Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.2.2021

rozhodol:

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca dňa 07.09.2020 žalobca žiadal o predbežné /informat./ posúdenie zdravotného stavu z hľadiska poberania úplného invalidného dôchodku, k čomu ho vedie dlhodobý zhoršený zdravotný stav. K tomu zaslal niekoľko lekárskych správ.

2. Zdravotný stav žiadateľa bol posúdený bez jeho prítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, o čom svedčí aj Oznámenie žalovaného zo dňa 16.09.2020. 3. Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo ,,prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2020 rozhodla tak, že podľa , , , a o sociálnom poistení (ďalej len „“) žalobcovi od 15. júla 2020 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 281,60 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu od 15. júla 2020 je 55 %. Ďalej bolo poukázané na to, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a jeho výsledok je uvedený v Lekárskej správe - Odbornom posudku o invalidite zo dňa 14. septembra 2020. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku je určená podľa a nárok na invalidný dôchodok vznikol 2. januára 2012. Suma invalidného dôchodku je 196,10 Eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,6112) x obdobia dôchodkového poistenia (42,7590 rokov obdobia dôchodkového poistenia) spolu s pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (13,6361 x 55 %). Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa a od 15. júla 2020 zvýšila na 201,80 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku

vypočítaná podľa je 201,80 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku určená podľa v znení neskorších predpisov je 281,60 Eur mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa je vyššia, invalidný dôchodok žalobcovi patrí v tejto sume. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý tvorí časť lekárskej správy zo dňa 14. septembra 2020. Z pripojeného Posudku zo dňa 14. septembra 2020, ktorý je súčasťou odôvodnenia predmetného rozhodnutia, vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil Poruchy nálad, Kapitola V, položka 3. písm. a), mieru poklesu určil v rozmedzí 35 - 45 % na 45 %, ďalej uviedol Iné zdravotné postihnutie: Ostatné, k tomu Zvýšenie percentuálnej miery o 10 %, čím mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určil 55 % od 15.07.2020 s určenou Kontrolnou lekárskou prehliadkou: september 2023.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca v podaní datovanom dňa 21.11.2020, v ktorom namietal rozhodnutie o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trval na stanovisku k jeho dlhodobo zhoršenému zdravotnému stavu, ktorý ho vylučuje z pracovného procesu, ktorým by mohol vykonávať zárobkovú činnosť. Za najhoršie považoval, že vôľou už nie je schopný zmeniť tento stav. Žiadal o jeho komplexné posúdenie, ktoré trvá viac ako 10 rokov a zhoršuje sa.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej aj „druhostupňový orgán verejnej správy“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.2.2021 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu vo veci invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa a spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k tomu, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca dňa 25. novembra 2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku a odvolaniu nevyhovel, a preto bola vec predložená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 22. februára 2021, a to po oboznámení sa s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi. Posudkový lekár zistil, že účastník konania s sicca syndrómom, s výraznou xerostómiou (t.j. suchosťou ústnej sliznice), suchou konjunktividídou, s počínajúcim Raynaudovým fenoménom v minulosti (2011), s polyatralgiami a epizodickými opuchmi drobných kĺbov rúk, myalgiami, celkovou únavou, je v dispenzári reumatológa. Bol opakovane vyšetrený v NÚRCh Piesťany, naposledy v apríli 2020. Laboratórne bol prítomný nízko pozitívny reumatoidný faktor, antinukleárne protilátky. Röntgenologicky bola zistená progresia rizartrózy vľavo do II. st., artrotické zmeny distálnych medzičlánkových kĺbov, bez vývoja erózii, acromioklavikulárna artróza II. st. vpravo, chronická obojstranná perihumeroskapulárna artropatia, koxartróza I.-II. st. obojstranne, gonartróza I. st. vpravo, II. st. vľavo, s miernou progresiou osteofytických apozícii. Na usg ramien je vpravo suponovaný impingement syndróm. Schirmerov test bol pozit. Na usg slinných žliaz neboli prítomné signifikantné patologické zmeny pre Sjőgrenov syndróm. Kapilaroskopický nález je fyziologický. Opakovane bol hospitalizovaný pre vystupňované ťažkosti pri suchej keratokonjunktivitíde, s intenzívnou lokálnou regeneračnou a epitelizačnou liečbou s efektom. Objektívne artrologicky je v septembri 2020 na horných končatinách ľahký, ale evidentný opuch prstov dystrofického charakteru, mierne stlštenie zápästí, v ramenách je bolesť pri pohybe, na dolných končatinách je mierna bolesť pri pohybe v bedrových kolenných zhyboch, mierny plastický opuch kolien, diskrétny opuch členkov a prednej nohy. Neurotopický nález je primeraný, bez prípadného vývoja ochorenia centrálneho nervového systému. Sú prítomné ľahšie prejavy senzitívnej polyneuropatie horných končatín, syndróm karpálneho tunela obojstranne, viac vpravo gr. I (potvrdený EMG vyšetrením), prejavy ľahko zvýšenej neuromoskulárnej dráždivosti, vasodyskinéza rúk. Pridružené sú chrbticové ťažkosti s myofasciálnymi bolesťami šijových kulís, ľahšia difúzna porucha dynamiky krčnej chrbtice, dysfunkcia krčno-hrudného prechodu. Kondukčné štúdie na dolných končatinách sú v norme. Ihlové EMG nepotvrdilo myogénne poškodenie na horných ani dolných končatinách. Na ťažkostiach pacienta sa podieľa predovšetkým reumatické ochorenie, pričom prežívanie ťažkostí je významne modulované úzkostne-depresívnou poruchou a neurotickou psychopatológiou. Navrhovateľ je v liečbe psychiatra, ktorý konštatuje úzkostne depresívnu poruchu so somatoformnou symptomatológiou, tiež abúzus analgetík. Pri psychologickom vyšetrení je určený depresívny syndróm ťažkého stupňa podľa Beckovej stupnice. Psychiater opakovane

hodnotí diagnózu F 33.1, t.j. Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda. Pri doteraz poslednej psychiatrickej kontrole v novembri 2020 odporučené ponechať odporučenú liečbu, kontrola podľa potreby. Po zhodnotení všetkých doložených lekárskych vyšetrení posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Žilina potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania je recidivujúca depresívna porucha, stredne ťažká, ktorú zaradil do kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, položky 3. - Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmeno a.) - stredne ťažké formy Prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % z percentuálneho rozpätia 35 % - 45 %. Za iné zdravotné postihnutia účastníka konania - syndróm závislosti od analgetík, neorganická nespavosť, symetrická polyartritída s mierne zvýšenou hladinou RF a pozitivitou antinukleárnych protilátok, myalgie až myozitída s postihnutím svalov pletencov, Raynadaudov fenomén, Sjögrenov syndróm primárny alebo sekundárny v rámci prejavov zatiaľ nediferencovanej choroby spojiva, Sicca syndróm s xerostómiou, xeroftalmiou, polyartralgiami, cervikobrachiálny syndróm, cervikokraniálny syndróm, tetanický syndróm, osteoartróza - koxartróza I st. bil., akromioklavikulárna artróza II st. obojstranne, omartróza I st., syndróm bolestivého ramena vpravo, laterálna epikondylitída obojstranne, artériová hypertenzia, dysfágia - bez organickej príčiny v pažeráku, posudkový lekár zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je 55 %. V odôvodnení bolo ďalej poukázané na to, že zdravotný stav účastníka konania bol posúdený na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie Covid-19. Posudkový lekár vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne popísal v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 22. februára 2021, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V odvolacom konaní bolo preukázané, že miera poklesu schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 55 % a keďže nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nie je splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného dôchodku, resp. výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume alebo od skoršieho dátumu podľa . Žalovaný ďalej poukázal na to, že účastník konania v odvolaní nenamietal výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý je podrobne uvedený v odôvodnení rozhodnutia Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2020. Zvýraznil, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas odvolacieho konania, pričom účastník konania v rámci odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. Žalovaný dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

Žaloba.

6. Žalobca sa podanou žalobou datovanou dňa 24.03.2021 v spojení s doplnením v podaní zo dňa 29.09.2021 (č.l. 1 a 46 spisu) v zákonnej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného s návrhom na zrušenie rozhodnutia Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2020 a rozhodnutia Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.2.2021, keďže mal za to, že bolo vypracované účelovo so zámerom nevyhovieť jeho žiadosti. Žalobca mal podozrenie, že pri posudzovaní jeho zdravotnej schopnosti pracovať, bol len letmo prebehnutý očami spis, pričom už dopredu vedeli výsledok. Uviedol, že naposledy pracoval ako konateľ vo vlastnej firme, čím mal variabilnú pracovnú dobu. Prácu vykonáva podľa momentálnych schopností. Jeho zdravotné problémy prešli už do takých rozmerov, že už nemohol ani šoférovať, prepustil zamestnancov vrátane seba, čo sa udialo ešte v roku 2018. Už sú to viac ako dva roky a je to stále len horšie.

7. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 8.12.2021 (č.l. 54-55 spisu). Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poukázal na Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného zo dňa 22. februára 2021 a jeho záver, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola určená na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený bez jeho prítomnosti v súlade s v spojení s tohto zákona. Zároveň poukázal na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca je teda povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo

vyvrátili. Námietku žalobcu o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu a vypracovanie posudkov so zámerom nevyhovieť jeho žiadosti preto považoval za nedôvodnú. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca doloženou zdravotnou dokumentáciou nepreukázal žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov. Žalovaný mal za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v . Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, resp. ak k správnej žalobe (t.j. po vydaní napadnutého rozhodnutia) doložené nové lekárske správy potvrdzujú zhoršenie zdravotného stavu, má žalobca možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok a určenia jeho sumy. Z tohto dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, právnymi predpismi o sociálnom poistení a s poukazom na , teda v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

8. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 07.06.2022 (č.l. 66 spisu). Uviedol, že Sociálna poisťovňa tvrdila, že dbá pri svojom posudzovaní nielen na ochorenie samé, ale aj na jeho vývoj a podľa toho koná. On má iné skúsenosti. Zdravotný stav žalobcu sa tak zhoršil, že mu odobrali vodičské oprávnenie. Tento zákon ho postihol mimoriadne tvrdo, pretože všetko, čo potrebuje, si musí priviesť v autobuse. V prílohe priložil novšie lekárske správy spolu so zákazom viesť motorové vozidlo. Uviedol, že o jeho problémoch spojených s touto činnosťou šoférovať, informoval poisťovňu už v roku 2018, podobne je to aj s iným pracovným zaradením.

9. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 08.06.2022, bolo stanovisko žalobcu s prílohami doručené žalovanému (doručenka na č.l. 71 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 30 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa .

11. K procesnému postupu správneho súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -74 zo dňa 12.10.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku správnym súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.10.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku správnym súdom.

12. Správny súd uvádza, že vo veci nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie, keďže v danej veci žalobca v správnej žalobe a jej doplnení neuviedol, že žiada vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení k žalobe sa ohľadom pojednávania nevyjadril, pričom o tomto práve boli správnym súdom poučení, a preto správny súd v zhrňujúcom závere k svojmu postupu uvádza, že mal splnené podmienky na to, aby vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku.

13. Krajský súd ďalej uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.2.2021 bolo žalobcovi doručené dňa

9.3.2021. Žalobca žalobu datovanú dňa 24.03.2021 doručil Krajskému súdu v Žiline dňa 30.03.2021, t.j. v lehote podľa .

14. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšení invalidného dôchodku, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo.

15. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä so žiadosťou žalobcu o prehodnotenie invalidného dôchodku a jeho zdravotného stavu a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s doloženými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami, nálezmi, prepúšťacou správou, ďalšími listinami) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné.

16. Správny súd uvádza, že posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda posudzoval neformálne podľa . Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v zmysle , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

21. Podľa až 9 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2). Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

22. Podľa výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

23. Podľa , , lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

24. Podľa na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

25. Podľa , , organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

26. Podľa Prílohy č. 4 k kapitola V. duševné choroby a poruchy správania, položka 3. Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. a) stredne ťažké formy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v rozpätí 35 - 45 %. Posudkové hľadisko: percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa prevažujúcich symptómov z orgánového alebo psychického postihnutia uvedeného v tejto prílohe.

27. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca podanou správnou žalobou vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy s námietkou, že rozhodnutia nevychádzajú z úplného a objektívneho hodnotenia zdravotného stavu. Žalobca tvrdil, že posudkový záver bol vypracovaný účelovo so zámerom nevyhovieť jeho žiadosti s dopredu určeným výsledkom. Mal za to, že jeho zdravotné problémy prešli do takých rozmerov, že nemôže šoférovať, prepustil zamestnancov, čo sú viac ako dva roky, čo sa udialo ešte v roku 2018, pričom je to stále horšie. V replike žalobca poukázal na to, že jeho zdravotný stav sa zhoršil do takej miery, že mu bol odobratý vodičský preukaz.

28. Správny súd poukazuje na to, že predpokladom zvýšenia invalidného dôchodku, resp. vyplácania invalidného dôchodku vo vyššej sume, je zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu uvedenej dávky ( ). 29. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca bol rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 16.5.2013 uznaný invalidným ku dňu 2. januára 2012, pričom miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj ,,MPSVZČ“) bola určená na 45 % a vychádzala zo záveru posudkového lekára v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 16. apríla 2013. Podľa Žiadosti o spoluprácu-KLP zo dňa 21.3.2014 bola žalobcovi stanovená kontrolná lekárska prehliadka na apríl 2014 a podľa Lekárskej správy I. časť a II. časť - Posudok bol vyslovený výrok posudku, že žalobca je naďalej invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená na 45%, a bola stanovená kontrolná lekárska prehliadka na august/2017. Žalobca požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca dňa , o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.10.2017 tak, že žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku bola zamietnutá vzhľadom na to, že podľa posudkového záveru posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne určil rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu. Podľa Odborného posudku o invalidite zo dňa 29. septembra 2017 posudkový lekár určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách Kapitola XV., Oddiel E, položka 3, písmeno b) (20-35 %)... 35 % a Iné zdravotné postihnutia: Zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. V posudku bolo konštatované, že po zhodnotení odborných vyšetrení nemožno hodnotiť posudkovo významnú zmenu v zdravotnom stave v porovnaní s predchádzajúcimi nálezmi, a preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pre rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej 35 % po navýšení pre ostatné ochorenia je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45 %. Bola určená kontrolná lekárska prehliadka na september 2020.

30. Následne požiadal žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni podľa pečiatky 7.09.2020 o predbežné posúdenie zdravotného stavu z hľadiska poberania úplného invalidného dôchodku z dôvodu dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav a aktuálna MPSVZČ posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, výsledkom ktorého bol Posudok zo dňa 14. septembra 2020, v ktorom bolo konštatované trvanie invalidity žalobcu podľa s MPSVZČ 55 %. Podľa tohto posudku za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo však považované Poruchy nálad v zmysle Kapitoly V, položka 3. písm. a) Prílohy č. 4 k Z.z, pre ktorú bol žalobcovi z možného percentuálneho rozpätia zníženej pracovnej schopnosti v rozsahu 35 - 45 % určený 45 % pokles jeho pracovnej schopnosti a za ostatné ochorenia bola MPSVZČ zvýšená o 10 %, t.j. celková MPSVZČ predstavovala 55 %. Z posudku vyplýva, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzal z: Lekárska správa z psychiatrických vyšetrení ambulancia Čadca Z.. B. O. 4/2014, 05.09.2018, 04.03.2020, 26.08.2020; Lekárska správa z psychologického vyšetrenia ambulancia Čadca S.. P. T. dňa 15.07.2020, Gastroenterologické vyšetrenie - Enteron s.r.o. Čadca 18.01.2017; Interné vyšetrenie Avian, s.r.o. Čadca 01.03.2017; Angiologické vyšetrenie Žilina 08.03.2017; Očné vyšetrenie Medireo s.r.o. Čadca 10.5.2017; Lekárska správa z oftalmologického vyšetrenia EVER-OK s.r.o. Žilina Z.. H. A., S.. 11.12.2019; Neurologické vyšetrenie ambulancia KNM 19.09.2017; Lekárske správy z reumatologických vyšetrení Žilina 07.12.2016; 31.10.2019; Lekárske správy z hosp. NÚRCH Piešťany 15.06.2017 - 28.06.2017; od 15.04.2020 - 28.04.2020; Lekárske správy z hosp. NÚT a PCH Vyšné Hágy 08.08.17 -18.08.2017, od 18.11.2019 - 29.11.2019, od 03.08.2020 - 14.08.2020; Lekárska správa z hosp. neurologická klinika UNM od 23.10.2018 - 28.10.2018, Lekárska správa z neurologickej amb. UNM 04.02.2020; Lekárska správa z FBLR KNsP Čadca Z.. E. E. 03.01.2020. V záverečnej časti „Posudok“ bolo konštatované, že ide o 57-ročného posudzovaného, absolventa strednej priemyselnej školy chemickej, pracujúci ako konateľ stavebnej firmy, aktuálne nezamestnaný, ktorý bol v 04/2013 uznaný za invalidného s MPSVZČ 45 % pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave pri ochorení chrbtice (35 %) a ostatných ochoreniach (navýšenie o 10 %), ktorý bol posúdený na základe žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu. Posudzovaný je viac rokov v liečbe psychiatra, ktorý diagnózu vedie opakovane ako recidivujúcu depresívnu poruchu, stredne ťažkú fázu. Psychológ potvrdil chronifikáciu ochorenia, podľa stupnice Beck hodnotí depresiu ako ťažkú, prítomné sú poruchy nálad, sebahodnotenia, autoakuzácie, nevýkonnosť, výrazná sprievodná somatizácia ťažkostí, únavový syndróm, osobnosť je tenzná. V

liečbe podávaná kombinácia dvoch antidepresív a hypnotika. Po zhodnotení priebehu ochorenia, liečby psychiatrom uvádzanej diagnózy F 33.1, neprítomnosť psychotických príznakov, je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do uvedenej kapitoly a položky s MPSVZČ na hornej hranici s prihliadnutím na pridružený syndróm závislosti od analgetík a výsledok psychologického vyšetrenia. Po navýšení o 10 % pre ostatné ochorenia uvedené v diagnostickom závere, ktoré majú vo svojej súvislosti významný vplyv na pracovné zaradenie (ale samotné by svojou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neprevýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia), je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % s dátumom zmeny od dátumu psychologického vyšetrenia, kedy bolo psych. ochorenie hodnotené ako chronifikované, t.j. od 15.07.2020. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, pobočka Čadca v odvolacom konaní opätovne dňa 25. novembra 2020 posudzoval zdravotný stav žalobcu, pričom okrem správ, ktoré boli uvedené v Posudku zo dňa 14.09.2020, vychádzal aj z novo doložených vyšetrení, a to Lekárska správa z reumatologického vyšetrenia ambulancia Žilina Z.. S. S. zo 16.09.2020; Lekárska správa z neurologického vyšetrenia ambulancia Turzovka Z.. S. D. zo dňa 22.10.2020 a Lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia ambulancia Čadca Z.. B. O. z 05.11.2020. V posudku bolo posudzujúcim lekárom konštatované, že posudzovaný je viac rokov v liečbe psychiatra, ktorý diagnózu vedie opakovane ako recidivujúcu depresívnu poruchu, stredne ťažkú fázu. Psychológ potvrdil chronifikáciu ochorenia, podľa stupnice Beck hodnotí depresiu ako ťažkú, prítomné sú poruchy nálad, sebahodnotenia, autoakuzácie, nevýkonnosť, výrazná sprievodná somatizácia ťažkostí, únavový syndróm, osobnosť je tenzná. V liečbe podávaná kombinácia dvoch antidepresív a hypnotika. Podľa novo doloženého psychiatrického vyšetrenia je stav bez podstatnej zmeny, liečba nebola menená. Po zhodnotení priebehu ochorenia liečby psychiatrom opakovane uvádzané diagnózy F 33.1 (recidivujúcej depresívnej poruchy, stredne ťažkej) neprítomnosť psychotických príznakov za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil Poruchy nálad, zaradené v Kapitole V, položka 3. a). Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré žalobcovi priznal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornej hranici, a to výške 45 % (z rozpätia 35

- 45 %) a za Iné zdravotné postihnutie: Ostatné, zvýšil percentuálnu mieru o 10 %, teda celkom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená 55 %. Posudkový lekár žalovaného dospel podľa obsahu Posudku zo dňa 22. februára 2021 k rovnakému záveru ako posudkový lekár v prvostupňovom administratívnom konaní, a za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení určil Kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3. - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. a)- stredne ťažké formy, pre ktoré žalobcovi priznal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornej hranici, a to vo výške 45 % (z rozpätia 35 - 45 %) a za Iné zdravotné postihnutie: Ostatné, zvýšil percentuálnu mieru o 10 %, teda celkom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená 55 %. V tomto posudku, jeho úvodnej časti boli popísané posudzované lekárske správy, a to s uvedením ich dátumu a druhu vyšetrenia, bolo konštatované, aj to, že na ťažkostiach pacienta sa podieľa predovšetkým reumatické ochorenie, pričom prežívanie ťažkostí je významne modulované úzkostne-depresívnou poruchou a neurotickou psychopatológiou. Žalobca je v liečbe psychiatra, ktorý konštatuje úzkostne depresívnu poruchu so somatoformnou symptomatológiou, tiež abúzus analgetík. Pri psychologickom vyšetrení je určený depresívny syndróm ťažkého stupňa podľa Beckovej stupnice. Psychiater opakovane hodnotí diagnózu F 33.1, t.j. recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda. Pri doteraz poslednej psychiatrickej kontrole v novembri 2020 odporučené ponechať odporučenú liečbu (predpis antidepresíva venlafaxin), kontrola odporučená podľa potreby. Na základe posudku vyhotoveného v odvolacom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že ho zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

31. Správny súd primárne uvádza, že zákonným predpokladom zvýšenia sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, teda zmeny invalidného dôchodku, je zmena skutočností rozhodujúcich pre jej výplatu, čo v prípade invalidného dôchodku znamená predovšetkým takú objektívne zistenú nepriaznivú zmenu v zdravotnom stave poistenca, ktorá negatívne ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zhoršenie zdravotného stavu musí byť objektívne preukázané zdravotnou dokumentáciou a musí mať dlhodobý charakter. To znamená, že zhoršenie zdravotného stavu nereaguje na liečbu z hľadiska aktuálnych medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom, napriek využitiu dostupných liečebných možností, prípadne boli liečebné možnosti vyčerpané, ak zdravotný stav poistenca nemožno podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy pozitívne ovplyvniť.

32. Zhoršenie zdravotného stavu poistenca s následným navýšením percentuálnej MPSVZČ má priamy dopad aj na výšku invalidného dôchodku, pretože percento MPSVZČ je jedným z kritérií určujúcich výšku tejto dôchodkovej dávky.

33. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to v spojení aj s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, dospel správny súd k záveru, že tieto rozhodnutia sú výsledkom riadne zisteného skutkového stavu v nevyhnutnom rozsahu a jeho správneho posúdenia.

34. Námietka nedostatočného posúdenia zdravotného stavu, resp. jeho posúdenia „zľahčujúcim spôsobom“ nebola zhodnotená ako dôvodná. Z administratívneho spisu i odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli vzaté do úvahy všetky ním v konaní predložené lekárske správy a tieto boli posúdené v súlade s ich obsahom. Žalovaný postupoval správne, keď v odvolacom konaní preskúmal prvostupňové rozhodnutie a spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu a s ohľadom na uplatnené odvolacie námietky správne pristúpil k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a aktuálne predloženej zdravotnej dokumentácie. Následne postupoval žalovaný rovnako v súlade so zákonom, keď vychádzal z Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného zo dňa 22. februára 2021, ktorý odborný posudok bol vystavený v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, pričom je to práve posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý je zákonom určenou osobou na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich invalidizácie a určenie konkrétnej percentuálnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti, pričom o vecnej správnosti odborného posudku posudkového lekára Sociálneho poistenia žalovaného nemal správny súd pochybnosti. Posudkové závery týkajúce sa v tom čase aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a vplyvu žalobcom tvrdeného zhoršenia na jeho pracovnú schopnosť, vychádzali zo žalobcom predložených listín, zdravotnej dokumentácie, doložených nálezov a lekárskych správ, ktorých obsah bol posudkovo zohľadnený a vyhodnotený v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami. Posudkové závery boli vecné, logické a presvedčivé a správny súd nezistil žiadne dôvody na spochybnenie ich vecnej správnosti, a preto považoval posudok posudkového lekára zo dňa 22.02.2021 za úplný a správny podklad pre jeho vydanie a následne pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

35. Z obsahu predmetného odborného posudku vyplýva, ktoré žalobcom predložené správy k momentu jeho vypracovania boli vyhodnotené, a to tie, ktoré boli predložené tak v prvostupňovom administratívnom konaní ako aj v rámci odvolacieho konania. Ďalej z posudku vyplýva záver posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ktoré ochorenie žalobcu je aktuálne považované za rozhodujúce ochorenie a z akého dôvodu ako aj zaradenie rozhodujúceho ochorenia podľa príslušných ustanovení Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Z posudku vyplýva, z akého dôvodu bola stanovená MPSVZČ vo výške 45 % (zo zákonom stanoveného rozpätia 35 - 45 %). V odbornom posudku a v odôvodnení rozhodnutia, ktoré vychádza z tohto odborného posudku, ktorý tvoril jeho podklad, vyplýva, že v stanovenom percente MPSVZČ u žalobcu sú komplexne hodnotené jeho zdravotné problémy, a to rozhodujúce zdravotné postihnutie, zaradené v kapitole V. duševné choroby a poruchy správania, položka 3. - poruchy nálad, ako stredne ťažké formy so zohľadnením pridružených zdravotných postihnutí, za ktoré bola MPSVZČ zvýšená o maximálne možné percento stanovené zákonom, t.j. o 10 %. Teda pre určenie aktuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobcu bolo posudkovo zohľadnené jednak jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie a jednak i pridružené zdravotné ťažkosti. V tejto súvislosti správny súd zvýrazňuje to, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je také, ktoré sa najvyššou mierou podieľa na zníženej pracovnej schopnosti poistenca a všetky ďalšie zdravotné postihnutia (už existujúce v čase invalidizácie, resp. zistené v neskoršom období) môžu byť posudkovo zohľadnené len 10 % navýšením miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca popri jeho rozhodujúcom zdravotnom postihnutí.

36. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku o nepriznaní plného invalidného dôchodku, teda nezvýšenia MPSVZČ v dôsledku jeho zhoršenia zdravotného stavu, ktoré zhoršenie preukazoval k žalobe a doplneniu doloženými lekárskymi správami a nálezmi, odobratím vodičského preukazu, keď opätovne uvádza to, že predpokladom zvýšenia invalidného dôchodku je zmena skutočností, a teda žalobca v prípade, ak tvrdil zmenu skutočností rozhodujúcich pre zmenu skutočností pre zvýšenie invalidného dôchodku, bol povinný predložiť v administratívnom konaní všetky dôkazy o zhoršení jeho zdravotného stavu oproti stavu, keď bol naposledy jeho zdravotný stav posúdený lekármi sociálneho poistenia. Žalobca bol teda povinný predložiť relevantné lekárske správy a nálezy, a to nielen v

prvostupňovom, ale rovnako i v odvolacom konaní, ktorými by preukazoval ním tvrdené zhoršenie zdravotného stavu. Z iných, než žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov, ktoré sú vo fotokópiách založené v administratívnom spise, tak posudkoví lekári prvostupňového orgánu verejnej správy a ani žalovaného v odvolacom konaní teda logicky ani nemohli vychádzať, a preto postupovali v súlade so zákonom, keď v konaní o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, t.j. prehodnotenie jeho zdravotného stavu vychádzali vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu a určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z tých listinných dôkazov, ktoré predložil samotný žalobca a ktorými osvedčoval svoj zdravotný stav, resp. jeho zhoršenie. Správne orgány teda pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu ako žiadateľa mohli vychádzať len z tých listín a dôkazov, ktoré im v rámci konania predložil. Ak žalobca tvrdil, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, že posudkoví lekári „zľahčili“ jeho zdravotný stav, tak túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

37. Správny súd zvýrazňuje to, že v rámci správneho súdnictva súdy nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobcu došlo k zmene, teda k zvýšeniu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia, v tomto prípade o nároku na zvýšenie invalidného dôchodku, sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a vzhľadom na námietku žalobcu, ktorý vyslovil v podstate nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu a nesúhlas s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bez ďalšieho nepostačoval na vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

38. Zvýrazňuje správny súd i to, že nie je v jeho právomoci určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takom prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy.

39. Zároveň opätovne správny súd dáva do pozornosti to, že podľa je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca k žalobe a jej doplneniu doložil lekárske nálezy, a to Lekárske nálezy zo dňa 16.02.2021 a 19.02.2021, tak tieto síce dátumovo predchádzali právoplatnosti rozhodnutia avšak netvorili súčasť administratívneho spisu, a tým sa nemohli stať predmetom posudzovania v administratívnom konaní, a preto správny orgán ani nemal možnosť sa s nimi skutkovo vysporiadať. Čo sa týka Lekárskych nálezov z 18.03.2021 11.03.2021, Lekárskej správy zo 14.03.2022 spolu s dokladom o zdravotnej spôsobilosti s dátumom vykonania lekárskej prehliadky 26.04.2022, ktoré by mali podľa žalobcu potvrdzovať jeho tvrdenia o zhoršujúcom sa zdravotnom stave, tak uvádza správny súd, že k týmto novým lekárskym správam nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadnuť za viazanosti ust. , .

40. Za potrebné považuje krajský súd uviesť to, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pokiaľ toto zhoršenie zdravotného stavu žalobca preukazuje novými lekárskymi správami, resp. nálezmi, tak žalobca môže opätovne požiadať príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a o zvýšenie invalidného dôchodku. V novom konaní bude následne opätovne posúdený jeho zdravotný stav vo vzťahu k splneniu podmienok na eventuálne zvýšenie priznanej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne na priznanie plného invalidného dôchodku, a to spôsobom stanoveným v zákone o sociálnom poistení.

41. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa .

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.