Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-160-2015.pdf
PDF · 75.55 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/160/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: SEMONT SHOES, s.r.o., so sídlom Bošany, Jána Bottu 423/47, IČO 36698920, t. č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 3.210,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. apríla 2015, č. k. 5Er/1956/2008-19, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť JUDr. Alene Szalayovej, so sídlom v Leviciach, P. Jilemnického 1, trovy exekúcie vo výške 3,98 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa zo dňa 26.06.2007 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 3210,58 Eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a.s. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 21.03.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2007 a vykonateľnosť dňa 14.05.2007. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 12.07.2007 JUDr. Alenu Szalayovú, súdneho exekútora so sídlom v Leviciach. Súdna exekútorka doručila tamojšiemu súdu dňa 26.03.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Súd prvého stupňa šetrením zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013, súd zrušil povinného bez likvidácie a ku dňu 31.05.2014 sa vymazala z Obchodného registra. Keďže k zániku povinného došlo bez právneho nástupcu, súd prvého stupňa nemohol v konaní pokračovať a rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa vyzval dňa 02.04.2015 súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu, ktorý je potrebný na rozhodnutie o trovách exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 14.04.2015 e-mailom podanie, v ktorom uviedol, že spolu s podnetom na zastavenie exekúcie bol doručený spisový prehľad, ktorý obsahuje všetky úkony súdneho exekútora, preto nevidí dôvod na predloženie exekučného spisu. S týmto názorom súdneho exekútora sa súd prvého stupňa nestotožnil. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie spočívajúce v paušálnej odmene za úkon získanie poverenia na vykonanie v sume 3,32 Eur, pretože jeho vykonanie úkonu má súd preukázané zo súdneho spisu, a keďže je platiteľom DPH (č. l. 18), odmenu zvýšil o sumu 0,66 Eur (20 % zo sumy 3,32 Eur). Za ostatné úkony prvostupňový súd odmenu nepriznal, pretože nemá preukázané ich vykonanie. Spolu priznal súdnemu exekútorovi trovy v sume 3,98 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie prvostupňový súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto dôvodov:
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.06.2007, doručeným súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej dňa 28.06.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 3.210,58 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 21.03.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2007 a vykonateľnosť dňa 14.05.2007.
Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť SEMONT SHOES, s.r.o., IČO 36698920, so sídlom v Bošanoch, Jána Bottu 423/47, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli Sro, vo vložke číslo 19179/R. Povinný bol následne dňa 31.05.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).
V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta OSP zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
V zmysle § 251 ods. 4 OSP sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 OSP stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený aj súdny exekútor odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným a súdnym exekútorom v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.