Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-239-2015.pdf
PDF · 87.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/239/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci navrhovateľa Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., Rusovská cesta 36, Bratislava, IČO 36 838 209, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, Bajkalská 13, Bratislava, proti odporkyni v 1. rade P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, Z. B. X. XX, V. X. J. D. Š.A., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Š. XXX/ XX, B., o zaplatenie 783,52 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu 783,52 € spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 29.04.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok 46,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 143,62 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.04.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny 783,52 € s príslušenstvom, titulom nedoplatkov na mesačných platbách do fondu služieb a do fondu opráv za 2 garážové státia, t. j. garáží evidovaných navrhovateľom pod č. 146 a 147. V návrhu tiež uviedol, že Dňa 27.02.2009 došlo k uzavretiu Zmluvy o výkone správy č. 02/2009 medzi navrhovateľom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na V. R.. Č.. X,X,XX V. B. a vlastníkmi bytov domu a pozemku prislúchajúceho k domu, zabezpečovať plnenia spojené s užívaním príslušenstva domu a pozemku prislúchajúceho k domu a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi časti nebytového priestoru č. 12-1 (garáže) v spoluvlastníckom podiele 2/212, ktorý sa nachádza v predmetnom bytovom dome v suteréne, pričom z tohto titulu odporcovia užívajú 2 garážové státia t.j. garáže evidované navrhovateľom pod číslom 146 a 147.
Počnúc mesiacom VIII/12 boli odporcovia povinní uhrádzať mesačné platby do fondu služieb vo výške 10,16 € a do fondu opráv vo výške 4,03 €.
Od mesiaca II/13 boli odporcovia povinní uhrádzať mesačné platby do fondu služieb vo výške 10,24 €, pričom platba do fondu opráv ostala nezmenená, t.j. vo výške 4,03 €.
Od mesiaca VIII/13 boli odporcovia povinní uhrádzať mesačné platby do fondu služieb vo výške 10,96 €, pričom platba do fondu opráv ostala nezmenená, t. j. vo výške 4,03 €.
Od mesiaca VII/14 sú odporcovia povinní uhrádzať mesačné platby do fondu služieb vo výške 10,41 €, pričom platba do fondu opráv ostala nezmenená, t.j. vo výške 4,03 €.
Garáž č. 146: Odporcovia svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy nesplnili riadne a včas, pričom do fondu opráv odporcovia neuhradil platby v mesiacoch XII/12 až IV/15 vo výške 4,03 €, sumu 116,97 € (29 x 4,03 €). Do fondu služieb v mesiacoch XII/12 až IV/15 mali uhradiť sumu v sume 306,42 €, vykazovali preplatok za rok 2012 v sume 51,08 € do fondu opráv a preplatok za služby v sume 1,20 €, spolu v sume 52,28 €. Tieto preplatky navrhovateľ započítal na úhradu najstaršieho dlhu vo fonde služieb. Započítaním došlo k úhrade platieb v mesiacoch XII/12 až IV/13 ak čiastočnej úhrade platby v mesiaci V/13 vo výške 1,24 €. V mesiaci V/13 tak ostal nedoplatok v sume 9,- €. Dlh odporcov do fondu služieb za garáž č. 146 tak predstavuje sumu 254,14 €.
Garáž č. 147: Odporcovia do fondu opráv neuhradili platby v mesiacoch XII/12 až IV/15 v sume 4,03 € (29 x 4,03 €) v sume 116,87 €. Do fondu služieb mali v období od XII/12 až IV/15 uhradiť sumu 306,42 €. Odporcovia v predmetnom období neuhradili žiadnu platbu, avšak vykazovali preplatok na ročnom vyúčtovaní za služby za rok 2012 vo výške 9,58 € a preplatok na ročnom vyúčtovaní za služby za rok 2013 vo výške 1,20 €, t.j. celkom suma vo výške 10,78 €. Preplatky na ročnom vyúčtovaní za služby za rok 2012 a 2013, t.j. celkom sumu vo výške 10,78 € navrhovateľ započítal na úhradu najstaršieho dlhu vo fonde služieb. Započítaním tak došlo k úhrade platby v mesiaci XII/12 ak čiastočnej úhrade platby v mesiaci I/I3 vo výške 0,62 €. V mesiaci 1/13 tak ostal nedoplatok vo výške 9,54 €. Dlh odporcov do fondu služieb za garáž č. 147 za vyššie špecifikované obdobie tak predstavuje sumu vo výške 295,64 €. Celkový dlh odporcov voči navrhovateľovi za vyššie uvedené obdobie za garáž č. 146 a garáž č. 147 tak predstavuje ku dňu podania návrhu sumu vo výške 783,52 €. Súčasne žiadal zaviazať odporcov na náhradu trov konania.
Súd návrh aj s prílohami doručoval odporcom dňa 02.06.2015. Odporkyňa v 1. rade ho osobne prevzala dňa 16.06.2015, odporca v 2. rade ho prevzal osobne dňa 11.06.2015, na doručený návrh navrhovateľa nereagovali, k veci sa nevyjadrili.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Ustanovenie § 115a je výnimkou zo zásady, že ak súd rozhoduje vo veci samej, nariadi pojednávanie. Pojednávanie nemusí nariadiť len v prípade, ak zákon expressis verbis ustanoví, že pojednávanie netreba nariaďovať a sú súčasne naplnené všetky predpoklady uvedené v ustanoveniach § u 115a, a to:
a) ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, a b) ak možno vo veci rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a c) ak účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 však uvedené predpoklady nemusia byť naplnené v drobných sporoch. Za drobné spory sa považujú spory uvedené v § 200ea.
Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- €, od toho okamihu ide o drobný spor; ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania na deň 29.09.2015 bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 27.08.2015.
Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov navrhovateľom a odporcom, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v
návrhu. Nárok navrhovateľa vyplýva z listinných dôkazov a to z návrhu na začatie konania, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, Zmluvy o výkone správy č. 02/2009/1, výpisu z LV č. XXXX -čiastočný, mesačných zálohových predpisov platných od 01.09.2012, 01.03.2013, 01.09.2013, 01.08.2014, vyúčtovaní nákladov za rok 2012, 2013 a sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2011 do 27.04.2015.
Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania veci rozsudkom bez pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Na druhej strane súd si môže osvojiť aj zhodné skutkové tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3).
Podľa § 7b ods. 2, posledná veta Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
Podľa § 7b ods. 5, prvá veta Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
Podľa § 6 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov nebytových priestorov, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj v zmysle článku III. ods. 2 písm. e) zmluvy o výkone správy je správca povinný stanoviť výšku mesačných poplatkov a sledovať úhrady za plnenia bytov a nebytových priestorov a sledovať úhrady za plnenia preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve, alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zaradení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu , modernizáciu a rekonštrukciu domu. Ak zmluva o spoločenstve, alebo zmluva o výkone správ neurčuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu určeného podľa § 5 ods. 1, písm. b/.
Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne vopred uhrádzať na účet spoločenstva, alebo správcu úhrady za plnenia. Spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv
oddelenie od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účet použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako správca obytného domu, v ktorom sa nachádzajú garáže vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade plnil svoju povinnosť správcu v zmysle uzavretej zmluvy s vlastníkmi bytov a odporcom, ako vlastníkom garáží zabezpečoval opravy nevyhnutné z fondu údržby a opráv, hradil aj náklady spojené s dodávkou služieb nevyhnutných s prevádzkou garáží, preto sú povinní náklady rozúčtované na tieto priestory navrhovateľovi uhradiť. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 29.04.2015, tak ako žiadal navrhovateľ.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal proti neúspešnej odporkyni náhradu trov konania, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 46,50€ a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, pričom cena jedného úkonu je v sume 51,45 € (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd) a režijný paušál ku každému úkonu 2 x 8,39 €, právny zástupca je plátca dane z pridanej hodnoty, preto súd priznal trovy právneho zastúpenia spolu s 20% DPH, platnou v čase rozhodovania súdu, spolu v sume 143,62 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).