Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-87-2015.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/87/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou so sídlom v Bratislave, Stropkovská 3 proti povinnej S. O., nar. XX.XX.XXXX, Z. I XXX/XX, XXX XX S. nad H., o vymoženie 1.129,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Er 1205/2014-20 zo dňa 23.02.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16.12.2014.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1,2,3 a 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že vzťah medzi účastníkmi založený na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 08.08.2011 posúdil ako spotrebiteľsky aj s vzhľadom na predmet činnosti dodávateľa, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu prvého stupňa je známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch opätovne. Zaoberal sa prijateľnosťou rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej zmluve č. 8300040396, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a povinná. Zastal názor, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a bolo obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko takáto neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný právny akt a týmto je daný rozpor exekučného titulu zo zákonom podľa § 44 ods. Exekučného poriadku.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal, že sa súd prvého stupňa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva
z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Poukázal na to, že spotrebiteľovi boli poskytnuté informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami. Oprávnený je presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, pričom povinný mohol jednoznačne ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy a to hneď dvakrát - pred a po. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné ako správne potvrdiť.
Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o posúdenie, či rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dojednanú, tak k tomu odvolací súd poznamenáva, že rozhodcovská zmluva síce zdanlivo javí po formálnej stránke znaky individuálneho dojednania (samostatná listina podpísaná povinným - spotrebiteľom) avšak rovnako ako samotná zmluva o úvere č. 8300040396 je spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť. Uzavreté sú v ten istý deň (08.08.2011).
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.
Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“
Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná
klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).
Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.
Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnej - predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinná vymieňovala rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 OZ).
Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci.
Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje odvolací súd za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neplatnej rozhodcovskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Neprijateľná rozhodcovská doložka, resp. zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky, resp. zmluvy odporuje dobrým mravom.
Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák.) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.) v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
Odvolací súd vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, na ktoré poukázal oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, že dané rozhodnutie neriešilo otázku rozhodcovskej zmluvy ako takej, lebo napadnuté rozhodnutie v danom prípade bolo zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti, nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR v danom prípade teda nezaujal vecné stanovisko vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, tak ako sa na to snažil poukázať oprávnený.
Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinná mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (táto možnosť bola v bode 7. rozhodcovskej zmluvy) uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľov, ktorí takýto úkon neučinia. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany. Navyše odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Totožný právny názor vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30.06.2009, z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 48/2010 zo dňa 29.02.2012.
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
Námietky oprávneného v podanom odvolaní neboli dôvodné a súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol.
Práva oprávneného vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej ne sú dotknuté.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.