Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-204-2015.pdf
PDF · 104 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/204/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: B. T., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/X, P., o vymoženie sumy 258,91 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Levice, pod sp. zn. 9Er/165/2003 a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmáňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. Ex 1065/03, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 9Er/165/2003-18 zo dňa 29. februára 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia p o t v r d z u j e .
Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 133,87 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 57 ods. 1, písm. g/, § 196 a § 200 ods.1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej do 30. 04. 2008) v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je Notárska zápisnica č. Nz 1051/2002 zo dňa 16. 12. 2002 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom na Notárskom úrade so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 5. Uviedol, že súd poverením vydaným dňa 30. 05. 2003 poveril na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Dňa 23. 11. 2010 oprávnený doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolf Krutého.
Postupom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku súd znovu posudzoval vykonateľnosť notárskej zápisnice a konštatoval, že exekúcia je v predmetnej veci vedená na základe exekučného titulu
- notárskej zápisnice, ktorej skutkovým a právnym základom je Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 09. 10. 2002, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 5.000,- Sk a povinný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o poplatok 2.800,- Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 7.800,- Sk v 13-tich pravidelných dvojtýždenných splátkach po 600,- Sk, počnúc dňom 23. 10. 2002. V notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere číslo 4170343 zo dňa 09. 10. 2002 spoločnosťou PDSS
s.r.o. IČO: 35 828 170 so sídlom Závodná 30, Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Súd vyhodnotil takýto právny úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zistil rozpor so zákonom. Uviedol, že zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je zrejmé, že exekučný titul - notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť voči povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule. Exekúciu preto podľa § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
O trovách exekučného konania rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods. 1, písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1, písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 11. 10. 2013 v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 08. 04. 2003, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného zo dňa 23. 03. 2003 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom pod sp. zn. Nz 1051/2002 dňa 16. 12. 2002. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 30. 05. 2003 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 11. 10. 2013 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil, s tým, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 133,87 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti druhého výroku potvrdiť. Na doplnenie však
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 08. 04. 2003.
Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 16. 12. 2002 spísanú notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom pod sp. zn. Nz 1051/2002, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej A.. A. Z., na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho advokát Mgr. Tomáša Kušníra, vystupujúci ako zástupca povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 09. 10. 2002) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 9.745,40 Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 7.800,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 11. 12. 2002 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 09. 10. 2002, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil spoločnosť PDSS s.r.o., IČO: 35 828 170, so sídlom Závodná 30, 821 06 Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.
Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má teda obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.
V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Martin Paiček na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Mgr. Tomáša Kušníra na základe splnomocnenia udeleného povinným v zmluve o úvere zo dňa 09. 10. 2002 spoločnosti PDSS s.r.o., Závodná 30, Bratislava. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre spoločnosť PDSS s.r.o. v zmluve o úvere zo dňa 09. 10. 2002 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a
nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 09. 10. 2002 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Martina Paičeka na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ako zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.
K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 09. 10. 2002 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje spoločnosť PDSS s.r.o., Závodná 30, Bratislava. Už táto skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.
Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 16. 12. 2002 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Martin Paiček, na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1, písm. c/ OSP) považuje za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného obsiahnutého v podanom odvolaní súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).
Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.
V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.
K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods. 1, písm. b/ OSP odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1, písm. b/ OSP. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku zákonom osobitným, kde platí zásada "lex specialis derogat legi generali", tzn. že ak iba ak Exekučný poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods. 5), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1, písm. b) OSP.
V časti výroku o zmene súdneho exekútora odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti o zmene súdneho exekútora, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O zmene súdneho exekútora totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné. Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka (proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - § 202 ods. 2 OSP) sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v časti o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zrušilo a vo veci (teda o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora) musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.