Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/93/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2015 o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo 4.6.2015 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo 4.6.2015 bol obžalovaný H. P. postupom podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Námestove, sp.zn. z 10.11.2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 9.4.2010 v byte F. P., nar. X.X.XXXX, na adrese S. - Z., ul. X. H.. XXXX, Česká republika, od tohto vylákal finančnú čiastku vo výške 60 000,- Kč na úhradu polovice členského vkladu za jeho otca O. P. do Bytového družstva 639-642 Haškova, pričom v dobe odovzdania uvedenej sumy už boli na H. P. prevedené členské práva k predmetnému bytu v družstve, a to na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v družstve Bytové družstvo 639-642, Haškova medzi prevádzajúcim O. P. a nadobúdateľmi H. P. a E. P. zo dňa 25.3.2010, pričom predmetnú sumu F. P. nevrátil, čím poškodeného F. P. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 60 000,- Kč (2 377,93 Eur).

Proti tomuto rozsudku súdu podal riadne a včas odvolanie prokurátor s nasledovným odôvodnením:

„Nestotožňujem sa s dôvodmi, na základe ktorých súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, totiž že skutok nie je trestným činom, ktoré prezentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Podľa môjho názoru je obžalovaný usvedčovaný zo spáchania skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, výpoveďami poškodeného F. P. a svedkyne C. P., ktorí svojimi výpoveďami v súhrne potvrdili tvrdenia v obžalobe, a ich výpovede korešpondovali aj s listinnými dôkazmi, ako aj obsahom mailu, ktorý poslal obžalovaný poškodenému. V súhrne týchto dôkazov, za daného dôkazného stavu bola teda obrana obžalovaného vyvrátená logicky do seba zapadajúcimi svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, ktoré zároveň tvoria ucelenú reťaz, že možno na ich základe jednoznačne ustáliť vinu obžalovaného.

Mám za to, že poškodený F. P. uviedol skutočnosti tak, ako je to uvedené v obžalobe, vrátane naplnenia znakov právnej kvalifikácie. Súčasne je potrebné prízvukovať, že pravdivosť tvrdení svedka, resp. v danom prípade poškodeného treba posudzovať aj na základe zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a škodiť obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok, na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. V predmetnej veci obhajoba nepreukázala, že by poškodený F. P. vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach a nebol zistený ani relevantný motív poškodeného na krivé obvinenie obžalovaného, a teda potom ani súd nemohol vyvodiť záver, že výpoveď poškodenej nie je tak jednoznačná a presvedčivá, aby postačovala na uznanie viny obžalovaného, pričom zároveň v prospech výpovede poškodeného vyznela aj výpoveď svedkyne C. P., ako aj obsah mailu, ktorého prepis sa nachádza v spisovom materiáli a ktorý mu poslal obžalovaný, ako aj prepis SMS správ, predložených poškodeným na hlavnom pojednávaní, kde opätovne prízvukujem, že poškodený F. P., na rozdiel od obžalovaného mal zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia v tomto prípade poškodeného F. P..

Z výpovede poškodeného F. P. z hlavného pojednávania teda jednoznačne vyplývajú skutočnosti uvádzané v obžalobe a preukazujúce vinu obžalovaného. Poškodený jasne uviedol, že obžalovaný 60 000,- Kč, ktoré prevzal od neho, mu nevrátil. Nevrátil mu ich ani toho dňa 9.4.2010, t.j. toho dňa, kedy ich od neho prevzal a nevrátil mu ich doposiaľ. Poškodený v tej dobe, keď obžalovanému vyplácal tých 60 000,- Kč, nevedel, na koho sú v tom čase prevedené členské práva k bytu otca. Túto skutočnosť sa dozvedel, až keď bol otcovi ustanovený za opatrovníka, čo bolo v roku 2011, vyžiadal si aj zmluvu o prevode členských práv na bytovom družstve. V prípade, keby toto vedel, tak by peniaze, tých 60 000,- Kč nikdy nevyplatil obžalovanému. Bolo by mu jasné, že byt už otcovi nepatrí. Obžalovaný keď si preberal od neho tých 60 000,- Kč, tak ho uisťoval, že ten byt patrí jeho otcovi a že to tak aj ostane. Tých 60 000,- Kč vyplácal s tým, že obžalovaný tie peniaze vloží za jeho otca na ten členský vklad. Taktiež poškodený F. P. logicky a zrozumiteľne vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vysvetlil, akým spôsobom došlo k tomu, že dňa 9.4.2010 boli podpísané dva pokladničné doklady a za akých okolností k tomu došlo, a teda prečo vystavil dva doklady, pričom oba tieto pokladničné doklady boli súčasťou už oznámenia poškodeného F. P. na obžalovaného, a preto by bolo absolútne nelogické, keby dával oznámenie na obžalovaného spolu s dokladom svedčiacim proti nemu. Úplne logicky však v tomto smere vyznieva práve výpoveď poškodeného F. P., ktorý uviedol, že keby mu obžalovaný vrátil sumu tých 60 000,- Kč, nebol by vôbec dôvod tieto doklady vystavovať a ani nevie, ako by obžalovaného donútil, aby mu takýto doklad podpísal, ak by mu peniaze nevyplatil.

Preto navrhujem odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný H. P. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu uviedol:

„V rozhodnutí súdu sa plne stotožňujem so záverom súdu, že oslobodil spod obžaloby pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, pretože skutok nie je trestným činom. Prokuratúra v tejto trestnej veci trpí absolútnou dôkaznou núdzou, na základe ktorej nemala pri takých pochybnostiach podávať obžalobu, ale zastaviť trestní stíhanie ešte v prípravnom konaní. Ako je zrejmé, poškodený už od trestného oznámenia účelovo uvádza tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sa mali stať. Obhajoba nemá dôvod preukazovať nepravdu zo strany poškodeného, či relevantný motív poškodeného na krivé obvinenie mojej osoby, pretože existujú jasné dôkazy, že žiadna škoda nevznikla. Ako je zrejmé, výpovede prokurátorom uvádzaných svedkov netvorili v prípravnom konaní ani netvoria v konaní pred súdom žiadnu ucelenú reťaz.

Musím vyvrátiť tvrdenia prokurátora o domnelej ucelenej reťazi dôkazov, nakoľko v spise sa nachádzajú jasné dôkazy, že už len jedna stránka skutkovej podstaty prečinu podvodu nebola naplnená, a to vznik škody. Tak ako obžalovaný od začiatku tvrdí a jasne to preukázal, že je pravdou, že 60 000,- Kč obdržal, ale tieto vzápätí potom, ako manželka obžalovaného nesúhlasila s delením členských práv, aj v ten deň vrátil. V spise sú založené jasné dva výdavkové pokladničné doklady, ktoré už vo svojej podstate preukazujú, že sa vydala nejaká sumu a najmä komu. Tvrdenia poškodeného a svedka - jeho manželky sú nehodnoverné, čo sme preukázali na hlavnom pojednávaní. Je zrejmé a znova musím oponovať tvrdeniam prokurátora, že poškodený a jeho manželka jasne vedeli, že suma cca. 120 000,- Kč bola vložená na účet bytového družstva v Karvinej a toto zhodne potvrdili poškodený v protokole o trestnom oznámení zo dňa 17.2.2011 aj jeho manželka podaním vysvetlenia k trestnému oznámeniu zo dňa 21.2.2011. Z daného vyplýva, že mali vedomosť o zaplatení predmetnej sumy, čo však na minulom pojednávaní popreli. Už len v tomto prípade ide o značné rozpory a pochybnosti vo svojich výpovediach.

Na strane obžalovaného svedok - jeho manželka jasne potvrdila tvrdenia obžalovaného o tom, že v momente, ako obdžal 60 000,- Kč, jej telefonoval, či súhlasí s podielnictvom členských práv s manželmi P. z S.. Manželka tak, ako vypovedala, mu jasne povedala, že so spoluvlastníctvom nesúhlasí, a preto obžalovaný sumu 60 000,- Kč vrátil opäť na výdavkový pokladničný doklad. V tomto prípade je jednoznačne preukázané, že žiadna škoda nevznikla. V opačnom prípade ide o také pochybnosti v dôkaznej situácii, v ktorej v zmysle zásady „in dubio pro reo“ sa musí vychádzať v prospech obžalovaného.

Opätovne poukazujem na samotnú podstatu skutku, že ide o typické civilno-právne konanie, v ktorom poškodený, ak by preukázal, že nejakú sumu vydal a nebola mu vrátená, by sa mal domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Toto by bol typický príklad danej situácie, keďže údajne došlo k plneniu bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Toto je aj na vysvetlenie smerujúce proti tvrdeniam prokurátora, že nebola predložená žiadna písomná zmluva. Ako bolo preukázané v tomto konaní, písomnú zmluvu o prevode členských práv vyhotovovalo vždy bytové družstvo. Poukazujem taktiež na skutočnosť, že sám poškodený, aj keď mál kľúče od predmetného bytu, nikdy sa o predmetný byt nezaujímal a ako vyplýva z výpovede pani Noskovej, neuhradil ani jeden mesačný nájom, resp. ani časť nájmu či služieb spojených s užívaním bytu, za ktorého spolupodielnika sa považoval.

V tomto prípade takisto musím poukázať, odkazujúc na bezdôvodné obohatenie aj na zásadu „ultima ratio“, ktorej podstatou je, že trestno-právna zodpovednosť nastupuje až v prípade zlyhania civilno- právnej zodpovednosti. Musím poukázať na výpoveď poškodeného, ktorý jasne uviedol, že v tejto veci nikdy nepodal na súd civilno-právnu žalobu, ktorou by si vymáhal predmetnú sumu. Súdna prax zastáva v tomto názor, že prokuratúra a súdy nemôžu vykonávať funkciu bezplatných vymáhačov dlhov v trestnom konaní, keďže poškodený neplatí žiadne súdne poplatky.

Na základe uvedeného preto navrhujem, aby odvolací súd podrobne preskúmal všetky skutočnosti a po vyhodnotení všetkých dôkazov zamietol odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Námestove pod č. zo 8.6.2015 ako nedôvodné.“

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej Odvolanie prokurátora bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , , obsah odvolania spĺňa náležitosti , a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami.

Aj podľa názoru krajského súdu oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu je správny a zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ust. , najmä zásady zákonného procesu podľa , zásady práva na obhajobu podľa , zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa a tiež zásady rovnosti strán podľa Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa oslobodenia obžalovaného spod obžaloby prokurátora, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa Tr. zák. a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si v celom rozsahu krajský súd osvojil, a preto v podrobnostiach odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v neprospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že skutkový dej, ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., nie je trestným činom a ani iným protiprávnym konaním.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného chýba naplnenie subjektívnej aj objektívnej stránky žalovaného trestného činu.

Krajský súd v posudzovanom prípade zdôrazňuje nasledovné skutočnosti.

Trestného činu podvodu podľa sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Pre posúdenie skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom iného poškodiť a seba lebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky uvedie niekoho do omylu alebo niečí omyl využije.

Ako bolo uvedené vyššie, zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. Bude stačiť aj úmysel eventuálny (§ 15 písm. b/ Tr. zák.). Zavinenie ako podstatná zložka subjektívnej stránky trestného činu je vybudovaná na zložke vedomostnej (intelektuálnej) a zložke vôľovej. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu a vzťahuje sa na porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného , spôsobom uvedeným v tomto zákone. Vzťahuje sa na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok, čin. K subjektívnej stránke patrí ako fakultatívny znak nepochybne aj motív konania páchateľa, ktorý predstavuje vnútorný podnet vedúci páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Treba tiež uviesť, že už v prípravnom konaní je nevyhnutné objasňovať aj skutočnosti subjektívnej povahy významné pre právny záver o zavinení. Ak v prípravnom konaní nie sú náležite zistené a dôkazne podložené aj tieto skutočnosti, nemôže prokurátor udržateľne argumentovať, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Náležité zistenie skutkového stavu v zmysle predpokladá aj náležité objasnenie všetkých znakov trestného činu, a teda aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu tak, aby bolo zrejmé, že skutok, pre ktorý sa vedie stíhanie, skutočne je trestným činom.

Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o nepravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že neexistuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom, podľa ktorého sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná, o to viac, že má možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť a vytvoriť si podmienky k jednoznačnému záveru. Zo zásady prezumpcie neviny síce vyplýva pravidlo „v pochybnostiach v prospech obvineného“ (in dubio pro reo), ale použitie tohto pravidla, ktoré je upravené v ustanovení , prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonom zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora podľa (podanie obžaloby) predpokladá dostatočne objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že:

- skutok sa stal,

- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,

- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a

- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle len z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení skutkového stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal byť dôvodne postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci, vyjadrený aj podaním obžaloby, musí mať oporu v zhromaždených dôkazoch.

Odvolací súd pripomína, že je povinnosťou prokurátora vinu obžalovanému preukázať. Je výlučne vecou obžalovaného, pre aký spôsob obhajoby sa rozhodne. Je nesporné, že v danej veci existujú dva príjmové a výdavkové doklady z 9.4.2010. Na č.l. 21 sa nachádza prvý pokladničný doklad, z ktorého vyplýva, že dňa 9.4.2010 poškodený F. P. s manželkou vyplatili obžalovanému v hotovosti sumu 60 000,- Kč. Ako účel platby je na doklade uvedené: 1 členského vkladu - byt P. XXX, F. za O. P.. Prijatie tejto sumy obžalovaný potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Na č.l. 25 sa nachádza druhý príjmový a výdavkový doklad, z ktorého vyplýva, že toho istého dňa 9.4.2010 obžalovaný vyplatil poškodenému v hotovosti sumu 60 000,-Kč. Prijatie tejto sumy potvrdili svojimi podpismi poškodený a jeho manželka C. P.. Ako účel platby je na doklade uvedené: 1 členského vkladu vloženého na byt P. XXX, F.. V priebehu celého trestného konania nebola vyvrátená obhajoba obžalovaného, ktorý od začiatku vypovedal rovnako a uvádzal, že suma 60 000,- Kč, ktorú v uvedený deň od poškodeného v jeho byte najprv prijal, mu ihneď (obratom) po telefonáte so svojou manželkou E. P. vrátil späť, o čom vystavili druhý pokladničný doklad. Toto tvrdenie nemohla vyvrátiť v opačnom zmysle vyznievajúca a na rozdiel od výpovede obžalovaného rozporná výpoveď poškodeného F. P.. Z druhého pokladničného dokladu je zistiteľné, že F. P. a jeho manželka svojimi podpismi, ktoré v trestnom konaní nepopierajú, potvrdili prijatie sumy 60 000,- Kč.

Prvostupňový súd a predtým ani procesné orgány prípravného konania sa nemuseli ocitnúť v dôkaznej núdzi, pokiaľ by príslušné policajné orgány vrátane prokurátora postupovali v súlade s dôsledným a precíznym plnením si základných služobných povinností. Ak by riadnym spôsobom zabezpečili iné priame, resp. nepriame dôkazy, napr. výpisy, resp. údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke z kritického dňa 9.4.2010 (v súčasnej dobe vzhľadom na uplynutie času mobilný operátor už výpisy z účtu nearchivuje), ďalej dôkazy bezpečne preukazujúce, že mailová komunikácia nachádzajúca sa v spise na č.l. 248, ktorá bola odoslaná z adresy H.@C..R., bola napísaná práve obžalovaným, nemusela existovať dôkazná núdza. Ďalšími dôkazmi mohli byť preverené obhajobné tvrdenia obžalovaného, ako aj vierohodnosť výpovede poškodeného F. P..

Za súčasnej dôkaznej situácie, keď existuje tvrdenie proti tvrdeniu a dva príjmové a výdavkové pokladničné doklady, bez ďalších podporných dôkazov, nemožno jednoznačne a s istotou uznať obžalovaného za vinného zo súdeného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., keďže existujú pochybnosti o podvodnom úmysle obžalovaného a spôsobení škody. Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný predložil listinný dôkaz, že sumu 60 000,- Kč vrátil späť poškodenému F. P. (pokladničný doklad na č.l. 25).

V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora treba uviesť, že samotná skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Legitímnym dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku nemôže byť len nové prejednanie veci súdom prvého stupňa a bez ďalšieho rozhodnutie podľa predstáv jednej zo strán v konaní - v prejednávanej veci odvolateľa. Odvolací súd nezistil, že hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nebolo založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Nezistil, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa nie sú logicky odôvodnené. V dôsledku tohto zistenia nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že odvolateľ na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.

Keďže krajský súd dospel k záverom, že prvostupňový súd citlivo vyhodnotil vykonané dôkazy a najmä v súlade s ustanovením , ako aj so zásadou „in dubio pro reo“, preto rozhodol tak, že odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.