Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/241/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, Zug, Industriestrasse 13C, IČO: CHE - , právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., F. č. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, právne zastúpený: JUDr. Jozef Kemp, advokát so sídlom Bratislava, Mandľová 90, o zaplatenie 1.372,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 26. januára 2015 č. k. -86, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznáva náhradu trov konania.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa -3 zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.372,71 eura s príslušenstvom pre späťvzatie jeho návrhu na začatie konania. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. S poukazom na ust. , o súdnych poplatkoch navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 75,37 eura cestou Daňového úradu Bratislava. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania vo výške 158,59 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 21. 08. 2012 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania platobného rozkazu a v ňom uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu istinu v sume 1.372,71 eura spolu s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o pripojení č. 10063606 zo dňa 09. 02. 2008, na základe ktorej poskytol predchodca navrhovateľa odporcovi služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a odporca sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby, ktorú v lehote splatnosti nezaplatil. Do konania vstúpil vedľajší účastník podaním zo dňa 26. 02. 2013. Po doručení návrhu s prílohami vedľajší účastník vzniesol podaním zo dňa 23. 04. 2014 námietku premlčania a žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 158,59 eura. Navrhovateľ vzal podaním doručeným súdu dňa 19. 11. 2014 návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že sa mu nepodarilo do termínu pojednávania zabezpečiť súdom požadované listinné dôkazy. Náhradu trov konania si neuplatnil a žiadal vrátiť krátený súdny poplatok. Súd pri rozhodovaní aplikoval , , , , , , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. K späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo pred otvorením pojednávania, súd konanie zastavil, lebo k jeho rozhodnutiu nebol potrebný súhlas odporcu a vedľajšieho účastníka. Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení konania, pričom konštatoval, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť a to nie pre správanie

odporcu. Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v upravené v ustanoveniach , , . Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi, buď ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie mu priznáva rovnaké práva a povinnosti, aké má účastník. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Súd sa preto zaoberal tým, či trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa, boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v zásade právo na náhradu trov konania a rovnako ako každý iný subjekt sa môže dať zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. V danom prípade súd videl účelnosť vynaložených trov samotným charakterom vedľajšieho účastníka, keď vedľajší účastní vstúpil do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Účelnosť vynaložených trov videl súd aj v tom, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania zobral navrhovateľ svoj návrh späť a došlo k zastaveniu konania. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Podal ho len v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Domáha sa ním jeho zmeny tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania. Má za to, že v prípade spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 01. 05. 2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadnuť na premlčanie i bez návrhu. Tvrdí, že vedľajší účastník vstúpil do konania formulárovým podaním zo dňa 26. 02. 2013, 15. 04. 2014 prevzal právne zastúpenie a o deň na to vyhotovil podanie, v ktorom vzniesol prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania. Uvedené podania sú zjavne nadbytočné a neúčelné. Žalovaný ako spotrebiteľ by dosiahol v konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti, a ktoré by žalobcu viedli k späťvzatiu žalobného návrhu. Aj v prípade, že súd nemá výhrady voči paušálnemu vstupu združení na ochranu spotrebiteľa do konaní, je potrebné každý prípad, vrátane tohto vnímať v kontexte ďalších stoviek konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil za situácie, keď pre všetky tieto prípady je príznačné, že vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku hromadne a je v každom konaní zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu, či skutkovú náročnosť sporu. Poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v nich dospel k záveru, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou priznania ich náhrady. Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , kde má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nie je potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Takéto trovy konania sú nadbytočné a neúčelné. Správnym procesným postupom mal súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodnúť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ), spĺňajúce náležitosti a nasl. , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto treba uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o. ( uznesením pod č. k. -74 zo 14. júla 2014 súd pripustil zmenu na strane navrhovateľa na Intrum Justitia Debt Finance AG ), doručený súdu prvého stupňa dňa 21. 08. 2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu o zaplatenie 1.372,71 eura s príslušenstvom z titulu zmluvy o pripojení č. 10063606 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa Telefónica O2 Slovakia s.r.o. a odporcom dňa 09. 02. 2008. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26. 02. 2013

oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, zastúpené advokátskou kanceláriou. Vedľajší účastník písomným podaním doručeným súdu 23. 04. 2014 vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu 19. 11. 2014 vzal žalobný návrh v celom rozsahu späť. Preskúmavaným rozhodnutím súd prvého stupňa predmetné konanie v celom rozsahu zastavil a navrhovateľovi vrátil krátený poplatok vo výške 75,37 eura cestou Daňového úradu Bratislava, nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania je len navrhovateľom napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 158,59 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ( Zákon o ochrane spotrebiteľov ) s účinnosťou od 01. 05. 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Odporca ako spotrebiteľ by bol dosiahol v konaní úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka na jeho strane. Je tomu tak z dôvodu zákonnej povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Ak by nebol námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník, súd by bol z úradnej povinnosti aj bez návrhu povinný prihliadnuť na premlčanie práva navrhovateľa. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti, a ktoré by navrhovateľa viedli k späťvzatiu žalobného návrhu. Už z tohto vyplýva, že trovy vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne.

Vychádzajúc z dikcie zákona ( ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( ). Výnimku z tejto všeobecnej zásady predstavuje ustanovenie , podľa ktorého možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia návrhu navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery bolo zavinené navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust. prvej vety .

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v SR ( teda ja súdy ) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Preto pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide o zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane a pod. ( Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ).

Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Ako už bolo vyššie uvedené, späťvzatím návrhu navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle ust. prvá veta . Posudzujúc však účelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, odvolací súd dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu neprináleží náhrada trov konania, na ktorú by mal inak právo. V danej veci je totiž nesporné, že vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou vstúpil do predmetného konania, pričom v písomnom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 23. 04. 2014 vzniesol všeobecne formulovanú, aktualizovanú námietku premlčania. S ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí, kde sa obsah jeho podaní mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 06. 2014 sp. zn. , v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte jeho rozhodnutia postupom podľa , keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) a ani na jeho zrušenie ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.