Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Sa-25-2021.pdf
PDF · 134.64 KB
Case nature
Area
Subarea
16Sa/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: P.. U.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.9.2021
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.9.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 16.04.2021 požiadal žalobca o priznanie invalidného dôchodku s dátumom uplatnenia nároku od 02.01.2019.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65, 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) priznala žalobcovi od 2. januára 2019 starobný dôchodok v sume 332,70 Eur mesačne, valorizovaný od 1. januára 2020 na sumu 342,40 Eur mesačne a od 1. januára 2021 na sumu 351,80 Eur mesačne. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 3. októbra 2018 a pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. len považujú v rozsahu 35 rokov a 318 dní. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa stanovil priemerný osobný mzdový bod žalobcu, sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky od 1984 do 2017. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok - 311,60 Eur mesačne bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu - 0,6858, obdobia dôchodkového poistenia - 35,8713 rokov a aktuálna dôchodková hodnota 12,6657. Suma starobného dôchodku patriaceho za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok (od 3. októbra 2018 do 1. januára 2019) je 7,52849208 Eur mesačne a je určená ako súčin osobných mzdových bodov 0,5944 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je po zaokrúhlení spolu 319,20 Eur. Táto suma bola pri aplikácii § 66 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku, na sumu 324,00 Eur mesačne po zaokrúhlení. Suma starobného dôchodku sa následne valorizovala každoročne podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. na sumu 332,70 Eur mesačne odo dňa priznania dôchodku - 2. januára 2019, od 1. januára 2020 na sumu 342,40 Eur mesačne a od 1. januára 2021 na sumu 351,80 Eur mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku (zvýraznené tučným písmom), sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Z uvedenej prílohy vyplýva, že žalobcovi boli v rámci hodnotenia dĺžky obdobia dôchodkového poistenia zhodnotené roky (resp. časti rokov) 1971-1983, 1984-1989, 1996-1998, 2000-2008, 2011-2017, 01.01.2018-02.10.2018, spolu 35 rokov a 318 dní a po dovŕšení dôchodkového veku obdobie 03.10.2018 - 31.12.2018, 01.01. - 01.01.2019, spolu 91 dní.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v podaní zo dňa 6.8.2021, v ktorom žiadal o nápravu výpočtu jeho dôchodku. Namietal, že je nemysliteľné, aby za 35 rokov mu bolo dané 10 Eur ročne. Žiadal, aby sa skontrolovalo, koľko peňazí odviedol do Sociálnej poisťovne.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej aj „druhostupňový správny orgán“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.9.2021 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, rozhodnú právnu úpravu, uviedol spôsob výpočtu starobného dôchodku tak, ako už bol podrobne rozpísaný v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového/ sociálneho poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. K námietke žalobcu o nesprávnom výpočte v nadväznosti na nízku sumu priznaného starobného dôchodku uviedol, že v odvolacom konaní zaťažuje dôkazné bremeno účastníka konania vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Účastník konania v rámci odvolacieho konania nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k zmene sumy starobného dôchodku a ktorými by spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na obsah administratívneho spisu bolo rozhodnuté správne a napadnuté prvostupňové rozhodnutie je vydané v súlade s platnou právnou úpravou.
Žalobné body
5. Správnou žalobou zo dňa 23.11.2021 (č.l. 1), v znení jej doplnenia zo dňa 14.2.2022 (č.l. 16) a zo dňa 11.3.2022 (č.l. 33), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému. Žalobca namietal chybné vyrátanie starobného dôchodku, nepriznanie odpracovaných 8 rokov. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý predložil, vyplýva, že žalovaný mu dôchodok priznal a rátal z odpracovaného obdobia 35 rokov a 318 dní. Tento údaj nie je správny, keďže odpracoval 49 rokov. Žalobca poukázal na nezrovnalosti v evidencii Sociálnej poisťovne, ktorá ho eviduje pod dvoma rodnými číslami, jeho správne rodné číslo je XXXXXX/XXXX, evidované nesprávne je XXXXXX/XXXX. Bol si istý, že má všetko vyplatené, až pri pátraní o zle vyrátanom dôchodku prišiel na duplicitné vedenie jeho osoby, o čom prekladá dôkazy. Napríklad v roku 2011 platil doplatok Sociálnej poisťovni za rok 2003 až 2008 v sume 4.178,22 na adresu Y. P. XXX, XXX XX E., čo vtedy bola jeho adresa, v roku 2013 doplácal Sociálnej poisťovni takmer identickú sumu vyše 4000 Eur, ale na adresu I.. V. XXX/XX, F., z ktorej bol odhlásený z trvalého pobytu minimálne od roku 2005. Žalobca uviedol, že má dôvodné podozrenie pre trestný čin nedovoleného obohacovania sa zo strany Sociálnej poisťovne spočívajúcom v duplicitnej evidencii žalobcu a nezaevidovaní mnohých jeho platieb, o ktorých má dôkazy a ktoré neboli zarátané v jeho osobnom liste dôchodkového poistenia, z ktorého sa vypočítal dôchodok. Žalobca k správnej žalobe okrem napadnutého rozhodnutia (č.l. 24-26) priložil: Žiadosť o vyčíslenie nedoplatku na poistnom - oznámenie od Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 29.09.2011 o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie v sume 4.178,22 Eur za obdobie 01/2004-06/2008 a 308,50 Eur za obdobie 01,02/1993, 7-12/2003 (č.l. 17); príjmové pokladničné doklady: zo dňa 26.07.2021 o úhrade poistného za roky 1991, 1992, 1995, 1996, 1998 v sume 291,66 Eur (č.l. 18), zo dňa 09.01.2014 o úhrade poistného v sume 61,11 Eur (č.l. 19), zo dňa 01.12.2011 o úhrade poistného v sume 1.319,17 Eur a zo dňa 23.08.2013 o úhrade poistného v
sume 4.141,83 Eur (č.l. 20); pričom u posledných troch uvedených žalobca zvýraznil adresu platiteľa: I.. V. XXX/XX, XXX XX F.; výpis z Kartotéky všetkých samostatných osôb zo dňa 12.07.2001 (č.l. 21), Osobný list dôchodkového poistenia - príloha k rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X z 22. júna 2021 (č.l. 22-23), Žiadosť - odpoveď od Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 22.11.2021 o vyčíslení sumy odvedených finančných prostriedkov do Sociálnej poisťovne (č.l. 27), výplatné pásky (pozn. súdu: bez uvedenia údaju o zamestnávateľovi) za mesiace 06/-07/2019 (č. l. 28).
6. K doručenej žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13.5.2022 (č.l. 35) a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení popísal priebeh administratívneho konania od podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku až po aktuálny stav, t.j. že po vydaní napadnutého rozhodnutia vydal vo veci starobného dôchodku žalobcu ďalšie rozhodnutia, a to zo dňa 26. januára 2022 a zo dňa 18. marca 2022, ktorými bola suma starobného dôchodku žalobcu zvýšená po zistení vymeriavacieho základu za obdobie 1. januára 2019 (1 deň) a následne z dôvodu úhrady dlžného poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.03.1991 do 31.12.1995 a od 01.10.1998 do 29.12.1998. Žalovaný uviedol, že obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb považovaných za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., sú podrobne uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnosťou prílohou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku z 22. júna 2022. Na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázane obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Priemerný osobný mzdový bod použitý na určenie sumy dôchodku bol vypočítaný z osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2017. Suma starobného dôchodku patriaca do vzniku nároku na starobný dôchodok (311,60 Eur) bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,6858), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (35,8713 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (12,6657), po zákonných valorizáciách prestavuje suma dôchodku od 02.01.2019 - 332,70 Eur, od 01.01.2020 - 342,40 Eur a od 01.01.2021 - 351,80 Eur. V nadväznosti na následne vydané rozhodnutia suma priznaného starobného dôchodku zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia 14.707 dní, t.j. 40 rokov a 107 dní. Žalovaný poukázal na to, že žalobca k správnej žalobe nepriložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorým by spochybnil alebo doplnil dôkazné prostriedky, nekonkretizoval ktorých 8 rokov mu nebolo zhodnotených pre nárok a pre sumu starobného dôchodku, čiže nepreukázal nesprávnosť určenia sumy jeho starobného dôchodku a nezákonnosť postupu žalovaného. Námietku o duplicitnom vedení žalobcu v informačnom systému žalovaného, čo podľa žalobcu roky spôsobovalo neprehľadnosť v platbách poistného, považoval za nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že žalobca bol prvotne evidovaný v IS žalovaného pod nesprávnym rodným číslom -XXX XXX XXXX, pretože takéto rodné číslo sám uviedol na prihláške do sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej ,,SZČO“) s dátumom vzniku 1. marca 1991 a rovnako tak urobil na odhláške s dátumom zániku 29. decembra 1998. Žalovaný poukázal aj na to, že pod nesprávnym rodným číslom mal žalobca aj vydané živnostenské oprávnenie s dátumom začiatku podnikania 1. marca 1991, aj 1. januára 1995. Pod rodným číslom (XXX XXX XXXX) mal žalobca v informačnom systéme žalovaného evidovanú len jednu poistnú rolu ako SZČO od 1. marca 1991 do 29. decembra 1998 a na toto obdobie mu bolo aj vystavené rozhodnutie o dlžnom poistnom za obdobie od 1. januára 1995 do 31. marca 1996 a od 1. októbra 1998 do 29. decembra 1998, ktoré uhradil až 26. júla 2021, t.j. po podaní žiadosti o starobný dôchodok a po vydaní prvého rozhodnutia žalovaného o priznaní starobného dôchodku z 22. júna 2022. Dňa 2. februára 2007 bolo v IS JVP (jednotného systému výberu poistného) jeho rodné číslo zlúčené so správnym rodným číslom XXX XXX XXXX, pod nesprávnym rodným číslom žalovaný už neeviduje žiadnu úhradu poistného.
7. Žalobca v replike zo dňa 15.8.2022 (č.l. 45) uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že sám nahlásil nesprávne rodné číslo a že žiadne platby sa neudiali, nakoľko bol v roku 2021 vyzvaný, aby kvôli priznaniu dôchodku ešte niečo doplatil. Opätovne uviedol, že platil neúmerné pokuty, penále kvôli duplicitnému rodnému číslu. Nesúhlasil s výškou dôchodku, nakoľko celý život pracoval, nebol „ani minútu“ nezamestnaný. Mal za to, že poskytol dostatok dôkazov. Žalobca v replike žiadal o začatie súdneho pojednávania.
8. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 30.09.2022 bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.8.2022 doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu písomne vyjadriť, ak to považuje za potrebné. Žalovaný v lehote stanovenej súdom právo podať dupliku nevyužil. 9. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ust. § 199 a nasl. ustanovenia SSP, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2SSP, za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. §191 ods. 1 písm. f), d) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie.
10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, prvostupňového správneho orgánu a postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 16Sa/25/2021-52 zo dňa 07.10.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.10.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
11. Primárne krajský súd k svojmu procesnému postupu, a to k prejednaniu žaloby žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania uvádza, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že nežiada správny súd aby vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca v žalobe avizoval predloženie všetkých dokumentov na pojednávaní, v replike uviedol, že žiada začatie súdneho pojednávania. Podľa obsahu vyhodnotil správny súd toto podanie ako žiadosť o skoré rozhodnutie vo veci.
12. Krajský súd okrem vyššie uvedeného má za to, že mal splnené podmienky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania aj z dôvodu, že zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna a konanie neprebieha len v bezprostrednej a úzkej komunikácii účastníkov konania so správnym súdom. Preto celé konanie obsahuje aj prvky písomnosti a komunikácie medzi účastníkmi konania, ktorá je sprostredkovaná správnym súdom. V správnom súdnictve rozhodovanie bez nariadenia pojednávania je prípustné z viacerých dôvodov, z ktorých je potrebné zdôrazniť ten, že správny súd nie je skutkovým súdom, t.j. zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie prípadnej nezákonnosti. Konanie pred správnym súdom zásadne nie je konaním nachádzacím, ale preskúmavacím a svojim charakterom sa viac približuje konaniu pred civilným odvolacím súdom. Správny súd pri rozhodovaní o veci principiálne nevychádza z poznatkov, ktoré by získal na ústnom pojednávaní. Podľa krajského súdu nastala situácia v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP, pretože nebol tu žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
13. Podľa obsahu posúdil správny súd podanie žalobcu zo dňa 23.11.2021 v spojení s jeho doplnením zo dňa 14.02.2022 a 11.03.2022 ako správnu žalobou v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c), § 199 a nasl. SSP.
14. Správny súd konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí aj včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že napadnutého rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 11.10.2021 a k podaniu žaloby došlo odovzdaním na poštovú prepravu dňa 26.11.2021, t.j. žaloba žalobcu bola podaná v lehote dvoch mesiacov za aplikácie ust. § 181 ods. 1 SSP.
15. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
18. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z“) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
19. Podľa § 66 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
20. Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z.z. osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
21. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
22. Podľa § 184 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
23. Krajský súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
24. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach fyzickej osoby nie je viazaný dôvodmi žaloby - žalobnými bodmi. V sociálnych veciach, pokiaľ ide o žalobu fyzickej osoby, postupuje súd tak, aby preskúmal zákonnosť žalovaného rozhodnutia zo všetkých hľadísk. Avšak aj v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach správny súd pri aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádza zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže nie je daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol aj na zmenu stavu ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia.
25. Podstata žalobných bodov spočívala v nesúhlase žalobcu so záverom žalovaného o započítanom období dôchodkového poistenia, keďže žalobca namietal 49 odpracovaných rokov, z napadnutého rozhodnutia vyplýva len 35 rokov. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že námietku v takomto konkretizovanom znení vzniesol žalobca až v správnej žalobe, v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol žalobca všeobecnú námietku o nesprávnom výpočte - nízkej sume dôchodku. Je potom logické, že žalovaný mohol reagovať prvýkrát na takto sformulovanú námietku až vo vyjadrení k žalobe.
26. Z obsahu administratívneho spisu a listín v súdnom spise mal správny súd za preukázané, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 16.04.2021. V žiadosti o dôchodok, Prílohe č. 1 - Doba zamestnania, poistenia a iných činnosti, bol vyplnený prehľad: od-do, názov a adresa zamestnávateľa nasledovne: 06.01.1975-27.06.1975 - Váhostav n.p., Stavebná správa č. 1, Liptovský Mikuláš 28.06.1975-06.07.1975 - nepracoval 07.07.1975-31.12.1988 - Zdroj, závod Žilina 01.01.1989-31.01.1989 - nepracoval 01.02.1989-04.10.1989 - Jednota, Žilina 05.10.1989-28.02.1991 - nezamestnaný neevidovaný 01.03.1991-29.12.1998 - samostatne zárobková činná osoba-SZČO 30.12.1998-29.10.2000 - nezamestnaný neevidovaný 30.10.2000-31.03.2005 - BH STAV, s.r.o., Strečno 01.07.2003-30.06.2008 - samostatne zárobková činná osoba-SZČO 01.07.2008-31.01.2011 - nezamestnaný neevidovaný bez dobrovoľného DP 01.02.2011-31.01.2015 - BH STAV, s.r.o., Rosina 01.02.2015-17.09.2016 - BH STAV, s.r.o., Rosina 18.09.2016-14.12.2016 - KAJA spol. s r.o., Rosina 15.12.2016-30.06.2020 - Žilinská teplárenská a.s., Žilina 01.01.2018-16.09.2019 - Žilinsky samosprávny kraj
- iné doby neudáva, nepreukazuje ktoré údaje žalobca potvrdil aj vlastnoručným podpisom.
27. Z odd. 13 žiadosti „Poznámky a vyjadrenia k žiadosti“ vyplýva, že vo vzťahu k dobe štúdia a niektorým zamestnávateľom, resp. dobám poistenia žalobcu už v čase spísania žiadosti bolo zrejmé, že bude potrebné dodatočné šetrenie. O rozpore v rodnom čísla žalobcu bol vykonaný záznam. V rovnaký deň, a to 16.04.2021, bola spísaná aj Zápisnica na účely preukázania vymeriavacieho základu za kalendárne roky nasledujúce po roku 1990, podľa obsahu ktorej žalobca prehlásil, že v období od 01.01.2002 do 31.12.2003 mal mzdu vo výške nepresahujúcej minimálnu mzdu. V nadväznosti na spísanú žiadosť o dôchodok vyplýva, že sa jednalo o zamestnávateľa BH-STAV s.r.o., ktorý nepredložil evidenčný list za dobu zamestnania od 30.10.2000 do 31.03.2005, zamestnávateľ je zaniknutý, archív nedosažiteľný. Vo fotokópii sú súčasťou spisu evidenčné listy o dobe zamestnania a zárobku, resp. evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia/poistenia od jednotlivých zamestnávateľov, resp. SZČO.
28. O podanej žiadosti bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím a následne na odvolanie žalobcu druhostupňovým rozhodnutím tak, ako ich obsah uviedol správny súd v odsekoch 2. a 3. odôvodnenia rozsudku.
29. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza ELDZ (druh zamestnania SZČO) zo dňa 16.04.2021 obsahujúci údaj o doplatenom poistnom za rok 2003 dňa 24.04.2013, a ELDZ- opravný (druh zamestnania SZČO) zo dňa 30.07.2021 obsahujúci údaj o doplatenom poistnom za roky 1991-1996 a rok 1998 a dátumy doplatenia poistného za tieto roky (1991- 26.07.2021, 1992-26.07.2021, 1993-24.04.2013, 1994-20.01.1995 s poznámkou poistné za 1-8/1994 odpísané podľa § 151 zákona č. 461/2003 Z.z., 1995-26.07.2021, 1996- s poznámkou oprava poistné doplatené do plnej výšky 26.07.2021 mesiace 1,2,3/1996, 1998- zhodnotené X až XII, poistné doplatené 26.07.2021).
30. Sociálna poisťovňa pobočka Žilina listom zo dňa 03.08.2021 informovala Sociálnu poisťovňu, ústredie, že v súvislosti s rozhodovaním o nároku menovaného (žalobcu) na starobný dôchodku zasiela opravný ELDZ za obdobie SZČO od 01.03.1991 do 29.12.1998 a potvrdenie o postúpení pohľadávky. So
záverom, že menovaný (žalobca) žiada o dodatočné zhodnotenie uvedeného obdobia. List bol Sociálnej poisťovni, ústredie doručený dňa 05.08.2021.
31. Súčasťou administratívneho spisu je Potvrdenie zo dňa 15.4.2021 Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, odboru poistného adresované odboru dôchodkového poistenia, na žiadosť o vystavenie potvrdenia o postúpení pohľadávky žalobcu (rodné číslo XXXXXXXXXX), z ktorého vyplýva, že pohľadávka za obdobie 01/1994-08/1994 bola odpísaná v súvislosti s ustanovením podľa § 151 ods. 2 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. a pohľadávka za obdobie 01/1995-12/1995, 01/1996-03/1996, 10/1998-12/1998 bola odpísaná podľa § 150 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z.
32. Z internej komunikácie medzi zamestnancami žalovaného (február 2022) vyplynula komunikácia ako správne vyhodnotiť obdobie povinného dôchodkového poistenia, za ktoré samostatne zárobkovo činná osoba nezaplatila poistné, pohľadávka zanikla tzv. odpísaním, a to s poukazom na Stanovisko č. BA-184092/2011 zo dňa 8. novembra 2011, ktoré predstavuje metodické usmernenie. O záveroch tohto posúdenia bol žalobca informovaný listom zo dňa 28.3.2022, v ktorom mu žalovaný oznámil, že v súvislosti s rozhodovaním o nároku na starobný dôchodok nehodnotil obdobie od 1. januára 1994 do 31. augusta 1994, kedy bol žalobca povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia v zmysle § 60 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 4651/2003 Z.z., pretože podľa oddelenia vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina za uvedenú dobu vznikla žalobcovi pohľadávka, ktorá bola odpísaná podľa § 151 zákona č. 461/2003 Z.z.
33. K žalobnému bodu o duplicite rodného čísla správny súd poukazuje na administratívny spis obsahujúci internú emailovú komunikáciu z mája 2022, z ktorej vyplýva záver, ktorý žalovaný uviedol vo vyjadrení k žalobe o tom, že nesprávne rodné číslo uviedol samotný žalobca. K uvedenému tvrdeniu sa nachádzajú v administratívnom spise listiny vo fotokópii - prihláška (03.05.1991) a odhláška (29.12.1998) z dôchodkového zabezpečenia, podané žalobcom, v ktorých sa nachádza vyplnený údaj rodného čísla XXXXXXX/XXXX a ktoré sú v závere opatrené podpisom (oprávnenej osoby), avšak za podstatné považoval správny súd to, že pod nesprávnym rodným číslom už žalobca evidovaný nie je. Skutočnosť, že by kvôli tejto chybe neboli žalobcovi zhodnotené určité obdobia dôchodkového poistenia, nebola preukázaná, a preto tento žalobný bod vyhodnotil správny súd ako nedôvodný.
34. Správny súd nemal z obsahu administratívneho spisu preukázanú námietku žalobcu o odpracovaní 49 rokov. Tieto skutočnosti z administratívneho spisu nevyplývali. Z obsahu žiadosti o starobný dôchodok vyplýva obdobie od 06.01.1975 do 16.09.2019, ktoré žalobca žiadal zhodnotiť pre nárok na dávku a sumu starobného dôchodku. Možno odhadnúť, že sa jednalo o obdobie 44 rokov, ktoré žalobca uplatnil už v samotnej žiadosti o spísanie dôchodku (s tým, že sa nejednalo o toto obdobie v jednom celku, ale aj s prerušeniami (prestávkami) a vylúčenými dobami). Navyše správny súd poukazuje aj na nie správne tvrdenie žalobcu, že pracoval celý život, keď už v samotnej žiadosti o dôchodok, jej Prílohy č. 1 - Doba zamestnania, poistenia a iných činnosti bolo vyplnený pri období od 28.06.1975 do 06.07.1975, od 01.01. 1989 do 31.01.1989 údaj, nepracoval (a)“; v období od 05.10.1989 do 28.02.1991 a od 30.12.1998 do 29.10.2000 údaj ,,nezamestnaný(a) neevidovaný(a)“ a v období od 01.07.2008 do 31.01.2011 údaj ,,nezamestnaný(a) neevidovaný (a) bez dobrovoľného DP“, ktoré údaje žalobca potvrdil aj vlastnoručným podpisom a podľa osobného listu dôchodkového poistenia v roku 1990 žalobca nepracoval a nebol evidovaný v evidencii nezamestnaných, keď v tomto liste za tento rok nemal uvedenú žiadnu dobu dôchodkového poistenia,
35. V sociálnych veciach, pokiaľ ide o žalobu fyzickej osoby, ako už uviedol správny súd vyššie, postupuje správny súd tak, aby preskúmal zákonnosť žalovaného rozhodnutia zo všetkých hľadísk. Súd sa ani v prípade uvedenia ,,žalobných bodov“ nemôže uspokojiť s preskúmaním rozhodnutia len v rozsahu žalobných bodov, pretože nie je žalobnými bodmi viazaný. Správny súd zistil, že v napadnuté rozhodnutie obsahuje vadu, ktorú síce žalobca výslovne nevytkol, avšak ktorá je dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, preto napadnuté rozhodnutie zrušil, a to z nasledujúcich dôvodov.
36. Dávkové konanie sa začína v zásade na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi konania závisí od toho, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V konaní pred Sociálnou poisťovňou sa povinnosť účastníka uniesť dôkazné bremeno neuplatňuje v plnom
rozsahu z dôvodu, že v tomto konaní sa uplatňuje aj tzv. zásada materiálnej pravdy. Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť.
37. Správny súd dospel k záveru, že prvostupňový ani odvolací orgán sa v celom rozsahu nevysporiadali so žalobcom uplatneným nárokom na priznanie starobného dôchodku. Námietka žalobcu o nesprávne priznanej výške starobného dôchodku, ktorú žalobca vzniesol v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, je síce všeobecného charakteru, ale z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný napriek tomu, že vykonával šetrenia a mal k dispozícii dôkazy svedčiace v prospech žalobcovho tvrdenia o nesprávne vypočítanej výške starobného dôchodku, sa v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal so žalobcovou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, teda nenapravil nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Správny súd mal preukázané, že žalobca žiadal pre rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok a jeho sumu zhodnotiť aj obdobie od 01.03.1991-29.12.1998 (SZČO). V napadnutom rozhodnutí sa podľa osobného listu dôchodkového poistenia celé toto obdobie nepremietlo do zhodnotenia bez bližšieho zdôvodnenia, ak bolo len poukázané na zhodnotenie všetkých preukázaných období dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. len považujú. Žalobca tak nedostal odpoveď, prečo uvedené obdobie Sociálna poisťovňa nepovažovala za preukázané, ak podľa obsahu administratívneho spisu viedla so žalobcom komunikáciu a zasielala mu listy, ktorým ho informovala o nemožnosti zhodnotenia dôb. Z obsahu administratívneho spisu len vyplýva, že týmto dôvodom mohlo byť nezaplatenie dlžného poistného. Ďalej z neho vyplýva, že k dodatočnému zaplateniu dlžného poistného došlo v júli 2021, t.j. pred vydaním druhostupúňového rozhodnutia, bol vydaný aj opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia dňa 30.07.2021 a zároveň preukázateľne o tejto skutočnosti informovala Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina žalovaného listom zo dňa 03.08.2021, ktorý bol žalovanému doručený 05.08.2021.
38. Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Žalovaný však v predmetnej veci takto nepostupoval.
39. Až po vydaní napadnutého rozhodnutia (29.09.2021) Sociálna poisťovňa, ústredie v dôchodkovej veci žalobcu vydala ďalšie rozhodnutia, a to číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26. januára 2022; XXX XXX XXXX X. zo dňa 8. februára 2022; XXX XXX XXXX 0 - I zo dňa 16. marca 2022; XXX XXX XXXX X - II zo dňa 16. marca 2022; XXX XXX XXXX X zo dňa 18. marca 2022; XXX XXX XXXX X - I zo dňa 28. marca 2022 a XXX XXX XXXX X - II zo dňa 28. marca 2022
40. Vzhľadom na to, že na rozhodnutia číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26. januára 2022 a XXX XXX XXXX X. zo dňa 18. marca žalovaný poukázal aj vo vyjadrení k žalobe, správny súd sa s uvedenými rozhodnutiami v stručnosti zaoberal. Rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. januára 2022 bolo vydané po zistení vymeriavacieho základu za obdobie 1. januára 2019 do 1. januára 2019 (1 deň), čím došlo k zvýšeniu starobného dôchodku od 2. januára 2019 na sumu 332,80 Eur mesačne. Rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. marca 2022 bolo vydané, pretože suma starobného dôchodku žalobcu sa upravila po zaplatení celej sumy dlžného poisteného na dôchodkovom poistení za obdobie od 1. marca 1991 do 31. decembra 1991, od 1. januára 1992 do 31. decembra 1992, od 1. januára 1993 do 31. decembra 1993, od 1. septembra 1994 do 31. decembra 1994, od 1. januára 1995 do 31. decembra 1995, od 1. októbra 1998 do 29. decembra 1998, za ktoré žalobca včas a v správnej sume nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie. Uvedené obdobie sa podľa § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. započítalo ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa zaplatenia celej sumy dlžného poistného na dôchodkové poistenie - od 26. júla 2021. Žalobcovi bol uvedenými rozhodnutiami pri aplikácii § 65, § 112, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený starobný dôchodok na sumu 372,80 Eur mesačne, valorizovaný od 1. januára 2022 na sumu 377,70 Eur mesačne. Z pripojeného osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že žalobcovi boli v rámci hodnotenia dĺžky obdobia dôchodkového poistenia zhodnotené roky (resp. časti rokov) 1971-1983, 1984-1989, 1991-1998, 2000-2008, 2011-2017, 01.01.2018-02.10.2018, spolu 40 rokov a 107 dní a po dovŕšení dôchodkového veku obdobie 03.10.2018 - 31.12.2018, spolu 91 dní.
41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oproti napadnutému rozhodnutiu žalovaného došlo neskoršími rozhodnutiami vydanými prvostupňovým orgánom verejnej správy k zhodnoteniu obdobia dôchodkového
poistenia žalobcu „navyše“ o 4 roky a 154 dní. Z administratívneho spisu vyplýva, že skutočnosť dodatočného zaplatenia dlžného poistného bola žalovanému známa už v čase vydania napadnutého rozhodnutia, teda skutkový stav, ktorý vzal žalovaný orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, čo predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Zároveň správny súd v nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu vzhliadol aj ďalší dôvod na zrušenia napadnutého rozhodnutia, a to nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd nepristúpil aj k zrušeniu rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa vzhľadom na to, že vytknuté nedostatky je možné odstrániť aj v odvolacom konaní.
42. Správny súd však k úplnosti považuje za potrebné poukázať na to, že výšku dôchodku ovplyvňuje nielen obdobie dôchodkového poistenia, zjednodušene odpracované roky, ale aj úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane (pred 1. januárom 1993) a úhrn vymeriavacích základov poistenca za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené (od 1. januára 2004). Z osobného listu žalobcu vyplývali relatívne nízke osobné mzdové body z dôvodu nízkych vymeriavacích základov, ktoré okrem roku 2017 ani raz nepresiahli bod 1.
43. Po vrátení veci žalovaný rozhodne opätovne o odvolaní žalobcu s tým, že bude vychádzať zo žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, ktorá tvorí pre žalovaného rámec, v rámci ktorého musí odôvodniť rozhodnutie nielen v rozsahu preukázaných dôb, ale pokiaľ niektoré obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje za preukázané, uvedie aj z akého dôvodu, aby žiadateľovi o dávku bolo poskytnuté úplné a presvedčivé rozhodnutie, ktoré vzbudzuje dôveru, že v existenčnej veci zabezpečenia príjmu občanov po dosiahnutí dôchodkového veku bolo spravodlivo rozhodnuté.
44. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. Žalobca bola v správnom súdnom konaní úspešný, a preto voči žalovanému mu bol priznaný nárok na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatnými uznesením za aplikácie ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.