Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/114/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: W.V., bytom U. 11, Bratislava, zastúpená JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, Na vŕšku 1, Bratislava, proti odporcovi: V.V., bytom U. 11, Bratislava, zastúpený opatrovníkom H. H., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, o určenie, že povinnosť navrhovateľky strpieť užívanie bytu odporcom zanikla, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd zrušil odporcovi užívacie právo k bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na U. ulici č. XX v Bratislave, evidovanom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX. Odporcu žiadala zaviazať na náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na U. ulici č. XX v Bratislave, evidovanom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX. Na liste vlastníctva má navrhovateľka k bytu zapísané vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť užívanie bytu č. XX na Levárskej ulici XX V.V., nar. XX.XX.XXXX podľa V-XXX/2000 zo dňa 18.1.2000. Vecné bremeno bolo zapísané na základe čl. IX ods. 5 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX XXXX XX uzavretej medzi prevádzajúcim Hlavným mestom SR Bratislavou v správe mestskej časti Bratislava G. S. a kupujúcim W.V.. Zmluva bola uzavretá dňa 15.11.1999, vklad je evidovaný pod číslom V-XXX/00, právne účinky vkladu nastali dňa 18.1.2000. Vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť užívanie bytu č. XX na U. ulici XX V.V. bolo do zmluvy zapísané na základe skutočnosti, že Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava IV, sp. zn. zo dňa 16.2.1995 bol medzi navrhovateľkou a odporcom zrušený spoločný nájom bytu č. XX na I. ulici č. X v Bratislave s tým, že za ďalšieho nájomcu a člena družstva súd určil navrhovateľku. Odporca bol povinný vypratať byt do 15 dní potom, čo mu bude zabezpečený náhradný byt. Bývalí manželia byt č. XX na I. ulici v Bratislave vymenili za byt č. XX na U. ulici č. XX v Bratislave. Nakoľko navrhovateľka nezabezpečila odporcovi náhradný byt a výmenou bytov toto právo nezaniklo, bola navrhovateľka neskôr ako kupujúca povinná strpieť užívanie bytu č. XX na U. ulicu č. XX odporcom. Odporca dobrovoľne opustil byt č. XX na U. ulici v Bratislave ešte v priebehu mesiaca jún 2000. Teda už 13 rokov nebýva v tomto byte, do bytu nechodí ani sporadicky, na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu vôbec neprispieva. Na tejto adrese má síce hlásený trvalý pobyt, avšak od júna 2000 býva na jej neznámom mieste. Vzhľadom k tomu, že odporca nebýva v byte viac ako 13 rokov, ktorý dobrovoľne opustil, má za to, že odporca už nepotrebuje, aby mu zabezpečila náhradný byt. Napokon navrhovateľka v návrhu uviedla, že pretože súdne rozhodnutie o zrušenie užívacieho práva

k bytu je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je návrh na zrušenie užívacieho práva k bytu spôsobilým prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právach k nehnuteľnostiam.

Vzhľadom k tomu, že odporca sa zdržiava na neznámom mieste, a ani napriek šetreniam súdu sa nepodarilo zistiť jeho aktuálny pobyt, bol mu podľa pre toto konanie ustanovený opatrovník.

Opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne vykázané, súd preto podľa vec prejednal i v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. XX XXXX XX. zo dňa 15.11.1999, rozsudkami tunajšieho súdu č.k. -11 zo dňa 16.2.1995, č.k. -18 zo dňa 6.11.1992, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom navrhovateľky, a po poučení podľa zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 14.11.2014 uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu, nevie, kde sa odporca zdržiava.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.1.2015 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu navrhla pripustenie zmeny petitu návrhu. Navrhla, aby súd určil, že povinnosť W.V., nar. X.X.XXXX., bytom U. XX, Bratislava, strpieť užívanie bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na U. ulici č. XX v Bratislave, V.V., nar. 1X.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX. Bratislava, evidovaným katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava na LV č. XXXX, podľa V-XXX/2000 zo dňa 18.1.2010 zanikla. Odporcu navrhla zaviazať na náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení uviedla, že právny záujem na takomto určení preukazuje predovšetkým zosúladením právneho stavu so stavom faktickým. Odporca ešte v priebehu mesiaca jún 2000 z bytu odišiel na neznáme miesto. Teda už viac ako 14 rokov v byte nebýva, pričom tento byt je zaťažený vecným bremenom zapísaným na LV č. XXXX spočívajúcim v jej povinnosti strpieť užívanie predmetného bytu odporcom, čo jej bráni v ďalšom nakladaní s bytom.

Uznesením zo dňa 6.2.2015 súd zmenu návrhu pripustil.

Právny zástupca navrhovateľky naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval potrebou právnej istoty navrhovateľky. Navrhovateľka má na liste vlastníctva vyznačené vecné bremeno, nemôže s predmetným bytom voľne nakladať, hoci odporca sa v byte dlhodobo nezdržiava. Návrh podala z dôvodu potreby zosúladenia právneho stavu so stavom faktickým.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovací návrh, súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či navrhovateľka má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten- ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.

Navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd určil, že jej povinnosť strpieť užívanie predmetného bytu odporcom zanikla.

Podľa (ďalej len Obč. zák.) náhradným bytom je byt, ktorý podľa veľkosti a vybavenia zabezpečuje ľudsky dôstojné ubytovanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa § 712c ods. 1 Obč. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa § 712c ods. 2 cit. zákona ustanovenia osobitného predpisu o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane.

Podľa ods. 3 cit. zákona nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Zánik nároku na bytovú náhradu v zmysle uvedenej právnej úpravy je viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať. Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať. Citované zákonné ustanovenie stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení. Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným právnym úkonom osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu.

V posudzovanej veci navrhovateľka v návrhu na začatie konania už uviedla, že odporcovi žiadnu bytovú náhradu nezabezpečila. Argumentovala len tvrdením, že odporca sa v predmetnom byte od júna 2000 nezdržiava, jeho pobyt je neznámy.

Podľa názoru súdu, navrhovateľka nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Ako už bolo vyššie uvedené, naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny petit (to, čoho sa navrhovateľka v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva navrhovateľky alebo neistoty v jej právnom vzťahu. Navrhovateľka naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila potrebou zosúladenia právneho stavu so stavom faktickým a tiež tým, že vecné bremeno navrhovateľke bráni v ďalšom nakladaní s bytom.

Podľa názoru súdu právne postavenia navrhovateľky nie je neisté. Navrhovateľke nič nebráni predmetný byt riadne a plnohodnotne užívať. Právo domáhať sa bývania, ktoré odporcovi vzniklo na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 16.2.1995, č.k. je len právom odporcu a nie navrhovateľky. Preto, ak odporca neuplatňuje svoje právo na bývanie voči navrhovateľke (podľa jej vyjadrenia už viac ako 14 rokov), nezasahuje jej do vlastníckeho práva týkajúceho sa predmetného bytu, a teda nie je dôvod skúmať, či došlo, alebo nedošlo k zániku povinnosti navrhovateľky zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd mu náhradu trov konania nepriznal, keď mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.