Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/378/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpená splnomocnencom: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti odporkyni: E. A., t.č. bývajúca J. XXX/X, XXX XX W. o zaplatenie 250,56-eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Skalica dňa 12.9.2013 návrh, ktorým navrhol, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 250,56-eur a úroky z omeškania takto:

- vo výške 9% ročne zo sumy 31,88 € od 20.12.2010 až do zaplatenia,

- vo výške 9% ročne zo sumy 45,56 € od 13.03.2011 až do zaplatenia,

- vo výške 9,25% ročne zo sumy 16,88 € od 10.12.2011 až do zaplatenia,

- vo výške 9% ročne zo sumy 16,88 € od 11.01.2012 až do zaplatenia,

- vo výške 9% ročne zo sumy 17,40 € od 09.03.2012 až do zaplatenia,

- vo výške 9% ročne zo sumy 17,40 € od 06.04.2012 až do zaplatenia,

- vo výške 9% ročne zo sumy 17,40 € od 10.05.2012 až do zaplatenia,

- vo výške 9% ročne zo sumy 17,40 € od 13.06.2012 až do zaplatenia,

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 17,40 € od 12.07.2012 až do zaplatenia,

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 17,40 € od 09.08.2012 až do zaplatenia,

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 17,40 € od 11.09.2012 až do zaplatenia,

- vo výške 5,5% ročne zo sumy 17,56 € od 07.06.2013 až do zaplatenia. Navrhovateľ navrhol priznať mu trovy konania.

Návrh je zdôvodnený tým, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou prevádzkujúcou verejné vodovody a verejné kanalizácie v rozsahu zapísanom v Obchodnom registri u pri obchodnom mene navrhovateľa. Právne je návrh zdôvodnený ustanovením a o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov s ich citáciou a z nich vyvodené, že podmienkou pre oprávnený odber vody, resp. využívanie verejnej kanalizácie je žiadosť žiadateľa o uzatvorenie písomnej zmluvy a samotné uzatvorenie zmluvy, ktorou sa žiadateľovi udeľuje oprávnenie na odber pitnej vody a odvod odpadových vôd. Ďalej je v návrhu citované ustanovenie v znení neskorších predpisov - „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať", návrh obsahuje citáciu a navrhovateľ v návrhu tvrdí, že odporkyňa odoberala pitnú vodu a odvádzala odpadovú

vodu, to znamená využívala verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe navrhovateľa bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia a tým sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu sumy za využívané služby zaslanou faktúrou na odberné miesto faktúrami: č. XXXXXXXXX, vystavenej 29.11.2010 na sumu 221,82-eur, splatnej 19.12.2010, podľa návrhu bola z nej zaplatená suma 189,94-eur, uplatňuje sa na zaplatenie 31,88-eur, č. XXXXXXXXX, vystavenej 13.2.2011 na sumu 45,56-eur, splatnej 12.3.2011, č. XXXXXXXXX vystavenej 23.11.2011 na 16,88- eur, splatnej 9.12.2011, č. XXXXXXXXX vystavenej 22.12.2011 na 16,88, sumy splatnej 10.1.2012, č. XXXXXXXXX vystavenej 20.2.2012 na čiastku 17,40-eur, splatnej 8.3.2012, č. XXXXXXXXX vystavenej 19.3.2012 na 17,40-eur, splatnej 5.4.2012, č. XXXXXXXXX vystavenej 20.4.2012 na 17,40-eur, splatnej 9.5.2012, č. XXXXXXXX vystavenej 24.5.2012 na 17,40-eur, splatnej 12.6.2012, č. XXXXXXXXX vystavenej 21.6.2012 na 17,40-eur, splatnej 11.7.2012, č. XXXXXXXXX vystavenej 20.7.2012 na 17,40- eur, splatnej 8.8.2012, č. XXXXXXXXX vystavenej 22.8.2012 na 17,40-eur, splatnej 10.9.2012 a č. XXXXXXXXX vystavenej 19.5.2013 na 17,56-eur, sumy splatnej 6.6.2013, celkom 250,56-eur. Podľa návrhu odporkyňa neuhradila výslednú sumu ani na upomienky navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že sa domáha zaplatenia po odporkyni titulom bezdôvodného obohatenia.

Súd vo veci rozhodol podľa návrhu navrhovateľa platobným rozkazom č. k. -34 zo dňa 10.10.2013, proti ktorému podala včas odporkyňa odpor. V odpore na svoju obranu uviedla, že s navrhovateľom uzavrela zmluvu o odbere vody na základe nájomnej zmluvy na adrese C., kde bývala s bývalým priateľom. V roku 2007 sa z adresy odsťahovala bývať na adresu do A., kde bývala v nájme od 1.11.2007 do 28.2.2011 a potom sa presťahovala bývať do bytu terajšieho priateľa do W., J. XXX/ X, kde býva doteraz. Na adrese C. XXX, W. zostal bývať jej bývalý priateľ, čo telefonicky oznámila navrhovateľovi na pobočku v A. a záležitosť považovala za vybavenú. Navrhla, aby bol platobný rozkaz vydaný na jej bývalého priateľa V. C., ktorý na adrese C. XXX, W. odoberá vodu. K doručenému odporu boli pripojené dodatok k zmluve o nájme zmluvných strán T. M. a nájomcov M. I. a odporkyne z 30.10.2008, dodatok z 30.10.2009 a dodatok z 30.10.2010.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. K obrane odporkyne v odpore proti platobnému rozkazu dal vyjadrenie súdu doručené 13.1.2014. K tomu, že odporkyňa nebýva na adrese odberného miesta uviedol, že navrhovateľ neeviduje žiaden telefonický záznam ani žiadne oficiálne písomné ohlásenie zmeny odberateľa z daného obdobia z marca 2011. Odporkyňa mala skutočnosť oznámiť písomne na vopred predtlačenom tlačive „Hlásenie zmeny odberateľa na odbernom mieste - navrhovateľ na jednej strane stvrdí, že odporkyňa mala zmluvné povinnosti - vyplývajú jej zo zákona, na druhej strane žaluje titulom bezdôvodného obohatenia, hlásenie nepredložila a navrhovateľ sa nemal ako dozvedieť o skutočnosti, že odporkyňa nie je skutočnou odberateľkou. Z týchto dôvodov stále evidoval ako odberateľku odporkyňu a preto aj jej faktúroval odber vody na odbernom mieste. K hláseniu zmeny odberateľa došlo reálne písomne až 22.6.2013, kedy mu bolo doručené oznámenie o novom odberateľovi V. C., do uvedeného dátumu sa nemal ako navrhovateľ dozvedieť, kto je odberateľom vody a faktúry preto zasielal odporkyni na jedinú navrhovateľovi známu adresu. Vyslovil sa, že z týchto dôvodov je návrh podaný dôvodne a na návrhu trval, žiadal, aby súd odpor odporkyne odmietol.

Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ a jeho splnomocnenec sa na pojednávania, predvolaní riadne a včas nedostavili. Neúčasť ospravedlnili, súhlasili vec prejednať a rozhodnúť bez ich účasti. Za splnenia podmienok, daných v súd vec prejednal a rozhodol bez ich účasti.

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými faktúrami a upomienkami, „Hlásením zmeny odberateľa na odbernom mieste" zo 14.3.2013 výsluchom svedka V. C., nar. X.X.XXXX, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:

Z faktúr súd zistil, že boli vystavené na meno odporkyne a s údajmi tak, ako tvrdil navrhovateľ. Ďalej je z nich zrejmé, že išlo o odberné miesto U na C. XXX v W. a číslo vodomeru XXXXXXXX, fakturované bolo vodné a stočné. Na kópiách faktúr je poštový peňažný poukaz na fakturované čiastky pre formu úhrady čiastky zloženkou. Faktúrou č. XXXXXXXXX bolo na zaplatenie uplatnených 221,82-eur za obdobie 24.8.2010 do 15.11.2010, podľa návrhu bola z nej zaplatená suma 189,94-eur, uplatňuje sa na zaplatenie 31,88-eur, fa č. XXXXXXXXX za opakované dodanie tovaru a služby suma 45,56-eur za obdobie od 16.11.2010 do 31.12.201 a za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2011, fa č. XXXXXXXXX suma 16,88-

eur za obdobie od 20.10.2011 do 19.11.2011, fa č. XXXXXXXXX bola uplatnená na zaplatenie suma 16,88, eur za dobu 20.11.2011 do 19.12.2011, fa č. XXXXXXXXX uplatnené na zaplatenie vodného a stočného čiastka 17,40-eur za obdobie od 20.1.2012 do 19.2.2012, fa č. XXXXXXXXX uplatnené na zaplatenie 17,40-eur za dobu od 20.2.2012 do 19.3.2012, fa č. XXXXXXXXX suma 17,40-eur na zaplatenie za vodné, stočné v období 20.3.2012 do 19.4.2012, fa č. XXXXXXXX mala odporkyňa zaplatiť za vodné, stočné sumu 17,40-eur za obdobie dodávky od 20.4.2012 do 19.5.2012, podľa fa č. XXXXXXXXX sumu 17,40-eur bolo fakturované vodné, stočné za obdobie od 20.5.2012 do 19.6.2012, fa č.XXXXXXXXX na sumu 17,40-eur bola vystavená za odber vody a stočného odporkyni za obdobie od 20.6.2012 do 19.7.2012. fa č. XXXXXXXXX na sumu 17,40-eur je odporkyni fakturované obdobie do 20.7.2012 do 19.8.2012 a fa č. XXXXXXXXX na 17,56-eur je vystavená za obdobie dodávky od 20.4.2012 do 19.5.2012.

Z upomienok na meno odporkyne s adresou C. XXX, W. je zrejmé, navrhovateľ po odporkyni požadoval úhrady za vyššie vyfaktúrované čiastky po lehote splatnosti. V upomienkach upozorňoval na prerušenie dodávky pitnej vody, resp. odvádzania odpadových vôd v zmysle zákona č. 442/02 Z.z. Na zaplatenie žiadal zmluvnú pokutu 3,30-eur, ktorú v súdnom konaní na zaplatenie neuplatnil. Upomienky sú vyhotovené v roku 2012.

Z výsluchu odporkyne bolo zistené, že s V. C. na adrese C. XXX, W. bývala od roku 1999 alebo od roku 2000 do 31.10.2007. Vtedy jej skončil nájomný pomer k nehnuteľnosti na tejto adrese a podľa jej výpovede v tomto období oznámila na pobočku navrhovateľa v A., že nechce odoberať vodu. V nehnuteľnosti zostal bývať V. C.. Neboli jej doručené žiadne faktúry od navrhovateľa, z ktorých navrhovateľ žaluje. Podľa informácie od poštovej doručovateľky doručovateľka ich hádzala do schránky C.. Nespochybnila, že v júni 2013 odhlásila odber vody na tlačive „Hlásenie". Od navrhovateľa dostala telefonickú informáciu, že má nedoplatok na vodnom, stočnom až 900,-eur, okrem roku 2010 ho má mať až do roku 2013. Mala na žiadosť prenajímateľov nehnuteľnosti vo svojom mene uzavretú zmluvu s vodárňami, mala zmluvu aj na dodávku elektriny a plynu. „Vodárňam" predkladala zmluvu o nájme k nehnuteľnosti na adrese C. XXX v W. a na základe zmluvy o nájme s ňou vodárne spísali zmluvu o odbere. Pokiaľ bývala v nájme od 1.11.2007 podľa Dodatkov doručených súdu s odporom, pri tomto nájme nemala uzavretú zmluvu, týkajúcu sa dodávky vody a stočného, platila ich prenajímateľke bytu v nájme. Nemá žiadne listiny, vzťahujúce sa na vec, pri sťahovaní sa buď zničili alebo ich vyhodila.

Z výsluchu svedka súd zistil, že býva na adrese C. XXX v W. v nehnuteľnosti, ktorá mu vlastnícky nepatrí. Podľa výpovede svedka od doby, čo sa nasťahoval s odporkyňou do domu na C. ul. č. XXX v W. mala zmluvu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou uzavretú odporkyňa. Nepamätal si presne, kedy sa odporkyňa z adresy odsťahovala, išlo o 7-8 rokov späť, počítané od roku 2015. Poplatky za vodu chodili ďalej na C. XXX, aj keď tam odporkyňa nebývala. Otváral poštu, adresovanú odporkyni a poplatky platil on, každý mesiac vodárňam platil 25,-eur, v obálke došli 3 šeky, každý vstavený za jeden mesiac odberu, Došiel aj preplatok na meno odporkyne. Sumy uhrádzal šekom s menom odporkyne, doplácal nedoplatok v roku 2010, boli vyúčtované na meno odporkyne nedoplatky, platil aj v roku 2013. Nemal vedomosť k tomu, či odporkyňa odhlásila u navrhovateľa odber. Podľa svedka odporkyňa odišla z nehnuteľnosti bývať buď 4.7. alebo 5.7.2008. Z výpovede svedka súd zistil, že navrhovateľ odpojil vodomer v máji 2015 pre nedoplatok 700,-eur. Po odpojení čerpá svedok vodu zo studne. Do konca roka 2010 bolo okolo 300,-eur nedoplatku, ktoré neuhradil z dôvodu, že bol nezamestnaný a nemal príjem. Za ktoré mesiace nezaplatil si nespomenul. Odporkyňa mu pri odchode zmluvu nenechala, odniesla si ju.

K výpovedi svedka odporkyňa vypovedala, že uhradila po prerušení dodávky vody na odberné miesto na C. ul. v roku 2010 na účet navrhovateľa 300,- alebo 350,-eur, došlo k tomu v roku 2010 alebo 2011 po tom, čo sa dozvedela od svedka, že došlo k odpojeniu. Išlo o nedoplatok od leta 2010 do zimy 2010. Doklad o úhrade nepredložila. Platila za svedka C., nie svoj záväzok voči navrhovateľovi. K „Hláseniu zmeny odberateľa na odbernom mieste" vypísanom podľa jej výpovede ňou vlastnoručne nevysvetlila, prečo je na hlásení dátum 14.3.2013 a z akého dôvodu ho zaslala navrhovateľovi poštou až v júni 2013. Hlásenie doručovala navrhovateľovi poštou a zasielala mu ho iba z dôvodu, aby navrhovateľ vedel, že odberateľom je V.. Na upomienky reagovala tak, že ich dávala C. do schránky z dôvodu, že bola so svedkom dohodnutá, že za odber bude platiť on. Do tlačiva neuviedla do časti týkajúcej sa údajov o zmluve tam požadované údaje, nakoľko už zmluvu k dispozícii nemala, malo ísť podľa výpovede odporkyne o písomnú zmluvu. Pri odsťahovaní sa v roku 2007 odber neodhlásila.

Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach z 19. júna 2002 vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu.

Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach vlastník verejnej kanalizácie je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu.

Podľa právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú verejné vodovody alebo verejné kanalizácie ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, musia dať svoju činnosť do súladu s týmto zákonom do 1. decembra 2003.

Podľa vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ je povinný do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd s fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu a takúto zmluvu doteraz uzatvorenú nemajú.

Podľa ustanovenia tohto zákona, týkajúce sa odberateľa alebo producenta, s výnimkou ustanovení a sa vzťahujú aj na fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, aj keď zatiaľ nemajú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľom. Ustanovenia a sa vzťahujú na uvedené fyzické osoby alebo právnické osoby dňom uzatvorenia zmluvy podľa alebo .

Podľa neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je a) odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou,

Podľa neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je a) vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.

Navrhovateľ v návrhu poukázal na ustanovenia § a ustanovenie uvedeného zákona. Zákon č. Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2002. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložky č. 3080/B navrhovateľ je zapísaný v registri dňom 7.1.2003 s právnou formou akciová spoločnosť na základe rozhodnutia č. 853 o privatizácii vydaným Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR z 2.10.2002 vkladom celého majetku zrušeného štátneho podniku Vodárne a kanalizácie Bratislava, Prešovská 48, Bratislava a časti zrušeného š.p. Západoslovenské vodárne a kanalizácie, Trnavská 32, Bratislava , odštepných závodov Bratislava - vidiek, odštepný závod Senica a výrobno-prevádzkového strediska diaľkových vodovodov Šamorín, časť podnikového riaditeľstva podľa privatizačného projektu č. 2278. Spoločnosť navrhovateľa podľa zapísaných právnych skutočností v Obchodnom registri preberá po zrušených štátnych podnikoch aktíva a pasíva, práva a záväzky i neznáme, vrátane práv a záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu uvedenom v rozhodnutí Ministerstva. Po zrušenom š.p. Západoslovenské vodárne a kanalizácie so sídlom v Bratislave boli založené ďalšie dve spoločnosti - Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Piešťany a Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. so sídlom v Nitre. Súdu je známe z jeho úradnej činnosti, že zrušenému š.p. Západoslovenské vodárne a kanalizácie š.p., s odštepným závodom v Senici prislúchalo vykonávať podľa vykonávacej vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách k o vodách (vodný zákon), činnosti, súvisiace s prevádzkovaním verejných vodovodov a s prevádzkovaním verejných kanalizácií aj v Meste W.. Činnosti vykonávané štátnym podnikom má teraz zapísané v predmete svojej činnosti v Obchodnom registri navrhovateľ a je zrejmé podľa skutočností zapísaných v Obchodnom registri pri obchodnom mene navrhovateľa, že prevzal práva a záväzky, i neznáme po Západoslovenských vodárňach a kanalizáciách š.p., a po odštepnom závode v Senici, do ktorého činnosti patrilo do jeho zrušenia aj prevádzkovanie vodovodu a kanalizácie v Obci W.., t.j. v odbernom mieste, z ktorého sa navrhovateľ po odporkyni domáhal zaplatenia odplaty za vodné a stočné za ním uvedené roky dodávky.

Právne predpisy vodný zákon a vykonávacia vyhláška, s ktorými sa súd oboznámil, boli zrušené a právny vzťah účastníkov súd posudzoval vzhľadom k tvrdeniu odporkyne, že mala uzatvorenú zmluvu „s vodárňami" od roku 1999 alebo 2000, vzhľadom k predmetu činnosti navrhovateľa, nároku, ktorého sa domáhal v súdnom konaní, nadobudnutiu práv navrhovateľa po zrušenej organizácii pri prevádzkovaní verejného vodovodu a prevádzkovaní verejnej kanalizácie podľa prechodného ustanovenia o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach, účinného od 1.11.2002 a súd posúdil vzťah ako občianskoprávny, podľa ustanovení , pretože nebolo tvrdené a ani sporné medzi účastníkmi, žeby odporkyňa v právnom vzťahu účastníkov nevystupovala v konaní ako občan.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že na strane odporkyne vznikla povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie. Podľa ustanovení a u bezdôvodného obohatenia ide o záväzkový právny vzťah. Podľa a ide u bezdôvodného obohatenia o predmet plnenia, ktorý má vracať subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohatil, subjektu, na úkor ktorého sa bezdôvodne obohatilo a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetom záväzkov právnych vzťahov sú práva a povinnosti všeobecne nazývané ako plnenie. Obsah plnenia spočíva v tom, že dlžník je povinný veriteľovi niečo dať, niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to, že je povinný poskytnúť mu určený predmet plnenia, ktorým môže byť vec, vecou sú aj peniaze, resp. ich zaplatenie inému.

Odporkyňa tvrdila, že mala uzatvorenú zmluvu s „vodárňami" a že ju uzatvorila v roku 1999 alebo 2000, existenciu zmluvy potvrdil svojou výpoveďou aj svedok C., odporkyňa ju mala mať podľa výpovede svedka v Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Výpoveďou svedka ale nebolo preukázané, či sa jednalo o zmluvu uzavretú s „vodárňami", t.j. podľa súdu so zrušeným štátnym podnikom alebo s navrhovateľom a v konaní sa nepodarilo preukázať, či bola alebo nebola uzavretá písomná zmluva práve medzi navrhovateľom a odporkyňou ako to ukladá v ustanovení ., žiadna písomná zmluva na dôkaz súdu predložená nebola a súd ňou nemohol vykonať dôkaz k tomu, ako boli zmluvne upravené práva a povinnosti účastníkov. Opäť s poukazom na ustanovenie §

488 , podľa ktorého záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, súd vyvodil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Západoslovenskými vodárňami a kanalizáciami š.p., odštepným závodom v Senici mohlo dôjsť pred vznikom právnickej osoby navrhovateľa (pred 7.1.2003) k uzatvoreniu zmluvy na základe ústnych prejavov vôle účastníkov a s dohodnutým obsahom o ich právach a povinnostiach, k vzniku povinnosti prevádzkovateľa verejného vodovodu dodávať odporkyni na odberné miesto na adresu C. XXX v W. vodu a jeho práva na odplatu za dodávku a k vzniku záväzku odporkyni platiť za dodávku a tiež za stočné zo zmluvného vzťahu predchádzajúcemu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie za doby účinnosti vodného zákona a vykonávacieho predpisu k nemu, ktoré nevyžadovali pre platnosť zmluvy o dodávke vody a pre povinnosti účastníkov zo stočného písomnú formu zmluvy pod následkom jej neplatnosti podľa . Pokiaľ aj nebola v konaní predložená písomná zmluva, vzniknutá podľa tvrdenia odporkyne v dobe, ktorá spadá pred účinnosť , nemožno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že na strane odporkyne došlo podľa k bezdôvodnému obohateniu. v ustanovení uvádza za dôvod vzniku záväzku zmluvu aj bezdôvodné obohatenie, ide o dva právne inštitúty, z ktorých vzniká záväzok a v rovnakom čase, kedy mal podľa navrhovateľa vzniknúť odporkyni záväzok (roky 2010 až jún 2013) z odberu vody a stočného je preto vylúčené, aby na strane odporkyne došlo pre predchádzajúci zmluvný vzťah, minimálne do doručenia „Hlásenia" navrhovateľovi v tej istej dobe k vzniku súčasne záväzku titulom bezdôvodného obohatenia a aj zo zmluvy ohľadom toho istého plnenia. Pokiaľ sa v „Hlásení" uvádza časť, týkajúca sa vzniku zmluvy, predpokladá súd, že zmluva existovala a to aj s ohľadom na ustanovenie a , v ktorom sú povinnosti, vzťahujúce sa aj na navrhovateľa, keďže ako právnická osoba podľa zápisu v Obchodnom registra má zapísaný deň svojho vzniku dátum 7.1.2003, t.j. za účinnosti . Ak nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dodávke vody alebo odvádzaní odpadových vôd medzi účastníkmi a odporkyňa bola nesporne v čase nadobudnutia účinnosti zákona pripojená na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, prevádzkovanú navrhovateľom nemôže viesť k záveru, že na strane odporkyne vznikol záväzok z bezdôvodného obohatenia. V ustanovení sú uvedené štyri formy bezdôvodného obohatenia. U majetkového prospechu, získaného plnením bez právneho dôvodu ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Plnilo sa, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. O prípad účastníkov nejde, pretože vyžadoval pre platnosť zmluvy písomnú formu, bez písomnej zmluvy je podľa zmluva neplatná. Ďalšou formou je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách ( a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. Vo veci účastníkov sa malo jednať o zmluvu, ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Platnosť zmluvy by v prípade, žeby bola predložená na dôkaz posudzoval z dôvodov obsahových podľa alebo z dôvodov formálnych podľa a a 38 . Ďalej sa stanovuje v za možný dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý síce najprv existoval a dodatočne odpadol. O majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov ide v prípadoch, kedy bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou alebo získaný v rozpore s dobrými mravmi. novo upravuje od svojej účinnosti práva a povinnosti účastníkov pri prevádzkovaní verejných vodovodov a kanalizácií a odberoch vody a pri stočnom jednoznačne v ustanovení stanovuje, že ak ide o fyzickú osobu odberateľa, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu pred účinnosťou zákona súd zastáva názor, že sa nemá jednať iba o písomnú zmluvu, je vylúčené aby bol odberateľ, takéto postavenie má v právnom vzťahu odporkyňa, vyplýva to z dôkazu, vykonaného výsluchom odporkyne a svedka C. aby bola považovaná odporkyňa od účinnosti za neoprávneného odberateľa v zmysle a tohto zákona. Ustanovenia a , na ktoré sa odvoláva navrhovateľ v návrhu ohľadom písomnej zmluvy nemožno z uvedených dôvodov použiť na právny vzťah účastníkov. predpokladá, že právny vzťah účastníkov pri odbere vody a u stočného bude v prvom rade po jeho účinnosti založený na zmluve, čo je zrejmé z jeho ustanovení a a ustanovení a jeho ods. 3 písm. a) u odporkyne nemohlo dôjsť k vzniku záväzku titulom bezdôvodného

obohatenia, získaného niektorého z foriem majetkového prospechu, najmä nie tým, žeby nebol od začiatku právny dôvod na plnenie bez chýbajúcej právnej skutočnosti, bez zmluvy, pre takýto prípad práva a povinnosti strán sú upravené v v ani nejedná sa o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, z neplatnej zmluvy, neplatnosť zmluvy by mohla nastať a byť posudzovaná až po účinnosti Ak navrhovateľ tvrdí, že u odporkyne ide o bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že má poskytnúť navrhovateľovi odporkyňa plnenie titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že nemá platnú písomnú zmluvu a má preto ísť o neplatnosť zmluvy po formálnej stránke, je spochybnené aj právo navrhovateľa na plnenie od odporkyne za dobu od jeho vzniku do roku 2007, kedy podľa výpovede odporkyne prijímal navrhovateľ platby od odporkyne za vodné a stočné.

Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. V zmysle návrh okrem iného musí obsahovať, čoho sa navrhovateľ domáha, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva. Pod opisom rozhodujúcich skutočností sa rozumie v potrebnom rozsahu prezentované skutkové okolnosti, od ktorých navrhovateľ odvodzuje opodstatnenosť návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodné skutočnosti vyplýva popri aj z ustanovenia , ukladajúca účastníkom povinnosť tvrdenia. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych alebo procesných predpisoch, ktoré sú predmetom súdneho konania. V sporovom konaní pred súdom každý z účastníkov uplatňuje svoje práva zvyčajne opierajúc sa o všeobecne záväzný právny predpis alebo dohodu zmluvných strán z dôvodu, že práve právny predpis alebo dohoda spája s určitými skutočnosťami určité právne následky. Od skutkových okolností sa odlišuje neuvedenie alebo nesprávne uvedenie právnej kvalifikácie v návrhu uvedeného skutkového stavu. Súd je viazaný nielen navrhovaným žalobným petitom, ale aj skutkovými okolnosťami, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoje právo a nemôže rozhodnúť tak, že prizná navrhovateľovi plnenie uvádzané v navrhovanom petite, ale na základe iného skutkového (nie právneho) dôvodu ako je uvedené v návrhu, napríklad by súd priznal náhradu škody alebo plnenie zo zmluvného vzťahu, hoci sa navrhovateľ domáha plnenia z bezdôvodného obohatenia, čo preukazujú skutkové tvrdenia v návrhu o peňažné plnenie, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval uplatnené právo. Všetky skutkové tvrdenia odvodil navrhovateľ odvodil od hypotézy ustanovenej v , t.j. požadoval plnenie titulom záväzku, majúceho vzniknúť z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu na strane odporkyne a na úkor navrhovateľa pre neplatnosť zmluvy, hoci záväzok odporkyne mohol vzniknúť aj z iného právneho dôvodu, ustanoveného zákonom. Súd pre skutkové okolnosti, uvedené navrhovateľom v návrhu sa z týchto dôvodov nezaoberal tým, či má navrhovateľ nárok na plnenie od odporkyne na základe iných skutočností, ako tvrdených v návrhu.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa a preto súd návrh zamietol.

V sporovom konaní ohľadom náhrady trov konania platí zásada úspešnosti účastníka v zmysle V konaní bola úspešnom účastníčkou odporkyňa, ktorej by patrilo od navrhovateľa zaplatiť jej náhradu trov konania. Odporkyňa sa výslovne pred súdom práva na náhradu trov konania zriekla a z tohto dôvodu súd rozhodol, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).