Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-534-2014.pdf
PDF · 71.24 KB
Case nature
Subarea
13CoE/534/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V., s.r.o., V. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou U. s.r.o., V. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: X. J., nar. XX.X.lXXX, bytom R. XXX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 944,01 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora X.. Y. S., V.., Exekútorský úrad, G. XX, XXX XX O., pod č.k. EX XXXX/ XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/177/2014-14 zo dňa 5.3.2014 takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vylúčil súdneho exekútora JUDr. Y. S. z vykonávania exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 30.3.2012, č.k. W požiadal súdny exekútor JUDr. Y. S. dňa 21.2.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a spolu so žiadosťou o udelenie poverenia oznámil, že si plní povinnosť podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011 sp. zn. III.ÚS 322/2010. Označiac tento nález za individuálny normatívny akt, pôsobnosť ktorého je limitovaná hranicami určenými konaním vedeným pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008 a preto závery poňaté do jeho obsahu nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania. Tvrdil, že ním bolo medzinárodne a ústavne neakceptovateľným spôsobom zasiahnuté do jeho základných práv a preto podal proti nemu individuálnu sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 3, § 4, § 30 ods. 1, 3 a ods. 11, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov a poukazom na právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu zo dňa 13.4.2011 č.k. III. ÚS 322/2010-37, s prihliadnutím i na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva , rozlišujúcu objektívnu a subjektívnu nestrannosť súdneho exekútora, posúdil či sú v danej veci poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v tomto smere a dospel k záveru, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, zakladá vzťah medzi ním a oprávneným, ktorý má základ v okolnostiach, ktoré nastali mimo exekučného konania. Ide o skutočnosť, ktorá vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, navyše ak oprávnený podáva návrhy na vykonanie exekúcie len tomuto súdnemu exekútorovi, ktorého si zakaždým vyberie z exekútorov pôsobiacich v Slovenskej republike, a existencia tejto pochybnosti postačuje pre jeho záver o vylúčení JUDr. Y. S. z vykonávania exekúcie v posudzovanej veci.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Podľa obsahu odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 a na početné uznesenia iných okresných súdov Slovenskej republiky, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Y. S. nie je vylúčený z vykonávania exekúcií, pretože skutočnosť, že bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá sama o sebe pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca, čiže nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom, ani členom prípadného iného orgánu spoločnosti a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť oprávneného. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/227/99 zo dňa 23.09.1999 aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v čiastke 8/2009 Zb. NSS).
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutom výroku.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
K odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :
Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a Exekučný poriadok. Z týchto ustanovení vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní odvolanie zásadne prípustné nie je. Výnimky sú upravené v Exekučnom poriadku. Z § 44 ods. 8 a 9 ani iného ustanovenia Exekučného poriadku však nevyplýva, že by proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o zmene súdneho exekútora, bolo prípustné odvolanie. Teda proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Vo veci však konal a predmetné uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. a čl. 142 Ústavy SR odvolanie vždy prípustné.
Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Nakoľko v posudzovanom prípade vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník, podaním odvolania zo strany oprávneného došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia a o zmene súdneho exekútora má opätovne rozhodnúť zákonný sudca. Preto odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.