Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/417/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: A. E., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom Č. XXX, prechodne bytom B. S., Z. XX/XX, pre vymoženie istiny vo výške 716,99 eur (21.600 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24. 07. 2012 č. k.: -20 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 118,19 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie za účelom vymoženia peňažnej pohľadávky od povinnej vo výške 716,99 eur (21.600 Sk) s príslušenstvom. a to na základe vykonateľnej Notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej v Bratislave, pod č. k.: N 4695/2004, zo dňa 17. 11. 2004. Okresný súd Rožňava poverením č. 5808 002995 * zo dňa 18. 03. 2005 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala. Dňa 31. 05. 2012 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu exekútora. Ďalším vykonávaním exekúcie navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.

Súd citoval ustanovenie , , ako aj ustanovenie a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "") v platnom znení a dospel k záveru, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.

Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Súd v rámci konania o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora zistil z exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica pod č. k.: N 4695/2004, zo dňa 17. 11. 2004, že na spísanie predmetnej notárskej zápisnice bol povinným v Zmluve o úvere č. 7270475 zo dňa 07. 04.

2004 splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát. Zároveň bol advokát povinným takto splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Súd posúdil Zmluvu o úvere č. 7270475 zo dňa 07. 04. 2004 ako takú, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného v obchodnom registri vedeného Okresným súdom Bratislava I vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávneným.

Taktiež zohľadnením ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako "ObZ"), ktoré upravuje zmluvu o úvere, vo vzťahu k ustanoveniu zákona o spotrebiteľských úveroch, je ustanovenie lex generalis a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch lex specialis. Keďže neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy v príslušnom znení (ďalej v texte len ako "OZ") t. j. ust. § až 62 ako predpisu pôsobiaceho k a k zákonu o spotrebiteľských úveroch, ako lex generalis. Na právny vzťah medzi oprávneným a povinným z predmetnej zmluvy o úvere je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením a nasl. a ustanovením a nasl. .

Následne súd citoval ustanovenie , , , . Podľa ustanovenia o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako "ZoA") advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len "") v súlade s , ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoA je výkon advokácie zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").

Pri posudzovaní zmluvy o úvere a v nej obsiahnutého splnomocnenia vychádzal súd z práva platného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi súčasne v predtlači Zmluvy o úvere č. č. 7270475 zo dňa 07. 04. 2004 a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a príslušenstva. Zároveň sa povinný zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a to notársky poplatok a trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Zároveň ho povinný splnomocnil na uzavretie záložnej zmluvy podľa ustanovenia alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa ustanovenia . Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je nutné považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok ustanovenia takúto podmienku výslovne nespomína.

Napriek uvedeným skutočnostiam v notárskej zápisnici splnomocnený zástupca uznal právny záväzok povinného vo výške 851,86 eur (25.663 Sk). Z toho úver a poplatok vo výške 716,99 eur (21.600 Sk), pričom táto suma sa bude ďalej úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 11. 09. 2004 do zaplatenia. Súd má za to, že na výšku úrokov z omeškania je nevyhnutné použiť úpravu obsiahnutú v v súlade s ustanovením § l54 ods. 1 a ods. 2 , ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako úprava obsiahnutá v ustanovení . Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznával v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal teda v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyplýva z ustanovenia . Preto je právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom, urobený Mgr. Tomášom Kušnírom, ako splnomocnencom povinného neplatný v zmysle ustanovenia , keďže odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, nie je však materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia pokračovaní v exekúcii.

Súd ďalej citoval ustanovenie § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že berúc na zreteľ aj zásadu hospodárnosti a účelnosti konania, o návrhu oprávneného na zmenu exekútora nerozhodoval.

Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal, v reakcii na návrh oprávneného na zmenu exekútora poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. k.: zo dňa 13. 04. 2011, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že ak súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa ustanovenia § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle ustanovenia § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu.

V danom prípade JUDr. Krutý bol zamestnancom oprávneného a preto súd nemôže rozhodnúť o zmene exekútora a poveriť ho vykonávaním exekúcie. V prípade, že súd rozhodne o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 198,71 eur, ktoré vyčíslil vo výške 198,71 eur.

Na základe vyššie uvedeného priznal súd súdnemu exekútorovi odmenu podľa ustanovenia § 16 ods. 2 vyhlášky vo výške 20 % z vymoženej sumy 28 285,90 Sk (po zaokrúhlení 28 300 Sk) 5 660 Sk po odpočítaní 2 675 Sk 2 985 Sk

- DPH (20 %) 597 Sk s p o l u celkom: 3 582 Sk prepočet na euro: 118,90 eur

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku). Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16, § 4 ods. 1 vyhlášky). Podľa ustanovenia § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 1 000 Sk za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Súd odmenu uplatnenú súdnym exekútorom v zmysle ustanovenia § 6 vyhlášky za zriadenie exekučného záložného práva na 2 nehnuteľnosti vo výške 66,38 eur nepriznal, nakoľko súdnemu exekútorovi bola súdom priznaná odmena podľa ustanovenia § 14 až § 16 vyhlášky, práve z dôvodu zastavenia predmetnej exekúcie, preto odmena uplatnená exekútorom za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v tomto prípade, poukazujúc pri tom na režim zakotvený v ustanovení § 4 ods. 1 vyhlášky, ktorý jej priznanie (popri odmene súdneho exekútora jemu súdom priznanej pri zastavení exekúcie) nepriamo vylučuje, neprináleží. Za účelne vynaložené trovy vzniknuté súdnemu exekútorovi v súvislosti s predmetnou exekúciou považoval súd, poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, trovy priznané vo výške 118,90 eur. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde

k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné pokračovať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote ( ) odvolanie oprávnený.

Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal predovšetkým, že súd v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), pretože notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, kedy súd uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Oprávnený namietal správnosť aplikácie ustanovenia a nasl. na právny vzťah účastníkov konania, pretože zmluva bola uzavretá dňa 07. 04. 2004 a v tom čase sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len zmluvy podľa ôsmej časti . Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu o "vadnosti" udeleného plnomocenstva, pretože v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie a nasl. , ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Zdôraznil, že povinný sa nevzdal svojich práv, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na splnomocniteľa, v danom prípade na advokáta, pričom povinný mohol kedykoľvek splnomocnenie vypovedať. Poukázal na to, že v exekučnom konaní nedošlo k vymoženiu jeho pohľadávky a zastavením exekúcie sa jeho pohľadávka stane nevymožiteľnou, lebo z dôvodu premlčania si nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul.

V závere oprávnený predložil okresnému súdu podanie označené ako: "Návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu". S poukazom na právnu argumentáciu, ako aj s poukazom na argumenty obsiahnuté v podanom odvolaní navrhol, aby súd na základe ustanovenia prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa ustanovenia

Odvolací súd následne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a proti výroku o trovách exekúcie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nejde o také odvolanie podľa ustanovenia , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený podal odvolanie proti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, lebo zastával názor, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 07. 04. 2004 Zmluvu o úvere č. 7270475 podľa ustanovenia a nasl. , na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver 12 000 Sk a povinná sa zaviazala úver vrátiť zvýšený o poplatok v sume 9 600 Sk, celkom teda 21 600 Sk. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v notárskej zápisnici č. k.: N 4695/2004, NZ 82658/2004 dňa 17. 11. 2004 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť.. Uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú totiž jednostranné právne úkony, preto pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je nevyhnutná prítomnosť dlžníka osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V danej veci povinného pri spisovaní notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva udeleného mu povinným v zmluve o úvere.

Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym poriadkom a súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a má len formálny charakter, lebo obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná. Notár spíše notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou bez toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z ktorej plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré sa povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v súlade s hmotným právom a pod.).

Podľa ustanovenia pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ustanovenia zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe Dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektami a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ titulom má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov

medzi jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov ( ).

Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. Takáto zmluva je potom podľa absolútne neplatná a nemôžu z nej vzniknúť žiadne práva a povinnosti.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel získať úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil aj na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra je voči povinnému v rozpore so zákonom o advokácii.

Navyše, nie je preukázané, že podľa ustanovenia a o advokácii dal povinný Mgr. Tomášovi Kušnírovi skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlači zmluvy o úvere a či sa Mgr. Tomáš Kušnír mohol riadiť pokynmi povinného pri presadzovaní jeho práv a záujmov v prejednávanej veci, či povinný s Mgr. Tomášom Kušnírom osobne prejednával spôsob presadzovania jeho práv a záujmov a vôbec či povinný bol niekedy v kontakte s Mgr. Tomášom Kušnírom. Dohoda o plnomocenstve ako súčasť zmluvy o úvere nie je pritom osobitne podpísané povinným, hoci ide o dva samostatné právne úkony. Vzhľadom na to, že povinný plnomocenstvo ako samostatný právny úkon nepodpísal, platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním, a preto tento advokát nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odvolaní bolo podstatné posúdenie otázky spôsobilosti predloženého exekučného titulu na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o trovách exekúcie, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonnou úpravou.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa ustanovenia a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, odvolací súd udáva:

Podľa ustanovenia súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke.

Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj "ZFEÚ") má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.

Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia to taktiež nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v SR, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej.

Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

K nastoleným prejudiciálnym otázkam oprávneného v opravnom prostriedku, ktoré žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie vo vyššie uvedených zneniach odvolací súd dáva do pozornosti vec Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05) a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98).

Súdny dvor EÚ už vo týchto veciach konštatoval, že systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte vo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Už z citovaných judikátov Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva.

Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť.

Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces.

Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa "problémy", ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Podobne nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu ustanovenia Exekučného poriadku s nebolo v tomto konaní potrebné.

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, odvolací súd návrh na prerušenie konania oprávneného ako nedôvodný zamietol.

Navyše podľa ust. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle ust. na exekučné konanie možno aplikovať ust. len vtedy, ak neustanovuje inak.

v ust. výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom ustanovených prípadov, napr. podľa o konkurze a vyrovnaní.

Preto ust. a , na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal

v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3 : 0 (ustanovenie o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.