Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Er-493-2011.pdf
PDF · 79.15 KB
Case nature
Subarea
4Er/493/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 proti povinnému: LOGS, s.r.o., Levočská 1, Stará Ľubovňa, IČO: 44 249 543 o vymoženie 110,99 eur takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné trovy exekúcie vo výške 46,50 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 110,99 eur s prísl. na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Starej Ľubovni č.k. 700-3110395611- GC04/11 zo dňa 10.8.2011. Súdny exekútor Mgr. Martin Petruška požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 2.11.2011 pod číslom 5710 023210.
V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného (lustrácie v peňažných ústavoch v iných konaniach, ktoré v záujme hospodárnosti neopakoval aj v tomto konaní, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, pohľadávok) exekútor zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Majetok povinného teda nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Elektronickou súčinnosťou so Správou katastra exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Zo správy OR PZ, ODI Stará Ľubovňa vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla Povinný nemá ani žiadne finančné prostriedky na účtoch. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný bol zamestnávateľom od 4.8.2008 do 31.1.2012 a v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov. Aktuálne má v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne uvedený nedoplatok 8 826,61 eur. Exekútorský úrad pritom vedie proti povinnému celkovo 10 exekučných konaní a doposiaľ eviduje iba čiastočné úhrady zo strany povinného. V tomto exekučnom konaní bola od povinného dňa 26.4.2012 vymožená suma 29,60 eur, ktorá bola pripísaná priamo na účet oprávneného.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je dôvodný, nakoľko vykonaným zisťovaním majetku povinného nebol zistený žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, vzhľadom na čo je možné konštatovať, že povinný je nemajetný a jeho majetok nepostačuje na úhradu trov exekúcie. V exekučnom konaní bolo preukázané, že povinný nemá žiadne prostriedky na účte, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nevlastní motorové vozidlo a jeho dlh v Sociálnej poisťovni je vo výške 8 826,61 eur. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Ak teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. a v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,50 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 16 ods. 2 cit. vyhl. v spojení s § 5 ods. 1 cit. vyhl. - odmena exekútora
- 20 % z vymoženej pohľadávky, minim. 33,19 eur (vymožená čiastka 29,60 eur) 33,19 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné: - žiadosť o udelenie poverenia (1,40 eur : 8 ) 0,18 eur
- upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému (1,40 eur : 69) 0,02 eur
- upovedomenie o začatí exekúcie povinnému (1,60 eur : 3) 0,53 eur
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti OR PZ, ODI, Stará Ľubovňa 0,40 eur
- podnet na zastavenie exekúcie (1,40 eur : 6) 0,23 eur
- budúce poštovné: - žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti 1,40 eur
- oznámenie podľa § 35 ods. 3 Exekučného poriadku 1,40 eur
- vrátenie poverenia 1,40 eur
20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov (t.j. zo sumy 38,75 eur) 7,75 eur
Trovy exekúcie celkom: 46,50 eur
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie zistil, že exekútor v niektorých prípadoch doručoval v jednej obálke aj písomnosti z iných exekučných konaní, čoho dôsledkom je tá skutočnosť, že exekútorom vyúčtované a uplatnené náhrady poštovného v týchto prípadoch nezodpovedajú skutočne vynaloženým výdavkom na poštovné, keďže vynaložené poštovné je potrebné rozpočítať medzi doručované písomnosti, resp. exekučné konania. Súd preto v týchto prípadoch priznal súdnemu exekútorovi iba pomernú časť poštovného pripadajúcu na doručenie tej-ktorej písomnosti, a to vo výške a pomeroch tak, ako je to uvedené v rozpise poštovného vyššie. Exekútorom zvolený postup pri doručovaní písomností nie je nežiaduci, skôr chvályhodný, nakoľko doručovaním viacerých písomností jednej a tej istej osobe v jednej spoločnej zásielke dochádza k zníženiu výšky hotových výdavkov, avšak súdny exekútor si mal tieto náklady na poštovné následne účtovať v ich reálnej výške pripadajúcej na tú-ktorú písomnosť, resp. pomerne v tom-ktorom exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné iba v reálne vynaloženej výške, a to tak ako to vyplýva zo spisového materiálu a vyššie uvedenej špecifikácie. Počet doručovaných písomností pritom vždy vyplýva z doručeniek. Pri
poštovnom za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému súd vychádzal z ceny vyznačenej na obálke vrátenej exekútorovi, teda zo sumy 1,60 eur ako skutočného nákladu na toto doručenie. V prípade doručovania podnetu na zastavenie exekúcie súd vychádzal zo skutočností zistených zo súdneho spisu, prípadne z iných konaní, keď súdu bolo z vlastnej činnosti známe, že podnet na zastavenie exekúcie bol súdu doručený spolu s minimálne ďalšími 5 podaniami v iných exekučných konaniach (5Er/626/2011, 5Er/122/2011, 1Er/182/2012, 4Er/493/2011, 4Er/563/2011).
Súd priznal náhradu poštovného za doručenie žiadosti o súčinnosť iba jedenkrát vo výške 0,40 eur za doručenie žiadosti OR PZ, ODI v Starej Ľubovni, pretože vypracovanie a doručenie inej žiadosti pre orgány uvedené vo vyúčtovaní exekútora z exekútorského spisu nevyplýva.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnené náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu (spis, obal, etikety, papier, toner, obálky) v sume 10,- eur. Exekútor v súvislosti s nákladmi administratívy poukázal na skutočnosť, že nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady nevyhnutne vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu.
Súdu je z úradnej činnosti známe, že názory na povahu nákladov na kancelárske potreby sa v právnej praxi rôznia. Súd v tomto smere poukazuje na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007, s ktorým sa konajúci súd stotožňuje. Uvedený súd vyslovil názor, že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“ Uvedené rozhodnutie bolo predmetom prieskumu Ústavného súdu, ktorý tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), a to jednak náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovení § 22 a § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady (vrátane nákladov za kancelárske potreby) do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť a nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné.
Uvedené sa prejavuje aj vo vyúčtovaní súdneho exekútora, ktorý síce udáva ceny, z ktorých vychádzal, ale náklady na kancelárske potreby si uplatnil v každom konaní v totožnej výške 10,- eur, čiže si uplatňuje paušálnu náhradu bez ohľadu na skutočne vynaložené hotové výdavky, pričom uplatnené paušálne výdavky nezodpovedajú rozsahu spisu. K použitiu exekútorom navrhovanej analógie súd len poznamenáva, že zmyslom analógie je vyplniť medzeru v právnom predpise a nie zaviesť nový inštitút, v danom prípade paušálnu náhradu trov exekútora, ktorá zo žiadneho ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. nevyplýva.
Súd zároveň rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, a to v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia.
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné podanie odvolania (v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.