Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-73-2020.pdf
PDF · 154.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Mont Blanc Consulting B.V., so sídlom Amersfoortsestraatweg 45, 1402 GP Bussum, Holandsko, IČO: 333.05817 zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Romana Bdžochová, s. r. o., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 819 359, proti žalovanému: MAXAL Shipping Company, s. r. o., so sídlom Bulharská 139, 821 04 Bratislava, IČO: 46 820 124 zastúpený: Advokátska kancelária Balázs Fábián, s.r.o., so sídlom Gúgska 108, 940 01 Nové Zámky, IČO 47 238 739, v konaní o zaplatenie 142.025,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 38Cb/34/2016 - 798 zo dňa 30. 7. 2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 38Cb/34/2016-798 zo dňa 30. 7. 2019 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej ako „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 38Cb/34/2016 - 798 zo dňa 30.7.2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9,05% ročne zo sumy 37.500,- Eur od 19.12.2015 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. súd konanie v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku III. žalovanému súd priznal právo na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 47,20% voči žalobcovi.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 3.3.2016 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 142.025,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% p.a. zo sumy 142.025,- Eur od 19.12.2015 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Komisionárska dohoda (ďalej len „Dohoda“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu za podmienok dojednaných v dohode konať za žalovaného ako nezávislý sprostredkovateľ a pomáhať žalovanému pri prieskume trhu, predbežnom výbere a uzatváraní zmlúv pre lode požadované žalovaným a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi províziu vo výške 50% zo zľavy dojednanej za lode, ktorých kúpa mala byť predmetom zmluvy sprostredkovanej žalobcom. Žalobca ďalej uviedol, že rozdiel medzi pôvodne ponúkanou cenou lodí predávajúcimi a výslednou súhrnnou kúpnou cenou za lode predstavuje suma vo výške 284.050,- Eur, pričom žalobca má voči žalovanému nárok na províziu vo výške 50% z tejto sumy. Z toho dôvodu žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 15-MBC041, splatnú dňa 18.12.2015, ktorou vyfakturoval žalovanému províziu vo výške 142.025,- Eur ako polovicu z vyššie uvedenej dojednanej zľavy z kúpnej ceny lodí. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k plneniu, dostal sa do omeškania, a preto si žalobca uplatnil
zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05% p.a. zo sumy 142.025,- Eur od 19.12.2015 do zaplatenia. Zároveň žiadal zaplatiť aj trovy konania.
3. Súd prvej inštancie ustálil, že zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami podpísanej žalovaným dňa 14.5.2015 a žalobcom dňa 20.7.2015 označenej ako komisionárska zmluva (ďalej len „zmluva”) vyplýva, že v súlade s ustanovením § 269 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) uzavreli dohodu, v zmysle ktorej žalovaný poskytuje služby prepravy tovaru po rieke Dunaj a je majiteľ štyroch nákladných riečnych člnov a 1 riečneho tlačného remorkéra; žalobca je spoločnosť poskytujúca služby vykonávania ponúk pre nadnárodné spoločnosti a (polo) vládne organizácie, je medzinárodný skúsený multidisciplinárny kupujúci, pričom žalovaný chce rozšíriť svoj vozový park o jeden až dva riečne tlačné remorkéry (odhadovaná cena sa pohybuje medzi 600.000,- Eur a 800.000,- Eur) ako aj o šesť nákladných riečnych člnov (jednotková cena 120.000,- Eur bez lode s viacerými palubami) podľa špecifikácií žalobcu č. 080703 zo dňa 08.03.2015. Podľa odseku 4 a 5 zmluvy bude žalobca konať za, v prípade potreby, menom žalovaného ako nezávislý sprostredkovateľ a bude pomáhať žalovanému pri prieskume trhu, predbežnom výbere, rokovaniach a uzatváraní zmlúv pre takéto lode; pričom žalobca sa usiluje na svojich (konečných) rokovaniach o významné zníženie počiatočnej predajnej ceny. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že s ohľadom na cezhraničný charakter predmetného sporu a zahraničnej právnickej osoby, ktorým bol žalobca, musel v prvom rade skúmať svoju právomoc. V zmysle ustanovení Nariadenia Brusel I a Rím I v súlade s príslušnými ustanovenia zmluvy (záhlavie Dohody a čl. III záverečné ustanovenia) súd prvej inštancie konštatoval, že právomoc súdu konať a rozhodovať v predmetnej veci bola daná.
4. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie zmluvy dňa 20.7.2015 s označením Komisionárska dohoda, v zmysle ktorej bol predmetom záväzok žalobcu za podmienok dojednaných v predmetnej dohode konať za žalovaného ako nezávislý sprostredkovateľ a pomáhať žalovanému pri prieskume trhu, predbežnom výbere/rokovaniach a uzatváraní zmlúv pre riečne tlačné remorkéry a nákladné riečne člny požadované žalovaným a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu - províziu. Výška dojednanej provízie mala byť určená ako suma vo výške 50% z výsledku rokovaní medzi dohodnutou zmluvnou cenou v súlade s čl. I bod 5 tejto Dohody a na začiatku zverejnenou katalógovou cenou, tzv. cenníkovou cenou zakúpených tlačných remorkérov a nákladných člnov. Strany sporu takisto nesporovali zmenu a upresnenie špecifikácie a následne aj navýšeniu rozpočtu. Nesporným ďalej v konaní nebol ani spôsob a metóda vzniku a výpočtu provízie, ani to, že žalobca vykonával činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti uzatvorenia kúpnej zmluvy na lode už pred samotným podpisom Dohody, ďalej tá skutočnosť, že pre nedostatok času v júli 2015 žalovaný trval okrem iného na tom, že predmetné lode, ktoré mienil zaobstarať musia byť vybavené poklopmi pre plavbu na Dunaji, čím sa zmenili technické špecifiká a parametre týchto lodí a rovnako tak došlo aj k zmene a navýšeniu rozpočtu. Obe strany so zmenou tohto záväzku v jeho obsahu a zmenou ceny vyjadrili súhlas. Následne došlo k uzatvoreniu kúpnopredajných zmlúv s jednotlivými predávajúcimi, pričom výslednou finálnou cenou konvoja lodí, ktorú žalovaný ako kupujúci uhradil predávajúcim bola vo výške 2.025.000,- Eur. Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu v konaní sporné.
5. Podľa súdu prvej inštancie základnou spornou otázkou medzi stranami sporu bola metodika a spôsob výpočtu provízie podľa dojednania uvedeného v Dohode, ako aj výklad čl. II ods. 1 Dohody a s tým súvisiaca otázka, ktoré z ponúk je potrebné považovať za východiskové. Súd prvej inštancie považoval za potrebné v konaní ustáliť, či došlo k činnosti žalobcu pred uzatvorením Dohody a zaslaním ponúk, ktoré majú byť východiskovými cenami, a či došlo v dôsledku vývoja spolupráce k takej zmene v obsahu záväzku a cien, ktorá mala vplyv na výklad čl. II ods. 1 Dohody. Spornou otázkou, ktorú súd prvej inštancie riešil pri určení výšky provízie bolo aj to, či príslušenstvo lodí má tvoriť základ pre výpočet provízie a či k zakomponovaniu tohto príslušenstva v rámci uzatvorených kúpnopredajných zmlúv došlo so zľavou v dôsledku negociačných schopností žalobcu, čo má vplyv na určenie výšky provízie. Sporným bola povinnosť zabezpečiť lode s platnými certifikátmi a rovnako tak určenie, či k vybaveniu predmetných certifikátov na účet predávajúceho došlo v dôsledku činnosti žalobcu a takisto aj tvrdenie žalobcu týkajúce sa provízie T. Q., podľa ktorého mala byť cena lodí navýšená o províziu brokera o 3% (broker mal podľa žalobcu použiť tzv. nemecký postup) a napokon otázka, či žalobca zjednal so sprostredkovateľom zľavu v tom smere, že o túto províziu nebude netto cena navýšená.
6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v predmetnom konaní uplatňuje voči žalovanému svoj nárok na úhradu pohľadávky vo výške 142.025,- Eur s
príslušenstvom, a to titulom neuhradenej provízie v zmysle Dohody (označenej ako Komisionárska zmluva) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.7.2015. V tejto súvislosti súd prvej inštancie upozornil, že z charakteru tejto zmluvy ako aj dojednania samotného predmetu zmluvy vyplýva, že strany medzi sebou uzavreli zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 ObZ a nasl. Predmetom Dohody bol záväzok žalobcu konať ako nezávislý sprostredkovateľ v mene žalovaného, pričom jeho úlohou bolo pomáhať žalovanému pri prieskume trhu, predbežnom výbere, rokovaniach a uzatváraní kúpnych zmlúv na nákladné riečne lode (1 až 2 tlačné remorkéry a 6 nákladných člnov). Účelom Dohody bolo, aby žalobca pre žalovaného zabezpečil príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na nákladné riečne lode požadované žalovaným za čo najnižšiu cenu, následne z ktorej sa mala vypočítavať aj samotná provízia, teda odmena žalobcu. Zo znenia čl. II ods. 1 Dohody vyplýva, že žalobca sa zaviazal uhradiť odmenu podľa § 644 ObZ až vtedy, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Súd prvej inštancie považoval túto zmluvu za uzatvorenú platne už na základe e-mailovej komunikácie v deň 14.5.2015, pričom ďalej poznamenal, že žalobca bol tým, kto ako prvý navrhol určenie provízie takým spôsobom, že pri zmene vlastníctva lodí je polovica úspory jeho konečnou kompenzáciou. Následne strany uvedené základné náležitosti potvrdili a doplnili aj uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní označenej ako „Komisionárska dohoda“, v ktorej doplnili spôsob výpočtu provízie s odkazom na čl. I ods. 5 Dohody, ktorá v rámci účelu zmluvy stanovila pre strany riadiť sa pri vyhľadávaní lodí technickou špecifikáciou (technická špecifikácia č. 080703 zo dňa 8.3.2015) a rozpočtom žalovaného, ktorý bol určený odhadom od 600.000 Eur do 800.000 Eur pre tlačný remorkér a fixne pre šesť riečnych člnov vo výške 120.000 Eur. Z uvedeného preto vyplýva, že podpisom tejto zmluvy zo strany žalobcu dňa 20.7.2015 došlo z vyššie popísaných dôvodov k zmene v danej časti v obsahu zmluvy dojednanej už 14.5.2015 písomnou formou e-mailovej komunikácie. Neustále zmeny týkajúce sa obsahu záväzku v časti technických parametrov a cenového rozpočtu spôsobili aj rozdielny výklad v otázke týkajúcej sa výpočtu provízie. V tomto smere súd zdôraznil, že pre zmenu tejto časti zmluvy (odkaz na technické špecifikácie bol súčasťou pôvodnej zmluvy) a obsahu záväzku ako takého, či navýšenia cenového stropu na kúpu lodí, nebola potrebná písomná forma, a preto považoval súd prvej inštancie aj takto uzavreté ústne dohody za platné, ktoré menili obsah záväzkov, či určenú cenu samotnej zmluvy.
7. Podľa čl. II ods. 1 Dohody žalovaný zaplatí žalobcovi províziu vo výške 50% z výsledku rokovaní medzi dohodnutou zmluvnou cenou v súlade s čl. I bod 5 tejto Dohody a na začiatku zverejnenou katalógovou cenou (alebo tzv. cenníkovou) zakúpených tlačných remorkérov a nákladných člnov. Článok I ods. 5 Dohody odkazuje na lode určené podľa technických špecifikácii a v rámci rozpočtu žalovaného. Rozpočet žalovaného bol určený v čl. I ods. 3 Dohody, avšak ten bol v súlade s neskoršou dohodou strán navýšený. Rovnako tak toto ustanovenie obsahuje odkaz na technické špecifiká, z čoho je zrejmé, že tieto tvorili súčasť zmluvy. Predmetné technické špecifiká sa následne spresňovali a menili, čím sa menil aj obsah záväzku. Samotnú zmluvu pripravil žalobca (uviedol v rámci svojho výsluchu), rovnako tak navrhol províziu 50% z ušetrenej ceny, žalovaný doplnil uvedené ustanovenie o pojem „rozdielu z katalógovej ceny“, z čoho vyplýva, že samotné zakomponovanie odkazu na čl. I ods. 5 v ustanovení, týkajúcom sa Dohody je výsledkom tvorby zmluvy práve zo strany žalobcu vychádzajúc z prvotne uzavretej zmluvy elektronickou formou. S ohľadom na túto zmenu (týkajúcu sa vymienených špecifikácii lodí a ich ceny) a zakomponovaný odkaz do ustanovenia, týkajúceho sa vzniku nároku na províziu, vyplývajúc z komunikácie strán konania a výpovedi žalobcu, že zmluvu pripravoval, je takýto rozdielny výklad, týkajúci sa určenia východiskových cien podľa zmenených špecifikácii práve na ťarchu žalobcu, teda toho, kto ako prvý použil výklad, pripúšťajúci rozdielny výklad. Súd prvej inštancie preto ustálil, že výklad pojmu východiskové - katalógové ceny, ktorý ako prvý použil žalovaný, nebol nejasný, i keď strany prikladali práve tomuto pojmu základ ich rozdielneho výpočtu, napriek tomu, že sa zhodli na tom, že v prípade kúpy používaných lodí nie je možné hovoriť o akomsi novom katalógu. To, na čo žalovaný v rámci svojej obrany upozorňoval a v čom súd prvej inštancie videl spornosť základu výkladu ustanovenia, ktorým sa má riadiť výpočet provízie žalobcu bol práve spôsobený týmto odkazom na čl. I ods. 5 Dohody uvedený v čl. III. ods. 1 Dohody, a to viazanie vzniku nároku na províziu a nárok samotný na vymienený predmet kúpnopredajných zmlúv limitovaný technickými špecifikáciami, ktoré sa v priebehu spolupráce zmenili. Z uvedeného dôvodu preto súd nemohol prihliadať na akúkoľvek úvodnú ponuku, týkajúcu sa lodí, ktoré nespĺňali technické parametre vymienené žalovaným a obsiahnuté v rámci ústnej dohody ako súčasť predmetnej zmluvy, ktorú strany uzatvorili (a súhlasili so zmenami v obsahu záväzkov). V tejto súvislosti dal súd prvej inštancie do pozornosti, že žalovaný si už v rámci elektronickej komunikácie prebiehajúcej od 12.5.2015 do 14.5.2015 vymienil, že má záujem o konvoj lodí (anglický preklad „fleet“), čo bolo obom stranám od počiatku jasné, že žalovaný ako kupujúci nemá záujem o kúpu jednej nákladnej lode, ale o viac nákladných člnov s tlačným remorkérom. Uvedené
potvrdzuje aj následné správanie žalovaného, ktorý pristúpil ku kúpe až po zostavení konvoja, čo bolo jednoznačne vymienené aj v samotných kúpnopredajných zmluvách, týkajúcich sa predmetných lodí. Na druhej strane súd prvej inštancie zdôraznil a dôsledne odlíšil od výpočtu provízie, samotné predkladanie ponúk lodí a ich vyhľadávanie, keďže považoval za zrejme nepravdepodobné, že jeden predajca bude mať celý konvoj na predaj, a preto predkladanie ponúk jednotlivých lodí a ich následne skladanie, tak ako to urobil žalobca, nebolo porušením zmluvy. Uvedené však nemá vplyv na výpočet provízie, čo obe strany sporu nesprávne interpretovali a spájali dohromady.
8. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie určil cenu jednotlivých lodí nasledovne - tlačný remorkér Orca vo výške 900.000,- Eur, za nákladné riečne lode Espera 15 Mura II a Mura III s poklopmi vo výške 300.000,- Eur za každú jednotlivo, za nákladný čln Stolk 41 s poklopmi vo výške 325.000,- Eur. Súd prvej inštancie mal z výpovede svedka T. Q. zistené, že predávajúci na jeho účet poskytol na každú z týchto lodí zľavu 5.000,- Eur jednotlivo, v súhrnne 25.000,- Eur. Napriek pomenovaniu zľava išlo o záväzok, povinnosť predávajúceho poskytnúť tieto opravárenské práce, pričom dopredu sa nevie, aká finančná čiastka to bude. Keďže uvedenú finančnú čiastku nevyrokoval žalobca, súd prvej inštancie od týchto vyššie uvedených pôvodných cien musel odpočítať uvedený finančný záväzok predávajúceho a tak ustáliť celkovú cenu za celý konvoj (už po odčítaní sumy 25.000,- Eur) vo výške 2.100.000,- Eur. Na základe týchto výpočtov potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozdiel medzi pôvodnou cenou a finálnou cenou predstavuje čiastka za tlačný remorkér Orca vo výške 30.000,- Eur, ako rozdiel medzi pôvodnou cenou 900.000,- Eur s odpočítaním zľavy vo výške 5.000,- Eur a finálnou cenou za danú loď vo výške 865.000,- Eur. V prípade nákladných lodí Espera 15, Mura II a Mura III s poklopmi, čiastka 5.000,- Eur jednotlivo za každú loď, v súhrne 15.000,- Eur, predstavuje rozdiel medzi pôvodnou sumou 300.000,- Eur s odpočítaním zľavy vo výške 5.000,- Eur a finálnou čiastkou 290.000,- Eur za každú jednu loď zvlášť. V prípade nákladnej lode Stolk 41 s poklopmi, čiastka 30.000,- Eur predstavuje rozdiel medzí pôvodnou cenou 325.000,- Eur s odpočítaním zľavy vo výške 5.000,- Eur a finálnou čiastkou 290.000,- Eur. Finálna čiastka za jednotlivé lode (Espera 15, Mura II, Mura III a Stolk 41) predstavuje cenu vo výške 217.000,- Eur spolu s poklopmi v cene 73.000,- Eur, v súhrne 290.000,- Eur. Po sčítaní týchto rozdielov za jednotlivé lode, ktoré predstavujú rozdiel medzi úvodnou cenou a finálnou cenou podľa technických špecifikácii v cenovom rozpätí žalovaného (loď Orca - 30.000,- Eur, loď Espera 15 - 5.000,- Eur, loď Mura II - 5.000,- Eur, loď Mura III - 5.000,- Eur a loď Stolk 41 - 30.000,- Eur) je výsledným rozdielom suma 75.000,- Eur, z ktorej províziu 50% predstavuje suma 37.500,- Eur, na ktorú súd prvej inštancie žalobcovi nárok vo výroku I. priznal. Súd prvej inštancie žalobcovi vyhovel aj v časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite a to v časti, v ktorej žalobcovi priznal nárok na províziu (v sume 37.500,- Eur) a priznal mu právo na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku.
9. V ďalšej časti napadnutého rozsudku súd prvej inštancie preskúmaval nárok na províziu z ďalších položiek, ktoré si žalobca uplatňoval, a to zľavu vo výške 8.600,- Eur za extra generátorovú súpravu Mitsubishi a prípravu remorkéra Orca na inštaláciu generátorovej súpravy vo výške 4.500,- Eur, províziu vo výške 3% T. Q. v sume 25.950,- Eur, nový certifikát pre loď Mura III vo výške 20.000,- Eur. Podľa názoru žalobcu sa teda malo jednať o celkovú sumu 59.050,- Eur ako rozdielu z položiek, ktoré mali byť započítané v cene lodí, avšak na základe rokovaní žalobcu tieto účtované žalovanému neboli. Nárok a vznik na províziu vo výške 50%, ako rozdielu úvodnej a finálnej ceny z vyššie uvedených položiek, teda v sume 29.525,- Eur, žalovaný poprel. V tejto súvislosti súd prvej inštancie pripomenul, že dôkazné bremeno preukázania tvrdení uvedených v žalobe nesie žalobca, pričom nemal preukázané ani v jednej časti z týchto položiek vznik nároku na províziu. Nevyhnutnou podmienkou vzniku nároku na províziu v tejto časti je preukázanie skutočnosti, že jednotlivé položky, ktoré išli na účet predávajúceho boli poskytnuté v dôsledku negociačných schopností žalobcu, čo v konaní jednoznačne preukázané nebolo. Nakoľko súd prvej inštancie nemal z tvrdení produkovaných žalobcom žiadnym spôsobom dosvedčené, že mu patrí nárok na províziu v dôsledku vyrokovania „zľavy“ z ušetrenej pôvodnej ceny za tieto položky, rozhodol súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého rozsudku, že žalobu v tejto časti zamietol. V prípade trov konania rozhodol súd prvej inštancie vo výroku III. tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 47,20 % voči žalobcovi.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dňa 23.9.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 142.025,- Eur s príslušenstvom a priznal
žalobcovi trovy celého konania alebo alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že poukazuje na bod 68 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd riadne vysporiadal práve s námietkou, ktorá je základom pre určenie, či tu je alebo nie je daný nárok žalobcu na províziu v zmysle Zmluvy, a v celom rozsahu súhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie. V konaní bolo teda nepochybne preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu provízie v zmysle Zmluvy vo výške 50% dojednanej zľavy kúpnej ceny lodí a ich príslušenstva. Napriek vyššie uvedenému však žalobca uviedol, že v ďalšom sa už nemožno stotožniť s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý pri spôsobe určenia provízie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a celú vec preto v konečnom dôsledku nesprávne právne posúdil. Žalobca má za to, že súd sa nesprávne vyporiadal so spôsobom výpočtu provízie za nákladné člny a s nárokom žalobcu na províziu z dojednanej zľavy na príslušenstvo lode a ostatné vedľajšie položky. Vo vzťahu k samotným nákladným člnom však nemožno, podľa žalobcu, súhlasiť ani s cenou, ktorú súd považoval za údajne východiskovú cenu, no ani s konečnou sumou, ktorú použil súd pri výpočte provízie. Žalobca vyjadril nesúhlas s východiskovou cenou vo výške 300.000,- Eur (resp. 325.000,- Eur v prípade nákladného člna Stolk 41), ktoré súd použil pre výpočet provízie údajne z dôvodu, že v priebehu trvania Zmluvy malo dôjsť (okrem iného) k zmene záväzku medzi žalobcom a žalovaným v tom smere, že žalovaný mal až v priebehu trvania Zmluvy začať požadovať od žalobcu člny s poklopmi, pričom tieto ponuky z 27.7.2015 a 28.7.2015 mali byť práve prvými ponukami, ktoré obsahovali ponuku nákladných člnov aj s poklopmi. Žalobca nemôže súhlasiť ani so skutočnosťou, že súd pripočítal cenu poklopov k výslednej cene nákladných člnov a takto určoval základ pre výpočet provízie, nakoľko mal za to, že poklopy, ktoré žalovaný kúpil, boli súčasťou vyššie uvedených ponúk. Žalobca vo svojej argumentácii ďalej uviedol, že, žalovaný v rámci svojich požiadaviek od počiatku požadoval od žalobcu, aby vyhľadával lode ako bez poklopov, tak s poklopmi. Túto skutočnosť uviedol aj súd v bode 59 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď uviedol, že žalovaným požadovaná cena bola odlišná práve v nadväznosti na to, či nákladný čln bude alebo nebude mať poklopy (120.000,- Eur bez poklopu alebo 240.000,- Eur s poklopom). Nemožno preto tvrdiť, že ide o tak zásadnú zmenu požiadavky zo strany žalovaného, že predtým predložené ponuky nemožno považovať za relevantné. je absolútne nepochopiteľné, prečo súd prvej inštancie pri určení konečnej ceny nákladných člnov pripočítal aj cenu nových poklopov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný si dal vyrobiť úplne nové poklopy, ktoré sa predali na základe osobitnej dohody ako samostatný predmet kúpy. Ak sa však žalovaný rozhodol objednať si úplne nové poklopy a tieto zakúpil samostatne ako samostatný predmet kúpy, nemožno túto sumu započítať do konečnej ceny lode a tým znížiť aj základ pre výpočet provízie žalobcu spôsobom, ktorý zjavne nie je v súlade so zmyslom a účelom Zmluvy. Na základe vyššie uvedeného preto žalobca zotrváva na svojej doterajšej argumentácii a navrhuje, aby odvolací súd v tomto smere zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že pri výpočte provízie bude posudzovať samostatne kúpnu cenu lode a kúpnu cenu nových poklopov, ktoré tvoria iba samostatné príslušenstvo lode ako samostatný predmet prevodu, ktorý by mal byť samostatným predmetom aj pri výpočte provízie. V prípade, ak by sa preto súd stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobcovi patrí provízia výlučne za dojednané zľavy z ceny tlačného remorkéra a nákladných člnov (teda bez príslušenstva), mal by súd žalobcovi priznať minimálne nárok vo výške 108.500,- Eur.
11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 25.9.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie a to proti výroku I. a proti výroku III., nakoľko žalovaný považuje uvedené výroky súdu prvej inštancie za nesprávne. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu uvedenému v bode 62. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kedy súd nesprávne ustálil za celkovú východiskovú cenu za celý konvoj 2.100.000 Eur (už po odrátaní sumy 25.000 Eur titulom zľavy poskytnutej predávajúcimi všetkých piatich lodí za potrebné drobné opravy a odstránenia nedostatkov). Žalovaný má za to, že v priebehu prvostupňového konania preukázal, že východisková cena konvoja, o ktorom konvoji lodí už žalovaný bol ochotný rokovať s predávajúcimi, resp. ich zástupcom, pánom T. Q., bola suma 2.075.000 Eur, čo zodpovedalo sume 2.100.000 Eur po odrátaní sumy 25.000 Eur titulom zľavy poskytnutej predávajúcimi všetkých piatich lodí za potrebné drobné opravy a odstránenia nedostatkov, ako sa uvádza vyššie. Zistenie súdu prvého stupňa, že východisková cena konvoja bola 2.100.000 Eur je preto nesprávne. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie po vykonaní dôsledného a podrobného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadom toho, že žalovaný od samotného začiatku jasne a zrozumiteľne deklaroval voči žalobcovi svoj záujem o obstaranie konvoja nákladných riečnych lodí a remorkéra(-ov), ktoré mal v záujme prevádzkovať na dolnom Dunaji; žalovaný nikdy nemal záujem o jednotlivé lode, ale jedine o vzájomne kompatibilný konvoj lodí typu Europa 2b; technické
špecifikácie kladené na lode boli zrejmé od samotného počiatku, pričom postupom času a podľa vývoja situácie sa tieto upresňovali; dostupný rozpočet a technické špecifikácie, ako aj nespochybniteľnú požiadavku na dodávku nákladných lodí výlučne s poklopmi od konca júla 2015, nemožno vnímať izolovane a oddelene od vývoja situácie a vývoja právneho vzťahu medzi stranami sporu; elementy, o hodnotu ktorých si žalovaný umelo navyšoval nárok na províziu boli z pohľadu výpočtu provízie žalobcu irelevantné. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie v súvislosti s vyššie namietaným nesprávnym skutkovým zistením zmiatla tá skutočnosť, že jedna z nákladných lodí, konkrétne loď Stolk 41 bola pôvodne prezentovaná za cenu 325.000,- Eur s poklopmi, pričom ostatné tri nákladné lode Mura II, Mura III a Espera 15 boli prezentované každá za cenu 300.000,- Eur s poklopmi. A hoci súd prvej inštancie správne skutkovo zhodnotil, že žalovaný od samotného začiatku mal jedine záujem o celý konvoj zložený z nákladných lodí a remorkéra, a nie o jednotlivé lode, podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie pri ustálení východiskových cien nevychádzal z kvalifikovanej cenovej ponuky konvoja, ale z jednotkových cien lodí, ktoré jednoducho matematicky sčítal. Takto súdu prvej inštancie vyšla nesprávna celková suma 2.125.000 Eur (300.000 + 300.000 + 300.000 + 325.000 za štyri nákladné člny + 900.000 za remorkér), od ktorej odrátal zľavu ponúknutú predávajúcimi titulom drobných opráv vo výške 25.000,- Eur. Ale keďže základ (2.125.000 Eur) bol určený nesprávne, preto dospel súd mylne k východiskovej celkovej cene za konvoj. Je teda nepochybné z pohľadu žalovaného, že ako základná kvalifikovaná východisková cena mala byť práve cena 2.075.000 Eur. Na základe uvedeného postupu žalovaný žiada odvolací súd aby následne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie svojim uznesením zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť sumu 25.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,05% ročne zo sumy 25.000 Eur od 19.12.2015 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamieta a rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému prizná právo na náhradu trov konania vo výške 64,8% voči žalobcovi, a súčasne mu prizná plnú náhradu trov odvolacieho konania.
12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 24.10.2019, v ktorom uviedol, že sa s tvrdeniami žalovaného nemožno stotožniť, žalobca ich v celom rozsahu popiera a považuje ich za účelové, pričom má za to, že tieto nemôžu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu obstáť a poskytuje k nim nasledovné vyjadrenie. Žalovaný svoju argumentáciu v zásade zakladá na tom, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom smere, že pri určení východiskovej ceny (ktorej určenie je nevyhnutné pre správne určenie dojednanej zľavy) vychádzal z ceny 2.125.000,- Eur, ktorú dosiahol súčtom východiskových ponúk na všetky jednotlivé lode, ktoré v konečnom dôsledku žalovaný aj kúpil. Teda išlo o súčet nasledovných súm: 900.000,- Eur (remorkér ORCA) + 3 x 300.000,- Eur (nákladné člny ESPERA 15, MURA I a MURA III ) + 325.000,- Eur (nákladný čln STOLK 41). Žalobca v prvom rade zdôrazňuje skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní nespochybnil to, že súd správne zistil východiskové ceny jednotlivých lodí, tak ako sú uvedené vyššie. Argumentáciu žalovaného v jeho odvolaní považuje žalobca za absurdnú a absolútne nelogickú, pričom žalobca poukázal na samotné znenie Sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej čl. II ods. 1 je výslovne uvedené, že žalovaný mal povinnosť zaplatiť žalobcovi províziu vo výške 50% z výsledku rokovaní medzi dohodnutou zmluvnou cenou a na začiatku zverejnenou katalógovou cenou zakúpených tlačných remorkérov a nákladných člnov. Zmluva teda nehovorí o rozdiele východiskovej ceny konvoja a výslednou cenou konvoja. Túto skutočnosť konštatuje v úvode bodu 60 odôvodnenia napadnutého rozsudku aj súd prvej inštancie. Požiadavka, že žalobca mal pre žalovaného zaobstarať konvoj lodí spočívala iba v tom, aby tieto lode boli navzájom kompatibilné a bolo možné ich zapojiť za sebou. Teda išlo iba o náležitosť technickej špecifikácie lodí (čo bolo potrebné zhodnotiť v rámci splnenia predmetu zmluvy zo strany žalobcu ako takého). Táto skutočnosť však nemá vplyv na spôsob výpočtu provízie, tak ako to žalovaný nesprávne a zavádzajúco interpretuje. Žalobca ďalej uviedol, že nerozumie tomu, prečo by mala byť za prvú východiskovú cenu považovaná až cena 2.075.000,- Eur, keď táto už predstavuje sumu, ktorá už bola výsledkom určitých rokovaní a negociačných snáh žalobcu a nie o prvotnú cenu lodí ponúknutú predávajúcimi. Žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného je nelogická aj z toho dôvodu, že už od počiatku sa pokúša nanútiť súdu argumentáciu, že pri výpočte provízie je potrebné vychádzať z akýchsi cenových predstáv žalovaného o cene lodí, ktoré mal záujem kúpiť. Ako v konaní vyšlo najavo a súd to potvrdil aj tým, že mal za preukázané, že v priebehu trvania zmluvného vzťahu došlo k zmene v obsahu zmluvy aj pokiaľ ide o požadovanú cenu lodí, pôvodné predstavy žalovaného o cenách lodí, ktoré chce kúpiť, boli zjavne nerealistické, čo vyšlo najavo v zásade už pri prvých ponukách, ktoré žalovaný obdržal od žalobcu.
13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a to podaním zo dňa 4.11.2019, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o vysporiadanie sa súdu s otázkou, či žalobcovi vzniká nárok na províziu z príslušenstva
lodí a vedľajších položiek (ako napr. generátory, poklopy, platné certifikáty a pod.) alebo nie, žalovaný v plnej miere súhlasí so skutkovými závermi zistenými prvostupňovým súdom. Žalovaný sa stotožňuje so závermi súdu, podľa ktorých si žalobca bezdôvodne navyšoval provízne nároky voči žalovanému o také položky, ktoré neboli výsledkom jeho negociačných schopností. Inými slovami išlo o položky, ktoré dobrovoľne poskytli predajcovia lodí (napr. zľavy na opravy priesakov oleja), alebo boli súčasťou technických špecifikácií, ktoré na lodiach požadoval žalovaný (napr. generátory na remorkér Orca), alebo išlo o zjavné súčasti lodí, bez ktorých by žalovaný ani nebol ochotný rokovať o kúpe lodí (napr. platný plavebný certifikát pre loď Mura III, bez ktorého by bola táto loď len drahým a ťažkým kusom kovu, bez možnosti plavby po Dunaji). Žalovaný v plnom rozsahu súhlasí so skutkovými závermi prvostupňového súdu, ktoré žalovaný tvrdil a preukázal v prvostupňovom konaní, ktoré súd vyjadril v bodoch 60 a 61 odôvodnenia rozsudku, kde súd sa stotožnil aj s inak logickou argumentáciou žalovaného, podľa ktorej konvoj má inú cenu, než jednotlivé lode, a to po osvojení si vysvetlenia skúseného makléra s nákladnými riečnymi loďami, p. Q.. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nehovorí pravdu, keď tvrdí, že z neznámeho dôvodu sa cena lodí navýšila na 300.000,- Eur za kus (resp. 325.000,- Eur v prípade lode Stolk 41). Evidentným, vysvetleným a v prvostupňovom konaní dokázaným dôvodom navýšenia ceny bolo to, že boli nacenené spolu s poklopmi tak, ako to žiadal žalovaný. Nákladnú loď Mura II a Mura III ponúkol žalobca na predaj žalovanému mailom zo dňa 22.5.2019 za cenu 275.000,- Eur za kus, pri čom už len samotná skutočnosť, že na loď sa namontoval poklop neskôr, je dôkazom o tom, že táto cena poklopy nezahŕňala a lode neboli vybavené poklopom. Nákladnú loď Stolk 41 ponúkol žalobca na predaj žalovanému mailom zo dňa 27.7.2019 za cenu 275.000,- Eur, pri čom už len samotná skutočnosť, že na loď sa namontoval poklop neskôr, je dôkazom o tom, že táto cena poklop nezahŕňala a loď nebola vybavená poklopom. Nákladnú loď Espera 15 ponúkol žalobca na predaj žalovanému mailom zo dňa 28.7.2019 za cenu 300.000,- Eur, ktorá by už zahŕňala aj poklop (ale ešte nenamontovaný), pri čom už len samotná skutočnosť, že na loď sa namontoval poklop neskôr a uvedená cena je s tým, že zahŕňa aj budúce vybavenie poklopom, je dôkazom o tom, že táto cena poklop zahŕňala, ale na lodi sa poklop nenachádzal. Tlačný čln Orca ponúkol žalobca na predaj žalovanému mailom zo dňa 29.7.2019 za cenu 900.000,- Eur. Po odrátaní predávajúcim ponúknutej zľavy na odstránenie drobných závad, bola cena 895.000,- Eur, z ktorej žalobca zjednal zľavu 30.000,- Eur. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný zastáva názor, že nemá zmysel posudzovať cenu poklopov samostatne, keďže o poklopy bez lodí, bez ohľadu na ich cenu, nemal žalovaný nikdy záujem. A ako to vyplýva zo skutkových záverov prvostupňového konania, poklopy žalobca nedodal, ani pri ich dodaní nespolupôsobil, ich obstaranie organizoval p. Q.. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že pre účely výpočtu východiskovej ceny žiadna zo strán nevychádzala z ceny lodí spolu s poklopmi. Žalobca sa týmto opäť snaží navodiť dojem, že prvostupňový súd dospel k nesprávnemu a hlavne žiadnou stranou netvrdenému a nepodloženému skutkovému zisteniu. Platí práve opak, ako to vyplýva z argumentácie žalovaného ako aj z odvolania žalovaného, žalovaný vychádzal z ceny lode s poklopmi, keďže tieto ceny boli prezentované v čase, kedy už nebolo otázne, či sú poklopy požadované zo strany žalovaného. Podľa názoru žalovaného na vyššie uvedenom, v zmysle ktorého je nevyhnutné vychádzať z ceny lodí s poklopmi, nemení nič ani výklad právneho zástupcu žalobcu k pojmom „príslušenstvo“ a „súčasť veci“. Charakter poklopu na nákladnej lodi by sa totiž takisto nemenil, ak by žalobca bol dodal a žalovaný bol kúpil lode vybavené s poklopmi. V takom prípade by bola uzavretá jedna zmluva a zahŕňala by loď aj poklop. Rovnako by sa vychádzalo z jednej ceny za obe veci.
14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.11.2019, v ktorom uviedol, že žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu zmenil požiadavky a rozhodol sa objednať výrobu úplne nových poklopov. Zmena v obsahu požiadaviek žalovaného v časti príslušenstva znamenala zmenu obsahu zmluvy, je to teda skutočnosť, na ktorú je potrebné prihliadať. Žalobca na výslovnú požiadavku žalovaného z júla 2015 zabezpečil nové poklopy od nezávislého dodávateľa na lode, ktoré boli ponúkané žalovanému už v máji 2015. Tieto poklopy, ako aj dohoda o ich cene, bola predmetom samostatnej kúpnej zmluvy. Žalobca preto zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil túto položku tým, že znížil províziu pripočítaním ceny nových poklopov k výslednej cene lodí. Výsledkom takéhoto prístupu je, že cena nových poklopov sa stala súčasťou kúpnej ceny pôvodne ponúkaných lodí, a teda aj v konečnom dôsledku zníženie provízie pre sprostredkovateľa, čo znamená, že kúpnu cenu týchto poklopov akoby uhradil žalobca, keďže cena poklopov sa stala súčasťou konečnej ceny lodí a z tohto dôvodu súd výrazne znížil záväzok žalovaného z titulu úhrady provízie. Takýto prístup odporuje samotnej logike sprostredkovateľskej činnosti, tak ako bola zmluvnými stranami v tomto prípade dohodnutá. Žalobca na záver uviedol, že sa pridŕža svojej doterajšej argumentácie a navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím návrhom žalobcu.
15. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 23.12.2019, v ktorom uviedol, že sa pridržiava svojich skorších vyjadrení vo veci a dôkazov, ktoré prezentoval počas súdneho konania, pričom dodal, že žalobca klame v prípade tvrdení, že žalovaný priebežne menil svoje požiadavky na lode a takisto je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že lode boli vybavené poklopmi, pričom v skutočnosti takýmito poklopmi vybavené neboli a žalobca si neuvedomuje protirečenie vo svojej argumentácii, keď sa na jednej strane domáha provízie z poklopov, hoci ich nedodal a ani sprostredkovateľská zmluva sa na poklopy nevzťahuje, na druhej strane argumentuje samostatným zmluvným vzťahom na dodávku poklopov, aby odôvodnil svoju nezmyselnú províziu. Žalovaný pri tom nikdy netvrdil, že žalobcovi neprináleží provízia za poklopy, hoci to kľudne mohol tvrdiť. Avšak jedine podľa spravodlivého a správneho výpočtu, ktorý si napokon aj prvostupňový súd osvojil v časti kalkulácie provízie z cien lodí spolu s poklopmi.
16. Žalobca sa vyjadril k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 13.1.2020, kde žalobca k svojej predchádzajúcej argumentácii dodal, že to, že dohadoval p. Q. niektoré technické a praktické detaily je logické, nakoľko mal eminentný záujem na uskutočnení tohto obchodu a toto nemení nič na fakte, že kúpne ceny dojednal sám žalobca, čo opakovane potvrdil na výsluchu p. Q. zo dňa 6.2.2019. Je nepredstaviteľné, že by si žalobca, ktorého provízia závisí od výšky dojednanej zľavy, nechal vyjednávať o konečných kúpnych zmluvách zástupcu predávajúcich, ktorý má úplne opačný záujem.
17. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi a následnými vyjadreniami oboch odvolateľov v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolania žalobcu i žalovaného nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny.
18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie komisionárskej dohody zo dňa 20.7.2015. Za nesporné vyhodnotil aj spôsob a metódu vzniku a výpočtu provízie ako aj to, že žalobca vykonával činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti uzatvorenia kúpnej zmluvy na lode už pred samotným podpisom Dohody. V konaní ďalej nebolo sporné, že pre nedostatok času v júli 2015 žalovaný trval okrem iného na tom, že predmetné lode, ktoré boli predmetom zaobstarania, musia byť vybavené poklopmi pre plavbu na Dunaji, čím sa zmenili technické špecifiká a parametre týchto lodí a rovnako tak došlo aj k zmene a navýšeniu rozpočtu. Obe strany so zmenou tohto záväzku v jeho obsahu a zmenou ceny vyjadrili súhlas. Súd prvej inštancie správne ustálil, že spornou bola metodika a spôsob výpočtu provízie podľa dojednania uvedeného v komisionárskej dohode, ako aj výklad čl. II ods. 1 tejto dohody a s tým súvisiaca otázka, ktoré z ponúk je potrebné považovať za východiskové pri určení výšky provízie. Ďalšou spornou otázkou bolo zistenie, či príslušenstvo lodí (extra generátor, inštalácia generátora, poklopy) má tvoriť základ pre výpočet provízie a či toto príslušenstvo bolo zakomponované v rámci uzatvorených kúpnopredajných zmlúv so zľavou v dôsledku aktivity žalobcu alebo nie. Spornou v tomto konaní bola aj otázka zabezpečenia lode s platnými certifikátmi a určenie, či k vybaveniu týchto predmetných certifikátov na účet predávajúceho došlo v dôsledku činnosti žalobcu. Sporným bolo aj tvrdenie žalobcu, týkajúce sa provízie svedka T. Q., podľa ktorého mala byť cena lodí navýšená o províziu brokera o 3% a napokon otázka, či žalobca zjednal so sprostredkovateľom zľavu v tom smere, že o túto províziu nebude netto cena navýšená. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 142.025,- Eur s príslušenstvom na základe Dohody označenej Komisionárska zmluva ako nárok na províziu titulom zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej podľa § 642 Obchodného zákonníka. V odsekoch 57 až 59 súd prvej inštancie uviedol, z akého dôvodu považoval uzatvorenie zmluvy už dňom 14.5.2015 s tým, že dňa 20.7.2015 došlo k zmene v obsahu záväzku. V odsekoch 60 a 61 podrobne odôvodnil výpočet provízie s poukazom na vykonané dokazovanie a v odseku 62 odôvodnil určenie úvodnej (východiskovej) ceny za celý konvoj, v rámci jednotlivých lodí a určil rozdiel medzi pôvodnou a finálnou cenou (75.000,- Eur), na základe čoho stanovil 50 percentnú províziu (37.500,- Eur). V ďalších odsekoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie preskúmal nárok na províziu z ďalších položiek, ktoré si žalobca nárokoval a dospel k záveru, že tento nárok žalobca nepreukázal.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvoinštančným súdom. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, zistený skutkový stav správne právne posúdil, vo svojom rozsudku sa vysporiadal so všetkými argumentami, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné.
22. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom žalovaného, v zmysle ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne ustálil celkovú východiskovú cenu za celý konvoj 2.100.000 Eur (už po odrátaní sumy 25.000 Eur titulom zľavy poskytnutej predávajúcimi všetkých piatich lodí za potrebné drobné opravy a odstránenia nedostatkov). Žalovaný má za to, že preukázal, že východisková cena konvoja, o ktorom konvoji už žalovaný bol ochotný rokovať, bola suma 2.075.000 Eur, čo zodpovedalo sume 2.100.000 Eur po odrátaní sumy 25.000 Eur. Vytýka súdu prvej inštancie, že hoci správne zhodnotil, že žalovaný mal od začiatku záujem o celý konvoj zložený z nákladných lodí a remorkéra, z nejakého nepochopiteľného dôvodu pri ustálení východiskových cien nevychádzal z kvalifikovanej cenovej ponuky konvoja, ale jednotlivých cien lodí. Odvolací súd poukazuje na odsek 60 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zdôraznil, že na výpočet provízie nemá vplyv, že žalovaný pristúpil ku kúpe jednotlivých lodí až po zostavení konvoja. Za rozhodujúce považoval predkladanie ponúk na jednotlivé lode, z ktorých bolo možné zostaviť konvoj, t.j. podmienkou bolo, aby boli navzájom kompatibilné.
22. Odvolací súd poukazuje na znenie čl. II ods. 1 Dohody, podľa ktorého žalovaný zaplatí žalobcovi províziu vo výške 50% z výsledku rokovaní medzi dohodnutou zmluvnou cenou v súlade s čl. I bod 5 tejto Dohody a na začiatku zverejnenou katalógovou cenou (alebo cenníkovou) zakúpených tlačných remorkérov a nákladných člnov. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva nehovorí o rozdiele východiskovej, resp. úvodnej ceny konvoja a výslednou cenou konvoja. Za východiskovú cenu možno považovať jedine cenovú ponuku za jednotlivé lode tak, ako ju zistil súd prvej inštancie a žalovaný ju nerozporoval. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru o určení východiskovej ceny jednotlivých lodí ako súčet východiskových ponúk na jednotlivé lode (ktoré spĺňali požiadavku kompatibility), konkrétne: 900.000 Eur remorkér ORCA, 3 x 300.000 Eur nákladné člny ESPERA 15, MURA I a MURA II, a 325.000 Eur nákladný čln STOLK 41. Súd tak ustálil celkovú cenu po odpočítaní zľavy na 2.100.000 Eur.
24. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že odvolacia námietka žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zostavenie konvoja nemalo vplyv na výpočet provízie, konkrétne na určenie východiskovej ceny, ktorú bolo potrebné určiť z cenovej ponuky jednotlivých lodí.
25. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolaním žalobcu, podľa ktorého sa súd nesprávne vysporiadal so spôsobom výpočtu provízie za nákladné člny ako aj s nárokom žalobcu na províziu z dojednanej zľavy na príslušenstvo lode a ostatné vedľajšie položky. Vo vzťahu k samotným nákladným člnom nesúhlasil ani s cenou, ktorú súd považoval za východiskovú cenu, no ani s konečnou sumou, ktorú použil súd pri výpočte provízie. Nesúhlasil ani so skutočnosťou, že súd pripočítal cenu poklopov k výslednej cene nákladných člnov a takto určoval základ pre výpočet provízie, nakoľko mal za to, že poklopy, ktoré žalovaný kúpil, boli súčasťou cenových ponúk. Z uvedeného vplýva, že žalobca sa neuspokojil s tým, že súd prvej inštancie zahrnul do konečnej kúpnej ceny lodí aj cenu poklopov a neposudzoval to samostatne.
26. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal na účely výpočtu provízie jednak s východiskovými (úvodnými) cenami a jednak s konečnými kúpnymi cenami lodí. Dospel k správnemu záveru, že nebolo možné prihliadať na akúkoľvek úvodnú cenovú ponuku týkajúcu sa lodí,
ale len na takú, ktorá zodpovedala technickým parametrom vymieneným žalovaným, pričom v otázke vybavenia lodí poklopmi išlo zo strany žalovaného o zmenu okolností, ktorá mala vplyv na východiskovú cenu. Vstupná cena poklopov vstupovala do ceny lodí, pretože inak by nezodpovedali technickým požiadavkám. Súd prvej inštancie preto správne určil ako východiskovú cenu jednotlivých lodí takú, ktorá obsahovala ponuku s poklopmi a následne správne určil ako konečnú cenu, cenu s poklopmi. Nemožno súhlasiť, že východisková cena pri nákladnej lodi Mura II a Mura III bola 275.000 Eur za kus, keďže táto ponuka nezahŕňala cenu poklopu (čo vyplýva z e-mailu zo dňa 22.5.2015). Z e-mailu zo dňa 27.7.2015 vyplýva, že cenová ponuka tlačných člnov Mura II a Mura III činí 300.000 Eur za kus vrátane poklopov, čo správne ustálil aj súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o nákladný čln Stolk 41, z e-mailovej komunikácie je zrejmé, že ponuka bez poklopov činila 275.000 Eur a cenová ponuka na základe e-mailu zo dňa 27.7.2015 činila 325.000 Eur vrátane poklopov, čo zobral za základ aj súd prvej inštancie. Pokiaľ ide nákladný čln Espera 15, z e-mailu z dňa 28.7.2015 vyplýva, že cenová ponuka vrátane poklopu znela na 300.000 Eur. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu určeniu východiskových cien tak, ako to špecifikoval v odseku 62 napadnutého rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre účely výpočtu provízie bolo potrebné vychádzať z takej východiskovej ceny, resp. cenovej ponuky, ktorá reflektovala na technické požiadavky žalovaného, t.j. v prípade menovaných tlačných člnov vybavenie poklopmi. Na uvedené nemá vplyv výklad žalobcu k pojmom príslušenstvo, resp. súčasť veci.
27. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu pokiaľ ide o nárok na províziu zo zľavy extra generátora MITSUBISHI, ktorý podľa žalobcu dojednal v konečnom dôsledku zdarma. Odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie tohto nároku súdom prvej inštancie v odsekoch 64 až 66 napadnutého rozsudku s tým, že súd nemal za preukázané vznik nároku na provízie z tejto položky. Žalobca v odvolaní zopakoval svoju argumentáciu, že žalobca dojednal pre žalovaného inštaláciu a dodanie generátora zdarma a to vzhľadom na okolnosti uvádzané svedkom p. V.. Ako už bolo uvedené, s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal, keď vyhodnotil dôkaz e-mail zo dňa 16.9.2015 ako nedostatočný, predovšetkým s poukazom na výpoveď svedka p. Q., ktorý vypovedal, že zľavu navrhol sám predávajúci a išlo o kompenzáciu za spotrebované pohonné hmoty, nie zľavu vyrokovanú žalobcom. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď p. V., podľa ktorého išlo o bonus. Vyhodnotením listinného dôkazu, na ktorý poukazuje žalobca v spojení so svedeckými výpoveďami možno dospieť k záveru, že žalobca nárok na províziu z tejto položky nepreukázal. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na províziu za certifikát na nákladný čln Mura III, žalobca sa v odvolaní obmedzil na tvrdenie, že splnil svoju povinnosť zabezpečiť platný certifikát. Nijako nevyvracia ani nespochybňuje odôvodnenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého certifikát zabezpečoval predávajúci, čo vyplýva z e-mailu medzi svedkom p. Q. a žalobcom zo dňa 30.09.2015, kde p. Q. zdôraznil, že poplatky vo výške 20.000 Eur na nové doklady pre loď Mura III bude znášať predávajúci. Tvrdenie žalobcu o nároku na províziu za splnenie povinnosti zabezpečiť nový certifikát tak nemožno považovať za preukázané.
28. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu, že bol preukázaný prínos žalobcu za poskytnutie zľavy 5.000 Eur na každú jednotlivú loď (súhrnná suma 25.000 Eur, ktorú súd odpočítal od úvodných cien). Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že išlo o záväzok predávajúcich poskytnúť predmetnú sumu na opravárenské práce a to na podnet p. Q.. Keďže poskytnutie tejto zľavy, resp. kompenzácie na opravy nebol vyrokovaný žalobcom, nebol výsledkom jeho negociačných schopností, súd prvej inštancie správne tento nárok v prospech žalobcu nepriznal.
29. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v celom rozsahu, keďže na vecnú správnosť výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť istinu s príslušenstvom nadväzuje aj vecná správnosť výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku III. o náhrade trov konania a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní nebol úspešný čo do zaplatenia istiny v rozsahu svojho odvolania ani žalobca ani žalovaný, súd nepriznal žiadnemu z nich nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).