Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-120-2015.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/120/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Y. E. nar. XX.X.XXXX a maloletého N. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: Ing. P. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. č. XXX t.č. na W. Y. č. XX v X. zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 a Ing. H. E., PhD. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. č. XXX o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.2.2015 č.k. 41P 156/2014-134 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení dlžného výživného tak, že dlžné výživné za obdobie od 23.1.214 do 12.8.2014 pre mal. Y. v sume 253,20 € a pre mal. N. v sume 350,- € je otec povinný zaplatiť matke maloletých detí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie o zverenie mal. Y. a mal. N. do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na čas do rozvodu a konanie o úprave styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu zastavil. Zaviazal otca prispievať od 23.1.2014 do 12.8.2014 na výživu mal. Y. 200 € mesačne a mal. N. 180 € mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné pre mal. Y. 400 € a mal. N. 490 € zaviazal otca uhradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že otca zaviaže prispievať na výživu mal. Y. 250 € a mal. N. 230 € mesačne a tomu určil aj zodpovedajúce dlžné výživné. Poukázala na to, že najzásadnejším argumentom pre určenie vyššieho výživného je výška dobrovoľných plnení poskytovaných otcom na výživu detí. Z podania otca 5.5.2014 vyplýva, že na výživu detí prispieva mesačne sumou 502 €, ktorá pozostáva z platieb výživného na jej účet v sume dohromady 220 € a zo sumy 283,42 € za nákup rôznych vecí pre deti a uhrádza voľnočasové aktivity. Otcom uvádzané výdavky na deti v sume 1.133,69 € za mesiace január až apríl 2014, čo v priemere mesačne činí 283,42 €. Taktiež skutočnosť, že otec si mohol dovoliť finančne odísť na dva mesiace do Kanady, nasvedčuje tomu, že jeho majetkové pomery mu to umožňujú a má nadštandardný život. V lete sa deti zúčastnili pobytu v detskom tábore, za čo zaplatila 120 až 140 €, ktorú skutočnosť pri určení výživného žiada zohľadniť. Vychádzajúc z čistého priemerného príjmu otca 1.808 € v roku 2014 je namieste ňou požadované výživné. Dlžné výživné podľa jej názoru súd prvého stupňa vyčíslil nesprávne, pretože otec síce v mesiaci január 2014 prispel na výživu detí 24.1.2014 sumou 120 a 100
€, avšak v prevodnom príkaze išlo o výživné za mesiac február 2014 a navyše výživné sa plní v každom mesiaci vopred. Je teda zrejmé, že otec výživné za 9 dní v mesiaci 2014 nezaplatil, nakoľko ide o obdobie začínajúce 23.1.2014, to znamená, že v januári plní výživné za február, vo februári za marec a podobne. Je teda zrejmé, že pri určení dlžného výživného bolo potrebné postupovať tak, že za obdobie od 23.1.2014 do 12.8.2014, čo je 202 dni denné výživné pri mesačnom výživnom 200 € činí 6,66 € (200 : 30) teda otec mal prispieť na výživu dcéry 1.345,32 € za žalované obdobie. Otec na výživu Y. prispel v januári na mesiac február 120 €, vo februári na mesiac marec 120 €, v marci na mesiac apríl 120 €, v apríli na mesiac máj 120 €, v máji na mesiac jún 120 €, v júni za mesiac júl 200 € a v júli na mesiac august 77,40 € (12 dní mesiaca august), čo dohromady činí 877,40 €, rozdiel teda činí 467,92 €. Denné výživné pre mal. N. pri mesačnom výživnom 180 € činí 6 € (180 : 30). Otec teda mal prispieť na výživu maloletého 1.212 € za žalované obdobie. Otec na výživu Richarda prispel v januári na mesiac február 100 €, vo februári na mesiac marec 100 €, v marci na mesiac apríl 100 €, v apríli na mesiac máj 100 €, v máji na mesiac jún 100 €, v júni na mesiac júl 150 €, v júli na mesiac august 58 € (12 dní mesiaca august), čo dohromady činí 708 €, rozdiel je 504 €.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol určiť výšku výživného zo strany otca s prihliadnutím na súčasné potreby maloletých detí vzhľadom na ich vek a výchovu.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože je primeraný vzhľadom na ich vek a opodstatnené potreby. Jedným z dôvodov odvolania podaného matkou bola jeho zahraničná cesta počas letných prázdnin, ktorá v jej ponímaní bola vyhodnotená ako nadštandardný spôsob života, čo považuje za absurdné. Matka bez akéhokoľvek predchádzajúceho náznaku sa postarala o rozvrat rodiny, odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti s deťmi, zanechala nedoriešené majetkové spoločné vzťahy, nepodieľa sa na spoločných finančných záväzkoch, je výlučnou vlastníčkou 3-izbového a 4-izbového bytu v Košiciach, je zamestnaná, má nadštandardný príjem a býva v spoločnej domácnosti so svojím partnerom , ktorý sa podieľa na nákladoch domácnosti a disponuje uspokojivým výživným pre maloleté deti. Nevidí dôvod, prečo by nemohol viesť aj naďalej normálny život a absolvovať jazykový pobyt v zahraničí, nakoľko je to nevyhnutné v rámci jeho profesie, pretože je vysokoškolský pedagóg a štúdium odbornej literatúry je mnohokrát viazané výlučne na cudzí jazyk. Od vysťahovania zo spoločnej domácnosti pravidelne uhrádza výživné pre maloleté deti, trávi s nimi vyhradený čas a podľa svojich možností sa snaží o ich duševný a fyzický rast. Dôvod pobytu detí jeden až dvakrát ročne v táboroch nie je nárokom a dôvodom na neúmerné zvyšovanie výživného, pretože stanovená suma výživného v plnom rozsahu pokrýva všetky náklady detí v tomto veku.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Výrok rozsudku súd u prvého stupňa o zastavení konania o zverenie maloletej Y. a mal. N. do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na čas do rozvodu a konanie o úprave styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch o určení výživného na čas do rozvodu a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čoho uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplýva, že pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež
potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia aj svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, t. zn., že odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré nie sú prezentované ako vybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Na strane povinných osôb , rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady, prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj na pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa, tým ktorým z rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, preto si vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o výživnom prihliadal pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov na strane rodičov, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného sa stotožnil, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa potencionálnych schopností a možností rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a keďže súd prvého stupňa správne vychádzal z príjmov oboch rodičov a matka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal v rámci rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti na čas do rozvodu a jej odvolacia argumentácia tvorila jej obranu už na súde prvého stupňa. Pretože súd prvého stupňa určil výživné zodpovedajúce zákonným kritériám určovania rozsahu výživného, ktoré vyplývajú z ust. Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 cit. ust. sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením v rozsahu týkajúceho sa určovania výživného.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Pred preskúmavaním napadnutého výroku o dlžnom výživnom odvolací súd preskúmaval dlžné výživné za obdobie od 23.1.2014 do 12.8.2014. Odvolací súd v danom prípade prepočítal dlžné výživné, ktoré za predmetné obdobie pre maloletú Y. činí 1.333,20 Eur (v mesiaci január 9 dní sa rovná 59,94 Eur, v mesiacoch február až júl sa rovná 1.200, Eur, v mesiaci august 11 dní sa rovná 73,26 Eur) a pre maloletého N. za predmetné obdobie dlžné výživné činí 1.200,- Eur (v mesiaci január 9 dní sa rovná 54,- Eur, v mesiacoch február až júl sa rovná 1.080,- Eur, v mesiaci august 11 dní sa rovná 66,- - Eur). Obsahom spisu je preukázané, že otec v rozhodnom období prispel pre maloletú Y. v mesiacoch február až máj 120,- Eur mesačne, t.j. 4 x 120 sa rovná 480,- Eur a po 200,- Eur mesačne prispieval v mesiacoch jún až august t.j. 3 x 200 sa rovná 600,- Eur. V rozhodnom období otec na maloletého N. prispieval po 100,- Eur v mesiacoch február až máj, t.j. 4 x 100,- Eur sa rovná 400,- Eur a po 150,- Eur mesačne prispieval za mesiac jún až august t.j. 3 x 150,- Eur sa rovná 450,- Eur. Odvolací súd
odpočítal od dlžného výživného, ktoré mal otec zaplatiť podľa rozsudku sumu, ktorú skutočne plnil pre mal. Y. (1.333,20 - 1.080,- Eur sa rovná 253,20 Eur) a dospel k záveru, že dlžné výživné pre mal. Y. za obdobie od 23.1.2014 do 12.8.2014 činí 253,20 Eur. Od dlžného výživného, ktoré mal otec zaplatiť podľa rozsudku pre mal. N. odpočítal plnenia otca za rozhodné obdobie (1.200 - 850 sa rovná 350,- Eur) a dospel k záveru, že dlžné výživné pre mal. N. za obdobie od 23.1.2014 do 12.8.2014 činí 350,- Eur. Odvolací súd s prihliadnutím na príjmové schopnosti a možnosti otca ako aj výšku dlhu zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné pre mal. Y. v sume 253,20 Eur a pre mal. N. v sume 350,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku matke na základe presvedčenia, že nemožno od výživou oprávnenej osoby spravodlivo žiadať, aby úverovala povinného rodiča, ktorý si neplnil vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v predchádzajúcom období primerane svojim zárobkovým možnostiam a schopnostiam, keďže každý rodič je povinný plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom jeho zárobkových schopnostiam a možnostiam aj bez rozhodnutia súdu. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o dlžnom výživnom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiada (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.