Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-53-2014.pdf
PDF · 75.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: MUDr. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. č. XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Ernestom Vokálom, so sídlom Prešov 080 01, Hlavná 61, proti žalovanému: APARTMÁNY TORYSA s. r. o., so sídlom Prešov 080 01, Budovateľská 48, IČO: 36 801 062, o zaplatenie 7.991,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/241/2013-32 zo dňa 3.6.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej, t. j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.000,- eur s príslušenstvom prevyšujúcu sumu 5.799,16 eur, ako aj vo výroku o náhrade trov.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.799,16 eur s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne od 16.5.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 467,50 eura a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 598,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že predmetom konania je nárok žalobkyne vyplývajúci zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka a následne Dohody o odstúpení od tejto zmluvy zo dňa 18.12.2012, uzavretej taktiež podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z toho dôvodu sa na predmetný právny vzťah vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach. Keďže žalobkyňa predložila dôkazy o uznaní predmetného záväzku, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, vrátane nároku na úroky z omeškania, ktoré žalobkyňa uplatnila podľa Občianskeho zákonníka. Súd nemôže prekročiť návrh žalobkyne a preto jej priznal žiadané úroky z omeškania. Žalovaný bol poučený o povinnosti predložiť a označiť všetky dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení v určitej lehote. Žalovaný bol v priebehu sporu nečinný k tvrdeným dôkazom a k tvrdeniam zo strany žalobkyne. Tým sa obral o možnosť brániť sa proti žalobe. Súd nemôže nahrádzať aktivitu tej procesnej strany, ktorá niečo tvrdí, ale nevie to preukázať. Žalovaný je vedený v obchodnom registri s predmetom činnosti, okrem iného, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Dňa 18.12.2012 uzavreli účastníci Dohodu o odstúpení od zmluvy, o uzavretí budúcej zmluvy, o prevode vlastníctva bytu/nebytového priestoru č. 22070052 uzavretej podľa § 262 ods.2 Obchodného zákonníka, a to v zmysle článku VIII bod 8.2 Zmluvy o budúcej zmluvy vzájomnou dohodou zmluvných strán. Listom zo dňa 19.12.2012 žalovaný oznámil žalobkyni, že akceptuje jej nárok na vrátenie zaplateného preddavku
5.799,16 eur do 31.1.2013. Listom zo dňa 4.4.2013 žalovaný zaslal žalobkyni návrh dohody o splatnosti záväzku, v ktorom uviedol: „akceptujeme Váš nárok na zostatok dlžnej sumy v celkovej výške 7.796,16 eura. S ohľadom na reálne možnosti dlžníka je možné túto sumu uhradiť do 15.5.2013“.
Výrok o trovách konania súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania za súdny poplatok z návrhu vo výške 467,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 237,34 eur za úkony vymenované v odôvodnení rozhodnutia, ďalej režijný paušál a 20 % DPH.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd ho zaviazal na zaplatenie 7.799,16 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z čoho uvedená suma pozostáva, keďže žalovaný prevzal od žalobkyne ako zálohu na kúpnu cenu len sumu 5.799,16 eur. Preto žalovaný uznáva nárok žalobkyne len do výšky 5.799,16 eur. Vrátenie zaplatených prostriedkov je podmienené dohodou žalovaného s bankou, na účte ktorej sa nachádzajú finančné prostriedky žalobkyne. Žalovaný nemal možnosť s účtom nakladať.
Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej trov odvolacieho konania. Je toho názoru, že súd správne posúdil skutkový stav, nakoľko suma 7.799,16 eur pozostáva zo sumy 5.799,16 eur ako prvej časti kúpnej ceny a sumy 2.000,- eur ako zálohy. Túto celú čiastku uznal žalovaný listom zo dňa 4.4.2013, ktorým sám navrhol dohodu o splatnosti záväzku.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, a teda bez toho, aby nariadil pojednávanie, na ktorom by zopakoval, alebo doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok o veci samej musí byť vyhlásený verejne, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nie je oprávnený takýto rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.).
Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania bol ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa len v časti prevyšujúcej sumu 5.799,16 eur. Do tejto výšky žalovaný uznal nárok žalobkyne za opodstatnený. V dôsledku toho táto časť rozsudku nadobudla právoplatnosť a tak ju nebol oprávnený odvolací súd preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
Zásadný vplyv na rozhodnutie súdov v preskúmavanej veci má písomná dohoda účastníkov navrhnutá žalovaným zo dňa 4.4.2013 o splatnosti jeho záväzku voči žalobkyni. Touto dohodou podpísanou aj žalovaným sa žalovaný zaviazal zaplatiť dlžnú sumu 7.799,16 eur do 15.5.2013. Táto listina má všetky náležitosti uznania záväzku (dlhu).
Účastníci mali uzavrieť zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu č. 22070052, v ktorej si mali v súlade s § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom. V takom prípade sú podmienky pre uznanie záväzku upravené v § 323 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z obsahu Dohody zo dňa 4.4.2013, táto spĺňa aj náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keď obsahuje označenie dôvodu vzniku záväzku a jeho výšku. Právnym dôsledkom uzavretia takejto dohody je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že takýto záväzok v čase uznania existoval, čo v podstate znamená, že takýto záväzok zanikne v podstate až zaplatením dlžnej čiastky. Napriek poučeniu žalovaného v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., tento do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania neoznačil súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a neurobil tak dokonca ani v podanom odvolaní. Pritom dôvody uzavretia Dohody zo dňa 4.4.2013 boli v podstate zdôvodnené v liste spoločnosti Archeus reality center s.r.o. Prešov zo dňa 5.1.2013.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. čo do sumy 2.000,- eur s príslušenstvom presahujúcej sumu 5.799,16 eur (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Potvrdené bolo aj rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť úrok z omeškania. Aj v tejto časti platí, že odvolací súd je viazaný dôvodmi podaného odvolania. Keďže odvolanie žalovaného sa vôbec nezmieňuje o úrokoch z omeškania, ani o trovách konania, boli potvrdené obe časti preskúmavaného rozhodnutia.
Úspech v odvolacom konaní mala žalobkyňa. Preto jej v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobkyňa si aj uplatnila svoje právo na náhradu, avšak do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyčíslila výšku uplatňovanej náhrady trov právneho zastúpenia. To malo za dôsledok, že odvolací súd pri vyhlasovaní rozsudku rozhodol len o prisúdení tohto práva žalobkyni. Keďže žalobkyňa v lehote nasledujúcich troch pracovných dní nevyčíslila trovy odvolacieho konania, prestal byť odvolací súd viazaný svojím vyhláseným rozhodnutím a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1, 2 a § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.