Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15C-36-2024.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Subarea
15C/36/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E. C., proti neuvedenému subjektu, o nejasnom podaní, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobkyne podané na tunajšom súde dňa 07.05.2024 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1.Dňa 07.05.2024 bolo súdu doručené podanie žalobkyne označené ako „Žaloba o určenie právoplatnej štátnej príslušnosti a štatútu poškodeného štátnou mocou“.
2. Keďže v uvedenom podaní nebol označený žalovaný, podanie neobsahovalo zrozumiteľné skutkové vymedzenie a nebolo ani dostatočne zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha, súd uznesením č.k. 15C/36/2024-10 zo dňa 03.06.2024 vyzval žalobkyňu na doplnenie a opravu podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania s nasledovnými inštrukciami o tom, čo je potrebné doplniť
- uvedenie subjektu, proti ktorému má žaloba smerovať, pričom:
o ak ním má byť fyzická osoba, je potrebné ju označiť menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, o ak ním má byť právnická osoba, je potrebné ju označiť názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené, o ak ním byť štát, je potrebné ho označiť uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, o ak ním má byť štátny orgán, je potrebné ho označiť uvedením názvu tohto štátneho orgánu,
- zrozumiteľné odôvodnenie a opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby súdu bolo zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa podáva žalobu a čím ju odôvodňuje (z odôvodnenia žaloby musí byť jasné, aký je dôvod podania žaloby, čo sa vytýka, s čím žalobkyňa nesúhlasí, čo ňou chce docieliť); odôvodnenie podania, ktoré bolo doručené súdu, nie je zrozumiteľné, keď obsahuje predovšetkým iba náhľad žalobkyne na historické udalosti a ich pozadie bez toho, aby bolo vysvetlené, aký je konkrétny dôvod podania žaloby, bez toho, aby bolo zrozumiteľne zdôvodnené, z čoho žalobkyňa vyvodzuje potrebu zmeny svojho občianstva zo slovenského na „československé“, resp. nezákonnosť súčasného
občianstva. V skutkovom opise sa spomínajú „vnútorní nepriatelia“, „osoby vylúčené z rozhodovania“, „spoločníci veriteľa štátu“ či „fiktívni občania vydávajúci sa za osoby oprávnené konať v mene štátu“ , vo vzťahu ku ktorým označeniam nie je vôbec možné dovodiť, o aké subjekty sa má jednať a akú majú súvislosť s iniciovaným sporom a kto konkrétny prípadne mal práva žalobkyne porušiť alebo ohroziť; ďalej zo žaloby nevyplýva súvislosť spomínaných historických udalostí s opísanými okolnosťami týkajúcimi sa osoby označenej ako F. B. A., vo vzťahu ku ktorej ani nie je zrejmé, či má byť stranou tohto sporu a ak áno, či má vystupovať ako žalobca alebo ako žalovaný. Rovnako tak z podanej žaloby nevyplývajú žiadne logické súvislosti medzi historickým exkurzom opísaným z pohľadu žalobkyne v časti I. podania a časťou označenou ako II. podania pojednávajúcou o osobe F. B. A. a o okolnostiach jeho života a trestného stíhania. Nie je vôbec jasné, akým spôsobom má vzájomne súvisieť časť I. a časť II. uvedeného podania žalobkyne ani to, ako majú takto vylíčené skutočnosti súvisieť s nárokom žalobkyne na určenie jej štátnej príslušnosti a jej tvrdeným postavením ako poškodenej.
- jasné vymedzenie toho, čoho sa žalobkyňa domáha:
- žalobkyňa sa domáha určenia, že je občanom Československej republiky – takýto žalobný návrh je v celom rozsahu materiálne nevykonateľný, nakoľko takýmto určením nie je možné prakticky dosiahnuť zmenu občianstva na občianstvo „československé“;, okrem toho nie je zrejmé, voči akému subjektu sa takéhoto určenia žalobkyňa domáha,
- žalobkyňa sa ďalej domáha určenia, že je „veriteľom štátu poškodeným nezákonným konaním osôb vylúčených z rozhodovania, ktoré sa od 01.01.1993 podvodne vydávajú za oprávnených občanov nelegitímnych a nelegálnych štátov Česká republika a Slovenská republika“ –v tejto časti je žalobný návrh tiež neurčitý a nezrozumiteľný a treba ho doplniť a upraviť – nie je zrejmé, veriteľom ktorého konkrétneho štátu, z akého titulu – na základe akých skutočností má žalobkyňa byť, v čom spočíva jej postavenie veriteľa (akú má mať voči štátu pohľadávku – peňažnú, nepeňažnú, treba špecifikovať druh, výšku, dôvod, jej vznik a pod., či ju chce v tomto konaní aj priznať a voči komu, ak áno, v akej výške ju žiada zaplatiť); ďalej treba doplniť, akým konkrétnym nezákonným konaním, v čom spočívajúcim mala byť žalobkyňa poškodená, akými konkrétnymi osobami mala byť poškodená, keďže tieto neboli konkretizované, nie je vymedzené ani to, čo si žalobkyňa predstavuje pod pojmom nelegitímne a nelegálne štáty a ani konkrétny zákonný dôvod, prečo ich za také považuje,
- žalobkyňa sa ďalej domáha určenia vo vzťahu k F. B. A. a jeho spoločníkom, ktorých spoločníkov treba konkretizovať a nezameniteľne identifikovať – nie je jasné, či aj tieto osoby majú byť stranou tohto sporu ako žalobcovia, alebo či žalobkyňou je len A. B.. Ak majú byť žalobcami aj iné osoby ako A. B., podaná žaloba a jej prípadné doplnenie musí byť aj nimi vlastnoručne podpísané.
- vo vzťahu k určeniu, že „F. B. A. a jeho spoločníci majú nárok na náhradu škody spôsobenej im úmyselne nedostatočnou identifikáciou podľa občianskeho súdneho poriadku“ – v tejto časti žalobný návrh je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný – treba doplniť, aká škoda z čoho pozostávajúca, komu mala vzniknúť, kedy, z akého dôvodu, akým konaním alebo nekonaním ktorého konkrétneho subjektu táto mala vzniknúť, škodu treba riadne opísať a špecifikovať ju čo do druhu a výšky - nie je ani zrejmé, či predmetom tohto konania má byť aj priznanie konkrétneho nároku konkrétnej osobe voči konkrétnemu subjektu na konkrétnu náhradu škody, čo tiež treba doplniť. Nie je možné ani zistiť čo znamená, že škoda mala vzniknúť „úmyselne nedostatočnou identifikáciou podľa občianskeho súdneho poriadku“, čo je nutné vysvetliť Ak sa uvádza, že „namieste je verejné ospravedlnenie za prežité príkorie“ – ani v tejto časti nie je žalobný návrh dostatočne určitý, nakoľko nie je jasné, kto, komu, za čo sa má ospravedlniť, akou konkrétnou formou mu má ospravedlnenie byť adresované, o ospravedlnenie za aké príkorie má ísť a treba doplniť aj znenie ospravedlnenia.
- pripojenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení; tie dôkazy, ktoré žalobkyňa nemôže pripojiť bez svojej viny, je potrebné aspoň označiť.
3.Uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk (spolu s poučením o jej procesných právach a povinnostiach, vrátane možnosti nechať sa právne zastúpiť) dňa 06.06.2024. Na výzvu súdu žalobkyňa v stanovenej lehote ani po jej uplynutí nereagovala.
4. Podľa § 129 Civilného sporového poriadku, (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
5.Podľa § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
6. Súd konštatuje, že žalobkyňa, hoci bola v uznesení riadne a podrobne poučená, aké náležitosti v jej podaní chýbajú a bola súdom inštruovaná, ako má podanie doplniť, na výzvu nereagovala a podanie nedoplnila. Podanie preto má vady, ktoré bránia, aby súd o tomto podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, mohol konať. V prvom rade nebol vôbec označený žalovaný, teda osoba, proti ktorej by žaloba mala smerovať, a teda nevedno, voči komu mienila žalovaná svoje práva uplatniť. Už aj len tento nedostatok sám osebe bráni tomu, aby súd mohol o uvedenom podaní ďalej konať a vo veci rozhodnúť. Žalobkyňa pritom bola poučená o tom, ako je potrebné označiť žalovaného v závislosti na tom, či sa jedná o fyzickú osobu, právnickú osobu, štát alebo štátny orgán. Ďalej nebolo žalobkyňou vylíčené zrozumiteľné skutkové odôvodnenie žaloby tak, aby bolo súdu jasné, prečo ju podáva a čo ňou chce dosiahnuť. Podanie obsahovalo z podstatnej časti iba náhľad žalobkyne na historické udalosti a ich pozadie bez toho, aby bolo vysvetlené, aký je konkrétny dôvod podania žaloby, bez toho, aby bolo zrozumiteľne zdôvodnené, z čoho žalobkyňa vyvodzuje potrebu zmeny svojho občianstva zo slovenského na „československé“, resp. z čoho usudzuje na nezákonnosť súčasného občianstva. V skutkovom opise sa spomínajú „vnútorní nepriatelia“, „osoby vylúčené z rozhodovania“, „spoločníci veriteľa štátu“ či „fiktívni občania vydávajúci sa za osoby oprávnené konať v mene štátu“ , vo vzťahu ku ktorým označeniam nie je vôbec možné dovodiť, o aké subjekty sa má jednať a akú majú súvislosť s iniciovaným sporom a kto konkrétny prípadne mal práva žalobkyne porušiť alebo ohroziť a v akej súvislosti. Okrem toho žalobkyňa, bez vysvetlenia bližšej nadväznosti na vylíčenie opísaných historických udalostí, opísala v ďalšej časti podania skutočnosti týkajúce sa osoby označenej ako F. B. A., pričom z podanej žaloby nevyplývajú žiadne logické súvislosti medzi historickým exkurzom opísaným z pohľadu žalobkyne v časti I. podania a časťou označenou ako II. podania pojednávajúcou o osobe F. B. A. a o okolnostiach jeho života a trestného stíhania. Nie je vôbec jasné, akým spôsobom má vzájomne súvisieť časť I. a časť II. uvedeného podania žalobkyne ani to, ako majú takto vylíčené skutočnosti súvisieť s nárokom žalobkyne na určenie jej štátnej príslušnosti a jej tvrdeným postavením ako poškodenej. Uvedenie skutočností, ktoré žalobkyňa v podaní uviedla je nesúrodé a nelogicky pospájané. Okrem toho nie je vôbec zrejmé, akú súvislosť má mať osoba menom F. B. A. s nárokmi žalobkyne a či vôbec táto osoba má byť stranou sporu a ak áno, či má vystupovať ako žalobca alebo ako žalovaný. Ďalšou problematickou a nezrozumiteľnou časťou podania je žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu), ktorý musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala (nevedno voči akému žalovanému) určenia, že je občanom Československej republiky, takýto žalobný návrh je v celom rozsahu materiálne nevykonateľný, nakoľko takýmto určením nie je možné prakticky dosiahnuť zmenu občianstva na občianstvo „československé“, teda občianstvo neexistujúceho subjektu. Ďalej sa žalobkyňa domáhala určenia, že je „veriteľom štátu poškodeným nezákonným konaním osôb vylúčených z rozhodovania, ktoré sa od 01.01.1993 podvodne vydávajú za oprávnených občanov nelegitímnych a nelegálnych štátov Česká republika a Slovenská republika“, v ktorej časti je žalobný návrh tiež neurčitý a nezrozumiteľný, pretože bez jeho doplnenia, nie možné určiť, veriteľom ktorého konkrétneho štátu, z akého titulu – na základe akých skutočností
má žalobkyňa byť, v čom spočíva jej postavenie veriteľa, teda akú má mať voči štátu pohľadávku, z akého vzťahu s nejakým konkrétnym štátom táto pohľadávka vzišla a z čoho pozostáva, akého je pohľadávka druhu a výšky. Zo žalobného petitu pritom ani nie je jasné, či nejakú konkrétnu pohľadávku žalobkyňa aj chce v tomto priznať (voči komu, v akej výške), alebo či chce len súdom deklarovať, že je veriteľkou (neznámeho) štátu. Napokon, ani zo skutkového vymedzenia žaloby, ani zo žalobného návrhu nevyplýva, akým konkrétnym nezákonným konaním, v čom spočívajúcim mala byť žalobkyňa poškodená, akými konkrétnymi osobami mala byť poškodená, keďže tieto neboli konkretizované. Nie je vymedzené ani to, čo si žalobkyňa predstavuje pod pojmom nelegitímne a nelegálne štáty a ani konkrétny zákonný dôvod, prečo ich za také považuje. V ďalšej časti žalobkyňa žiadala určenie vo vzťahu k F. B. A. a jeho spoločníkom, vo vzťahu ku ktorým nie je možné ani identifikovať, kto sú títo spoločníci, pričom z obsahu podania nevyplýva, či F., A. a jeho spoločníci majú byť stranou tohto sporu ako žalobcovia, alebo či žalobkyňou je len A. B.. Vo vzťahu k určeniu, že „F. B. A. a jeho spoločníci majú nárok na náhradu škody spôsobenej im úmyselne nedostatočnou identifikáciou podľa občianskeho súdneho poriadku“, súd konštatuje, že návrh je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Žalobkyňa ani napriek poučeniu súdom zrozumiteľne neuviedla, komu mala vzniknúť škoda, kedy, z akého dôvodu, akým konaním alebo nekonaním ktorého konkrétneho subjektu táto mala vzniknúť, škodu neopísala, nešpecifikovala ju čo do druhu a výšky. Zo žalobného petitu pritom ani nie je jasné, či nejaká konkrétna pohľadávka má byť v tomto konaní aj priznaná (voči komu, v akej výške). Pokiaľ žalobkyňa dôvodila, že škoda mala vzniknúť „úmyselne nedostatočnou identifikáciou podľa občianskeho súdneho poriadku“, k tomu neposkytla žiadne bližšie vysvetlenie, a preto nie je možné vyvodiť, v čom mal úkon, ktorým mala bližšie neidentifikovaná škoda vzniknúť, spočívať a kto ju mal spôsobiť. Ak žalobkyňa v žalobnom petite žiadala aj ospravedlnenie za prežité príkorie, napriek poučeniu súdu nedoplnila, kto, komu, za čo sa má ospravedlniť, akou konkrétnou formou mu má ospravedlnenie byť adresované, o ospravedlnenie za aké príkorie má ísť a absentuje aj znenie ospravedlnenia, v dôsledku čoho je v tejto časti žalobný návrh tiež celkom neurčitý a nevykonateľný.
7. Súd uvádza, že si nesmie sám vyvodzovať (resp. hádať či domnievať sa) to, o čom a na akom základe by mal konať, ale uvedené musí byť celkom jednoznačne vymedzené, a to v konečnom dôsledku aj preto, aby sa i samotný žalovaný mohol k žalobe kvalifikovane vyjadriť. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť a aby bolo možné určitý skutkový dej podradiť pod konkrétnu právnu normu. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Tieto požiadavky na žalobu podanie žalobkyne nespĺňa, pričom k podaniu neboli doručené ani žiadne dôkazy, listiny, ktoré by prípadne (hoci to nezbavuje žalobkyňu povinnosti riadne vylíčiť svoje skutkové tvrdenia) pomohli nárok bližšie individualizovať.
8. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, voči komu, čoho konkrétne sa žalobkyňa domáha a na akom zrozumiteľnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobkyne za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobkyňu pritom výslovne poučil, aké sú nároky na označenie strán sporu, na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobkyne sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a podanie odmietol. Súd konštatuje, že žalobkyňa bola vo výzve konkrétne poučená, aké nedostatky má jej podanie a ako ho je treba doplniť, pričom ostala pasívna a podanie sa ani nepokúsila doplniť. Za takýchto okolností súd nemal dôvod, aby žalobkyňu opakovane vyzýval na odstraňovanie rovnakých vád, alebo jej poskytoval v tomto smere inú osobitnú súčinnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.