Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/788/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1/ O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom N., N. XX, 2/ O. J., nar. X.X.XXXX, bytom J., U. XX, 3/ Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J., U. X, 4/ K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., U. X, žalobcovia v 2. a 4. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou Hudzík-Novysedlák Partners, v.o.s., so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, 5/ Ľ. N., nar. XX.X.XXXX, bytom K. R. D., I. XX proti žalovaným 1/ X.. K. W., nar. X.XX.XXXX, bytom J., D. X, 2/ X.. U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J., I. XX, obom zastúpeným JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Poštová 14, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 2. až 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2014 č.k. -188 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcami v 2. až 4. rade a žalovanými.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalobcov v 2. až 4. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1. a v 2. rade trovy konania vo výške 3 599,16 eur a to k rukám ich právnej zástupkyne JUDr. Danice Holováčovej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 5. rade nepriznal. Žalobcom v 2. a 3. rade nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobcovia v 1. až 4. rade sa žalobou vo veci samej domáhali určenia, že vlastníkom pozemkov registra C a to parciel č. XXXX, XXXX, XXXX O. XXXX, kat. územia I. K. V. J.X. - I. je Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu. Prípadne žiadali vyhovieť alternatívnemu návrhu tak, že súd nahradzuje prejav vôle žalovaných uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu na označené pozemky. Súd prvého stupňa konštatoval, že o tomto nároku žalobcov rozhodol rozsudkom zo dňa 20.10.2011 tak, že konanie o určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXXX - záhrady o výmere 1 433 m2, ako aj konanie o nároku na nahradenie prejavu vôle vo vzťahu k tejto parcele zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. s poukazom na záver o tom, že žalovaní v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslili trovy právneho zastúpenia a iné trovy zo spisu nevyplývali. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 19.6.2013 potvrdil tento rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania. Rozhodnutie o trovách odôvodnil tým, že žalovaní predložením písomného podania opatreného podacou pečiatkou súdu preukázali, že trovy konania vyčíslili 24.10.2011 a takto preukázali nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa v tejto otázke.

Na základe toho súd prvého stupňa napadnutým uznesením opätovne rozhodol o trovách konania, pričom konštatoval, že z dedičského spisu zistil, že pôvodný žalobca v 1. rade S. W. zomrel dňa XX.X.XXXX a z osvedčenia o dedičstve po ňom zistil, že dedičmi zo zákona sú dcéry

poručiteľa O. T. O. Ľ. N.. Konštatoval preto, že s týmito dedičkami bude v konaní pokračovať a to s O. T. ako žalobkyňou v 1. rade a Ľ.B. N. ako žalobkyňou v 5. rade.

Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania založil na ust. vety prvej v časti vo vzťahu k žalobkyni v 4. rade, ktorá svoju žalobu zobrala v celom rozsahu späť a vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade založil rozhodnutie o trovách na ust. a vzhľadom na úspech žalovaných v konaní zaviazal týchto žalobcov k náhrade trov konania. Konštatoval, že tieto trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia, a to z titulu odmeny za 5 úkonov právnej služby podľa , vyhlášky č. , pričom vychádzal z ceny predmetu konania ako ceny sporných nehnuteľností vo výške 16,25 eur/m2, vychádzajúc z kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2009. Takto vyčíslil výšku odmeny za 1 úkon právnej pomoci na 592,53 eur, ktorú znížil o 50% podľa vyhlášky, keďže išlo o zastupovanie viacerých osôb, teda na sumu 296, eur s pripočítaním paušálnych náhrad vo výške 36,65 eur a DPH vo výške 599,86 eur vyčíslil výšku trov konania žalovaných na sumu 3 599,16 eur. V dôvodoch uznesenia uviedol, že nepriznal žalovaným náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade (správne žalobkyni v 5. rade), keďže mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že tieto žalobkyne vstúpili do konania po smrti svojho právneho predchodcu, pôvodného žalobcu v 1. rade a teda mal za to, že títo nedali príčinu na vedenie konania a v dedičskom konaní nadobudli po poručiteľovi majetok nepatrnej hodnoty.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania založil na ust. a žalobcom v 2. a . rade nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ich neúspech v odvolacom konaní a žalovaní si tento nárok v odvolacom konaní neuplatnili.

Proti uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia v 2. až 4. rade. Títo žiadali zmeniť uznesenie vo výroku, ktorým boli zaviazaní nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 3 599,16 eur tak, aby žalovaným bola táto náhrada priznaná v súlade s ust. vyhlášky č. , resp. aby týmto nebola priznaná žiadna náhrada trov z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa Svoje odvolanie zakladali na ust. , teda na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní uviedli, že majú za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď za základ predmetu konania zobral cenu sporných nehnuteľností vo výške 16,25 eur/m2 a z nej vychádzal pri určení hodnoty odmeny za 1 úkon právnej služby. Sú toho názoru, že predmetom konania nebola vec, resp. pohľadávka oceniteľná konkrétnou sumou, ale určenie vlastníckeho práva, t.j. konanie, kde hodnotu nie je možné určiť. Majú preto za to, že súd mal svoje rozhodnutie o trovách konania založiť na ust. vyhlášky č. a základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby mala byť vo výške 1/13 výpočtového základu, čo pre rok 2010 predstavuje sumu 55,49 eur. Ďalej uviedli, že stanovenie hodnoty veci taktiež nekorešponduje s cenou podľa znaleckého posudku č. 50/1999, v ktorom bola cena za jednotlivé parcely uvedená v nižšej sume. Súčasne poukázali na to, že Slovenský pozemkový fond odpredáva záhrady v danej lokalite za cenu 5,70 eur/m2. Za pochybenie súdu prvého stupňa považujú skutočnosť, že tento nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Tieto dôvody spočívajú jednak v nepriaznivých osobných a majetkových pomeroch žalobcov v 2. až 4. rade, ktoré sú osobami vyššieho veku na dôchodku s nízkymi príjmami, nevlastnia žiaden nehnuteľný majetok a ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty a títo zo svojich nízkych príjmov musia uhrádzať všetky náklady na uspokojenie základných životných potrieb. Uviedli, že žalobkyňa v 2. rade má dôchodok vo výške 436,20 eur, z ktorých hradí všetky svoje životné potreby. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidia aj v samotnom predmete a priebehu konania, keďže žalobcovia pozemky, ktoré sú predmetom konania dlhé roky užívali a nezískali ich do vlastníctva iba pre pochybenie správcu konkurznej podstaty právneho predchodcu žalovaných. Majú teda za to, že v ich prípade nešlo o svojvoľné uplatňovanie práva, v konaní riadne aktívne vystupovali a plnili si svoje procesné povinnosti. Náhrada trov konania z ich strany sa javí ako tvrdé a neprimerané opatrenie zasahujúce do ich majetkovej sféry, ktoré ohrozuje ich celkové majetkové pomery.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní. Títo žiadali napadnutý výrok o trovách konania ako správny potvrdiť. Nepovažovali za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcov, v ktorej títo napádali spôsob výpočtu odmeny za 1 úkon právnej služby, a to postupom podľa vyhlášky č. Majú za to, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorých vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Súd preto postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom

konania a nie z neurčitej hodnoty sporu. Poukázali na to, že rovnakým spôsobom rozhodol o trovách konania súd aj v inej obdobnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. . Obdobnú sumu súd v tomto konaní hodnotil ako reálnu tržnú cenu a žalobcovia v teraz prebiehajúcom konaní uviedli, že cena zastavaných pozemkov bola a bude podstatne vyššia, žalobcovia však nemajú z tohto obdobia iný podklad na stanovenie ceny pozemkov. Zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania medzi žalobcami v 2. až 4. rade a žalovanými, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Súd prvého stupňa založil rozhodnutie o trovách konania medzi žalobcami v 2. až 4. rade a žalovanými na základe správneho právneho predpisu, správne ustálil aj tarifnú hodnotu predmetu sporu a správne vyčíslil aj výšku odmeny za právnu službu.

Odvolací súd sa zhoduje aj s dôvodmi prvostupňového uznesenia vo vzťahu k napadnutému výroku a preto sa v súlade s ust. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a iba vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov k týmto považuje za potrebné dodať:

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcov, v ktorej sa títo domáhali výpočtu odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. vyhlášky č. Otázka odmeny advokáta v konaní o určenie vlastníckeho práva bola predmetom rozhodovania Ústavného súdu SR a tento zaujal právny názor, že z ust. vyhlášky č. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu, alebo práva. Podľa cit. vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci, alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len z nepomernými ťažkosťami ( vyhlášky). Z uvedeného gramatického logického a systematického posúdenia ustanovenia vyhlášky č. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k tejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie náhrady trov konania, kedy predmet právneho úkonu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje je peniazmi oceniteľný a kedy nie. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa o súdnych poplatkoch. Inými slovami, explicitná úprava vyhlášky č. vylučuje použitie cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení (nález Ústavného súdu SR -24).

Odvolací súd rešpektujúc citovaný právny názor Ústavného súdu má za to, že súd prvého stupňa správne vyčíslil výšku odmeny za jednotlivé úkony právnej služby advokátom, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, teda z ceny sporných nehnuteľností.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcov, ktorou títo namietali súdom ustálenú hodnotu predmetu konania s poukazom na to, že tento nevychádzal z jej ceny podľa znaleckého posudku z roku 1999. Vzhľadom na značný časový odstup nemožno už považovať cenu určenú v tomto znaleckom posudku za aktuálnu v čase rozhodovania o trovách konania. Z hľadiska časového preto treba považovať za aktuálnejšiu cenu vychádzajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2009, ktorá zjavne predstavuje trhovú hodnotu tejto nehnuteľnosti v uvedenom čase. Na takomto závere nemení nič ani tvrdenie žalobcov v odvolaní, že v súčasnosti odpredáva Slovenský pozemkový fond záhrady v danej lokalite za cenu 5,70 eur/m2. Žalobcovia totiž na uvedené tvrdenie neoznačili žiadne dôkazy a ani sa o takejto hodnote predmetu konania pred súdom prvého stupňa nikdy nezmienili.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka, v ktorej žalovaní poukazujú na potrebu aplikovania ust. o trovách konania. Z dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ako aj z jeho výroku je totiž zrejmé, že toto ustanovenie súd prvého stupňa aplikoval vo vzťahu k zodpovednosti za trovy konania žalobkyne v 1. rade, ako aj žalobkyne v 4. rade (napriek tomu, že zjavne nesprávne označil namiesto žalobkyne v 4.

rade, žalobkyňu v 2. rade). U týchto žalobkýň prihliadol na okolnosti veci a napriek úspechu žalovaných nepriznal im náhradu trov konania vo vzťahu k týmto žalobkyniam. Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa sa vyporiadaval aj s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre mimoriadne nepriznanie náhrady trov konania, avšak vo vzťahu k žalobkyniam v 2. až 4. rade takéto dôvody nezistil. Odvolací súd má za to, že tieto žalobkyne pred súdom prvého stupňa neprezentovali žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia na ich prípadnú zodpovednosť za trovy konania. Jej aktuálnosť nevyplýva ani z pripojených listinných dôkazov, ktoré žalobcovia pripojili k odvolaniu, keďže tieto nepreukazujú ich celkové nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery, a preto odvolací súd považuje napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania medzi žalobcami v 2. až 4. rade a žalovanými za správny a takto ho podľa ust. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov konania. Tieto trovy konania však žalovaní nevyčíslili v lehote podľa ust. , preto odvolací súd žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.