Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1C/46/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Evou Matulayovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa : TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava proti odporcovi : O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., J. N. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO : 42 362 962 zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 500,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania proti navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 500,50 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 500,50 € od 11.10.2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 29.04.2009 uzavrel s odporcom zmluvu o úvere č. 320090630 na čiastku 350,- € za poplatok za správu úveru vo výške 241,50 €. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 591,50 € uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 €. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy o úvere. Odporca celkovo zaplatil 91,- €, pričom posledná uhradená suma vo výške 45,50 € bola uhradená dňa 21.06.2009. V súlade s čl. II zmluvy bol odporca povinný platiť úver v 13- tich mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Navrhovateľ oznámil odporcovi stratu výhody splátok, nakoľko odporca neplnil riadne a včas svoj záväzok. V predžalobnej upomienke zo dňa 17.08.2009 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12.03.2010 mu oznámil, že celý dlh sa stáva splatným ku dňu 10.10.2009. Po zosplatnení záväzku navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu podania návrhu je dlžná čiastka 500,50 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 591,50 € a čiastkou vo výške 91,- €, ktorá bola uhradená odporcom ( 591,50 € - 91,- € = 500,50 €). Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Dňa 18.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý zaslal súdu písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom vzniesol námietku premlčania celého nároku, a žiadal aby súd návrh v celej časti zamietol a zaviazal mu nahradiť trovy konania. Uviedol, že odporkyňa sa ocitla v omeškaní už v čase 11.10.2009, resp. 12.03.2010, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Navrhovateľ si mohol svoje právo na súde uplatniť už počas neplnenia povinnosti odporkyňou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd až 12.06.2014, teda po uplynutí premlčacej doby, celý nárok navrhovateľa je premlčaný. V prejednávanej veci súd podľa vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor ( ea ods. 1 ). Podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 23.09.2015 ( č.l. 36 spisu). Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä návrhom, zmluvou o úvere, predžalobnou upomienkou, oznámením o zospoplatnení záväzku, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 29.04.2009 zmluvu o úvere č. 320090630, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 350,- € so splatnosťou 13 mesiacov. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny ( poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok ). Celkový poplatok za správu úveru bol 241,50 €. Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi istinu 350.- € a celkový poplatok za správu úveru 241,50 €, t.j. spolu 591,50 € v 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 €. Priemerná RPMN úveru bola vo výške 34,49 %, RPMN úveru bola 206,73 %. Odporca prevzatie istiny v hotovosti pri podpise zmluvy potvrdil svojim podpisom na zmluve. Odporca z dlžnej sumy zaplatil sumu 91,- €, pričom poslednú uhradenú sumu vo výške 45,50 € zaplatil dňa 21.06.2009. Žiadne iné sumy odporca nezaplatil. Z predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 17.08.2009 súd zistil, že navrhovateľ upozornil odporcu, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, navrhovateľ si uplatní právo a po uplynutí 15

- dňovej lehoty v zmysle , bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Z oznámenia o zospoplatnení záväzku zo dňa 12.03.2010 je zrejmé, že navrhovateľ oznamuje odporcovi, že z dôvodu omeškania odporcu so splácaním dlhu, bol záväzok odporcu vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 320090630 dňa 10.10.2009 zosplatnený. Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia a , , , ods. 1 a a sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa veta prvá právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110) .

V zmysle pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca uzavrel dňa 29.04. 2009 s navrhovateľom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 350,- €, pričom odporca sa zaviazal poskytnutý úver v sume 350,- € a celkový poplatok za správu úveru v sume 241,50 €, t.j. celkom 591,40 € zaplatiť v 13. mesačných splátkach v sume po 45,50 € s priemernou RPMN 34,49 % a RPMN 206,73 %.

V konaní nebolo sporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje

absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení .

Podľa ust. v znení účinnom od 1.5.2014 je súd povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi a preto bolo v tomto konaní povinnosťou súdu sa s otázkou premlčania vyporiadať. Čo sa týka začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný právny vzťah prichádza do úvahy v zmysle , a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v prejednávanej veci sa navrhovateľ prvýkrát mohol domáhať od odporcu plnenia, dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia úveru, t.j. dňa 11.10.2009. Na základe oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 12.03.2010 bol záväzok zo zmluvy o úvere zosplatnený ku dňu 10.10.2009 a nasledujúcim dňom mohol navrhovateľ svoje právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere uplatniť na súde. Teda dňa 11.10.2009 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 10.10.2012, pričom návrh bol na súd podaný dňa 12.06.2014. Z uvedeného je potom jednoznačné, že navrhovateľom uplatnený nárok je nárok uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne úspešnému odporcovi by prislúchala náhrada trov konania proti navrhovateľovi, avšak odporcovi zo spisu žiadne trovy nevyplynuli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil na podporu odporcu má v konaní rovnaké práva ako účastník a preto mu súd taktiež náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu