Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/103/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého E. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky O. R. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v P. na ul. D. č. X zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Annou Molnárovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Janigovej č. 3 za účasti otca E. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na ul. D. č. X, adresa na doručovanie P., ul. U. č. XX zastúpeného JUDr. Annou Lacovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pražskej č. 4 o zvýšenie výživného o odvolaní otca aj matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.1.2015 č.k. -328 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre mal. E. od 18.5.2012 do 13.3.2013.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného pre mal. E. od 13.3.2013 do budúcna, dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné z 5.000 Sk na 175 € mesačne za obdobie od 18.5.2012 do 30.4.2014 a od 1.5.2014 do budúcna zo 175 € na 200 € mesačne, ktoré výživné zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 18.5.2012 do 31.1.2015 v sume 2.700 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletého v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. , . Rozsudok považuje za nezákonný, pretože je povinnosťou súdu pri určovaní vyživovacej povinnosti zistiť a zohľadniť u povinnej osoby jej reálne, ako aj potencionálne príjmy, celkové majetkové pomery a nevyhnutné životné náklady a prihliadnuť aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uvedené základné atribúty neboli súdom pri rozhodovaní zohľadnené. Vyslovil názor, že odôvodnené potreby 12-ročného dieťaťa nemôžu prevyšovať v peňažnom vyjadrení zo strany jedného rodiča sumu 165,96 €. Ak by aj druhý rodič plnil vyživovaciu povinnosť v rovnakej miere, tak peňažná suma, ktorá by mala pokrývať výdavky maloletého E. by boli v sume 330 €, čo znamená takmer výšku minimálnej mzdy v SR, z ktorej musí vyžiť niekedy aj štvorčlenná rodina. Poukázala na to, že v máji 2012 bol ešte práceneschopný, nemal príjem, avšak súd mu zvýšil vyživovaciu povinnosť a počas celého konania tvrdil, že jeho hrubá mzda je okolo 450 € a nemá žiaden iný príjem, z ktorého by mohol platiť vyššie výživné. Nezamlčal skutočnosť, že je spoločníkom v obchodnej spoločnosti LUNA s.r.o. Košice, ktorá je dlhodobo v strate, z účasti v spoločnosti nemá žiaden príjem, súd však jeho návrh na nariadenie znaleckého dokazovania nezaznamenal do zápisnice a zaznamenal len zamietnutie

návrhu na odročenie pojednávania z dôvodu, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II sp.zn. vo veci zvýšenia výživného na plnoletého D. bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie majetkových pomerov otca. Súd na jednej strane mal preukázanú výšku jeho mesačného príjmu, na druhej strane nemal preukázané, že jeho majetkové pomery neumožňujú zvýšenie výživného, no zvýšil mu vyživovaciu povinnosť na 200 € mesačne. Uviedol, že matka maloletého podľa jej vyjadrenia mala mesačný príjem 737 €, mala vymeriavací základ v rozpätí od 339,89 € do 511,63 € mesačne, okrem toho spláca mesačne leasing na auto 800 €, pričom on zo svojho príjmu 511 € mesačne podľa názoru súdu je schopný len na výživnom zaplatiť 400 € pre maloletého E. a plnoletého D. a z čoho má potom zabezpečiť svoje odôvodnené potreby súd neuvádza. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil skutočnosť, že dohoda rodičov o úprave výšky vyživovacej povinnosti vyplývala z reálnych pomerov otca a on nemal z čoho platiť tak vysoké výživné a jeho majetkové pomery mu nedovoľujú ani dnes platiť výživné a nie to ešte zvýšené výživné. Názor súdu, že otcovi nič nebráni uchádzať sa o iné, lepšie platené zamestnanie považuje za subjektívne, pretože pri takmer 15% miere nezamestnanosti v regióne Košíc, keď má len stredné odborné vzdelanie a v čase, keď na pracovných miestach s vyžadovaným stredoškolským vzdelaním pracujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa javí ako nezákonný argument. Pokiaľ matka tvrdila, že vlastní pozemky, tak potvrdzuje, že je pravdou, tieto nadobudol v dedičskom konaní v katastrálnom území G., ale sú vedené ako banské diela s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/6 z celkovej výmery, niekedy len z 500 m2. Pozemky sú toho času takmer nepredajné a nemá z nich žiaden príjem. Poukázal na skutočnosť, že od rozvodu matka užíva všetok spoločne nadobudnutý majetok vrátane nehnuteľností, konanie o vyporiadanie BSM nie je ukončené, matka disponuje všetkými aktívami nadobudnutými počas BSM a len v daňovom priznaní za rok 2007 sú uvedené aktíva vo výška 14.000.000 Sk. Po rozvode manželstva zo spoločného bytu sa odsťahoval a všetkým zariadením, vybavením bytu a aktívami disponuje matka. Výrok o dlžnom výživnom je vypočítaný nesprávne a v jeho neprospech. Súd zvýšil výživné za obdobie od 18.5.2014 do 30.4.2014 o sumu 9,10 €, teda 24 mesiacov krát 9,10 € je 218,40 € a za obdobie od 1.5.2014 do 31.1.2015 zvýšil výživné o 34,10 €, teda 9 mesiacov krát 34,10 € je 306,90 €, čo spolu činí 525,30 €. Ak by bol výrok súdu o dlžnom výživnom vo výške 2.700 € správny, tak by matka mohla od neho vymáhať dlžné výživné aj na základe rozsudku č.k. -36 zo dňa 8.10.2007, čo na pojednávaní uviedla, že už podala návrh na vykonanie exekúcie, aj keď o žiadnej exekúcii do dnešného dňa nebol vyrozumený, aj na základe citovaného rozsudku, čo by znamenalo duplicitnú úpravu a vymáhanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie aj matka s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Vytkol konajúcemu súdu, že pokiaľ ide o príjem otca, len konštatoval, že z podnikateľskej činnosti za rok 2013 spoločnosť LUNA s.r.o., v ktorej je otec spolupodnikateľom, zamestnancom a zároveň konateľom vykazovala zisk 10.578,13 €. Túto skutočnosť nijako nehodnotil ako ďalší príjem otca popri príjme zo závislej činnosti. Naviac predložila listinné dôkazy svedčiace o tom, že otec okrem týchto príjmov má ďalšie príjmy z prenájmu pozemkov a že si platí mesačne životné poistenie cca 211 €, čo nie je nevyhnutným výdavkom. Ďalej navrhla vykonať dôkaz vyžiadaním výpisu z účtu vedeného v ČSOB, kde otec má uložené finančné prostriedky. Ani jeden z navrhnutých dôkazov súd nevykonal. Súd nesprávne vyhodnotil aj osobnú starostlivosť o dieťa, keďže sa má zohľadniť pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti napriek tomu, že v konaní poukazovala na to, že otec sa s maloletým stýka zriedkavo a že len v minimálnom rozsahu realizuje možnosti styku s ním na základe súdneho rozhodnutia. Nevyhodnotil ani tú skutočnosť, že výlučnú a permanentnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje ona, rovnako aj o staršieho syna D.. Odôvodnené potreby maloletého náležite a objektívne neposúdil, pretože maloletý je svojím fyzickým vzrastom vyšší oproti svojim rovesníkom v rovnakom veku, má zvýšené výdavky na ošatenie, pretože je rozdiel kupovať oblečenie bežne pre dieťa vo veku 11 rokov a veľkostné oblečenie na dieťa, ktoré svojím vzrastom dosahuje výšku dospelého muža, teda mužské veľkostné oblečenie. Takisto aj obuv musí zakupovať ako pre dospelého muža a už nehovoriac o tom, že maloletý neustále rastie a nie je možné počítať s tým, že raz zakúpené oblečenie mu vydrží viac ako jeden rok. Obuv sa mu mení raz za 3 - 4 mesiace, pričom cenové relácie sú v danom prípade neporovnateľné. Ak by len za stravnú jednotku pre maloletého počítala s výdavkom 5 €, tak je to za jeden mesiac 150 až 155 €, s tým sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Zvýšenie výživného po 5 rokoch o 10 € a po 7 rokoch o 35 € považuje za výsmech spravodlivosti posúdenia potrieb maloletého. Súd nehodnotil možnosti povinného otca, pričom nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že v čase, keď sa rozhodovalo v rozvodovom konaní o výživnom, otcom deklarovaný príjem bol 290 € a otec svoju vyživovaciu povinnosť v sume 5.000 Sk na každé dieťa, spolu teda 10.000 Sk bez problémov plnil. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné a rozhodujúce pre stanovenie výšky výživného.

Poukázala na to, že v súčasnosti už otec nemá vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi, pretože vzhľadom na prístup otca k zabezpečeniu jeho vyživovacej povinnosti a neochotu oca plniť si výživné, ukončil štúdium na vysokej škole.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasí s názorom uvedeným v odvolaní, že odôvodnené potreby 12-ročného dieťaťa nemôžu prevyšovať v peňažnom vyjadrení zo strany jedného rodiča sumu 165,97 €. Otec v odvolaní sa sústreďuje len na finančný efekt. Nevzal do úvahy každodennú starostlivosť matky o dieťa 365 dní v roku spočívajúcu v zabezpečení úplne všetkých oprávnených potrieb dieťaťa, školskej dochádzky, voľnočasovej činnosti, dohľad nad plnením školských úloh, zabezpečovanie prázdnin, starostlivosť počas chorôb, zabezpečenia osobnej hygieny, ošatenia, ako aj vytváranie pokojného rodinného prostredia. Ona všetok svoj čas musí deliť medzi pracovné povinnosti a výchovu dieťaťa a starostlivosť o domácnosť, zatiaľ čo otec celý svoj čas venuje len sebe a svojmu zamestnaniu, preto má vytvorené všetky predpoklady pre to a nič mu nebráni, aby si zvýšil príjem. Znižovať svoje zárobkové schopnosti a možnosti len preto, že má len stredoškolské vzdelanie je právne irelevantné. Doposiaľ nepreukázal, že tieto schopnosti a možnosti nemá a ani sa len o to nepokúsil. Naopak uvádzal, že pokiaľ ona má nízky príjem, tak si má nájsť ďalšie zamestnanie, avšak pre neho samotného táto možnosť je neprijateľná. Uviedla, že vyživovacia povinnosť otca voči D. už zanikla. Tvrdenie jeho nízkeho príjmu je nehodnoverné, pretože okrem príjmu zo zamestnania má ďalšie príjmy, čoho dôkazom je, že pod menom priateľky zakúpil byt a pozemky v P.. Pokiaľ otec napáda tú časť výroku, ktorým súd zvýšil výživné od 18.5.2012 o necelých 9 €, kedy bol PN, tak poukázala na to, že výživné bolo zvýšené od 18. mája, teda nie za celý mesiac, ale za 13 dní tohto mesiaca. Uviedla, že otec bol PN už v mesiaci marec 2012, kedy trval na tom, aby syn D. žil u neho a kedy žiadal, aby do jeho osobnej starostlivosti boli zverené obidve deti, a teda ak by bol bez príjmu, nemohol by zabezpečovať osobnú starostlivosť a výživu dvoch detí. Navyše platil si životnú poistku vo výške viac ako 200 € mesačne. Pokiaľ poukazuje na to, že od rozvodu užíva ich spoločný zariadený byt, tak poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto byte žije s dvomi spoločnými deťmi a nie jeho vinou doposiaľ konanie skončené nie je, naopak vinou otca sa konanie o vyporiadanie BSM predlžuje, pretože muselo byť prerušené z toho dôvodu, že otec si zámerne znížil svoj majetkový podiel v spoločnosti LUNA s.r.o. len z toho dôvodu, že požiadal o rozvod manželstva a v súčasnosti má už znovu svoj podiel v spoločnosti LUNA s.r.o. v pôvodnej výške, tak ako pred jeho znížením. Pokiaľ naďalej jeho hrubá priemerná mesačná mzda činí 450 €, nemá vedomosť, z čoho otec vyplatil novo nadobudnutú časť podielu v spoločnosti.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre mal. E. za obdobie od 18.5.2012 do 1.3.2013 na 175 € mesačne. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre mal. E. za obdobie od 18.5.2012 do 13.3.2013 a výživné 175 € mesačne je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby mal. E. v rozhodnom období aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému D.. Súd prvého stupňa správne porovnával pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -36 zo dňa 8.10.2007 v časti týkajúcej sa výživného pre mal. E., ktorým rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.11.2007, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov mal. E. a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej na čas po rozvode zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky

a otca zaviazal prispievať na výživu mal. E. 5.000 Sk. V čase rozvodu mal. E. mal 4 roky a navštevoval predškolské zariadenie. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním po dôslednom porovnaní pomerov účastníkov zistil, že v súčasnosti má mal. E. 11 rokov, je žiakom druhého stupňa základnej školy a obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť aj k D. R., voči ktorému sa vedie konanie o zvýšenie výživného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. . Odvolací súd spôsob určenia zvýšeného výživného so zreteľom na odôvodnené potreby mal. E., vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, v súvislosti s jeho vekom, rastom a postupom na druhý stupeň základnej školy, ktoré sa nepochybne zvýšili, považuje za akceptovateľný s poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a poznamenáva, že výživné 175 € mesačne pre mal. E. zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj tým, že sa o maloletého aj osobne stará a dobrovoľne si plní voči nemu vyživovaciu povinnosť, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré otec poukazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec v rozhodnom období mal dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu vyššieho životného štandardu, preto je možné od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol svojmu maloletému synovi E. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie s v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné tiež zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé, ako už bolo uvedené, od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania týchto potrieb detí je ovplyvňovaná možnosťami a schopnosťami rodičov a ich životným štandardom. Na strane povinných osôb, teda rodičov dieťaťa, je potrebné vychádzať z ich príjmov a majetkových pomerov, prihliadať na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa tým ktorým z rodičov, nakoľko osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť rodiča, ktorý túto starostlivosť zabezpečuje. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané skutočnosti, možnosti a majetkové pomery otca podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom za obdobie od 18.5.2012 do 13.3.2013, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného výživného pre mal. E. do 13.3.2013. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre mal. E. za obdobie od 18.5.2012 do 13.3.2013 ako vecne správny podľa potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku ( ).

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že plnoletý syn D. účastníkov v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. zobral späť svoj návrh na zvýšenie

výživného od 13.3. do budúcna a žiadal konanie zastaviť. Uznesenie Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 6.5.2015 nadobudlo právoplatnosť 30.6.2015. Súd prvého stupňa, keď rozhodoval o zvýšení výživného obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému D.. Táto okolnosť tvorí podstatnú zmenu pomerov na strane účastníkov a je relevantná pre určenie výšky výživného. Preto odvolací súd v časti zvýšenia výživného od 13.3.2013 do budúcna rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Bude nevyhnutné, aby súd prvého stupňa po vrátení veci vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu od 13.3.2013 do budúcna na základe podstatnej zmeny pomerov a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania opäť rozhodol o zvýšení výživného pre mal. E. za obdobie od 13.3.2013 do budúcna. Taktiež matka v odvolaní poukazovala na to, že v súčasnosti otec už znovu získal svoj podiel v spoločnosti Luna s.r.o. v pôvodnej výške, tak ako pred jeho znížením a predložila listinné dôkazy svedčiace o tom, že otec má aj ďalšie príjmy z prenájmu pozemkov. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa zrušil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre mal. E. od 13.3.2013 do budúcna a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom za obdobie od 13.3.2013 do budúcna na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Odvolací súd dodáva, že v súvislosti s určením zvýšeného výživného bude povinnosťou súdu opätovne rozhodnúť aj o dlžnom výživnom a posúdiť všetky plnenia otca v prospech maloletého, a to finančnou alebo naturálnou formou, posúdiť ich z hľadiska, či mali charakter výživného a zohľadniť pri eventuálnom výpočte dlhu o výživnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.