Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-4-2015.pdf
PDF · 88.34 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/4/2015
Uznesenie
Návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta. Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
rozhodol:
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia vo výroku o zastavení exekúcie a zároveň exekúciu zastavil. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 029735 zo dňa 10. 08. 2009 poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 888,01 € s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 13386/08 zo dňa 12. 05. 2009, ktorý rozhodoval o nároku oprávneného (v konaní pred rozhodcovským súdom žalobcu) vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere VS 6115029 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 10. 03. 2008 (ďalej v texte aj Zmluva). Uznesením č. k. 27Er/502/2009-31 zo dňa 23. 05. 2011 okresný súd exekúciu zastavil. Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania oprávneného uznesením č. k. sp. zn. 13CoE/403/2011-42 zo dňa 12. 08. 2011 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania okresný súd skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec. Po posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že v danej veci nebola daná právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie exekučného titulu. Okresný súd konštatoval, že právny vzťah založený medzi oprávneným v právnom postavení veriteľa a povinnou v právnom postavení dlžníka je vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko oprávnený pri uzatváraní Zmluvy vystupoval ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a povinná pri uzatváraní Zmluvy vystupovala v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď aj z predložených listinných dôkazov nevyplýva skutočnosť, že by bola povinná podnikateľkou resp., že by Zmluvu uzavrela za účelom podnikania v dôsledku čoho, je nevyhnutné podľa okresného súdu na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia zaručujúce povinnej ako spotrebiteľovi ochranu jej práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vzhľadom k tomu, že okresný súd právny vzťah založený zmluvou o úvere vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľná zmluvná podmienka a to z toho dôvodu, že bola koncipovaná takým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná, pričom povinná nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou takéto dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Formulácia rozhodcovskej doložky tak, ako je uvedená v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje podľa okresného súdu zmluvné dojednanie, ktoré nerešpektuje zásady ochrany spotrebiteľa. Logickým dôsledkom toho je, že ak nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne malo požívať náležitú
ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, tak takéto rozhodnutie nie je podkladom spôsobilým na vykonanie exekúcie. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorá bola súdom posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, pretože je v hrubom nepomere práv a povinností v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13386/08 zo dňa 12. 05. 2009 nie je vykonateľným exekučným titulom. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel ďalej k záveru, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, preto v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil a zároveň podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie a to až do času, kým nenadobudne právoplatnosť výrok rozhodnutia týkajúci sa zastavenia exekúcie.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní okrem iných skutočností uviedol, že podáva odvolanie z toho dôvodu, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ďalej z toho dôvodu, že okresný súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v odvolaním ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia súdov členských štátov Európskej únie a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 1/ Má sa ust. písm. q) ods. 1 prílohy Smernice rady 93/13 /EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov ? 2/ V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „ všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie) budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie rozhodnutia všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu 3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotno-právne ustanovenia s odkazom na Smernicu Rady 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil; návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. ukladá súdu povinnosť prerušiť konania len vtedy, ak dospeje k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania z dôvodu postúpenia veci na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke Súdnemu dvoru EÚ. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď v určitej právnej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie je jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodovanie sporu, ktoré je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu členskej krajiny. Vyriešenie otázok nastolených oprávneným ako prejudiciálne otázky patrí z hľadiska ich obsahu do výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu bez nutnosti prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej exekučný súd nesprávne v danom prípade aplikoval ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a tým prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, tak odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka oprávneného je neopodstatnená. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku poskytuje exekučnému súdu zákonné zmocnenie v rozsahu v ňom vymedzenom skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu), čo znamená, že v prípade ak nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí exekučný súd na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je nevyhnutné okrem už uvedeného ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vychádzať aj z príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte Zákon o rozhodcovskom konaní), konkrétne z ust. § 45 cit. zákona. Odvolací súd konštatuje, že neobstojí názor oprávneného ako odvolateľa, že takýmto postupom exekučný súd nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky, presne špecifikované v ustanovení § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľným exekučným titulom (§ 42 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Exekučnému súdu však zo zákona vyplýva oprávnenie a aj povinnosť v exekučnom konaní skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní v tom zmysle, či rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť od platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy/doložky. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého súd môže exekučné konanie zastaviť buď na návrh alebo aj bez návrhu účastníka konania. V každom prípade však exekučný súd musí exekúciu zastaviť aj bez návrhu vždy keď zistí, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. S otázkou, či exekučný súd, ktorý v rámci exekučného konania rozhodol uznesením o zastavení exekúcie, mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že: „okresný súd je nielen oprávnený ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvej štádiu už začatého exekučného konania a to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj pre zistenie existencie dôvodu, pre ktorý by bolo možné už začaté exekučné konanie zastaviť". Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R 58/1997 uviedol, že: súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená". Oprávneným namietaná skutočnosť, že oprávnený nevyužil možnosť namietať platnosť rozhodcovskej doložky a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou podľa ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, je teda irelevantná. Potup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pričom exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd, pretože vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy/doložky a či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom, ktorý mal na to právomoc. Tento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má v každom jednotlivom posudzovanom prípade zmluvná podmienka, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v prípade kladnej odpovede na uvedenú otázku, je úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť z toho všetky dôsledky vyplývajúce z vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je takouto zmluvnou podmienkou viazaný. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že ani vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci právoplatne už rozhodnutej, pretože poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, lebo platí, že v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu nevykonáva. Tam, kde je ale povinným spotrebiteľ vyžaduje sa zvýšená ochrana spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, čo znamená, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa musí exekučný súd dbať na to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na úkor uplatnenia jeho práv vyplývajúcich z právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa. V danej veci exekučný súd z predloženej Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, správne zistil, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd preskúmal správnosť záverov okresného súdu vo vzťahu k rozhodcovskej doložke v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky z hľadiska námietok oprávneného uvedených v odvolaní, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandartnej zmluvy o úvere začlenená do čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spôsobuj hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a to napriek jej formálnemu alternatívnemu zneniu, podľa ktorého: „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu", pretože miera práv a povinností dlžníka a veriteľa vyplývajúcich zo Zmluvy znevýhodňuje dlžníka vo vzťahu k možnosti podať žalobu na všeobecný súd ako prvý a tým si zvoliť prioritne konanie pre všeobecným súdom Slovenskej republiky, príslušným konať podľa Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená rozhodcovská doložka sa nijako neodlišuje od ostatného textu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je napísaná drobným, ťažko čitateľným písmom. Navyše ak bol úver poskytnutý odporkyni na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinná ju mohla prijať ako celok vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo Zmluvu ako celok odmietnuť. Z obsahu rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku pri koncipovaní rozhodcovskej doložky vo vyššie uvedenom znení sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo Zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy neplatná, preto rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 Exekučného poriadku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, ktoré sú napísané drobným, voľným okom ťažko čitateľným písmom, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť, a to či už v dôsledku svojej nevedomosti alebo nečinnosti. S prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal reálnu možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že okresný súd postupoval správne, keď exekúciu zastavil, potom čo dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke a teda je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.