platiť výživné v navrhovanej sume 100 € mesačne. Súd prihliadal najmä na to, že otec maloletého má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, ktorá by mohla byť ohrozená v prípade zvýšenia výživného na mal. J. na viac ako dvojnásobok oproti doterajšej výške výživného. Nie je teda v možnostiach a schopnostiach otca maloletého a nezodpovedá ani jeho majetkovým pomerom zvýšenie výživného o sumu 55 € mesačne. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie o zvýšenie výživného na maloleté deti je konaním, ktoré súd môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).