Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_9C-49-2015.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/49/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa: KARMEN - veľkoobchod potravín, s.r.o., so sídlom v Prešove, Strojnícka 15, IČO: 36447269, právne zastúpenom JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jarková 63 proti odporkyni: Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XX, o zaplatenie 344,17 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 344,17 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,27 eur od 16.1.2013 do zaplatenia a 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 332,90 eur od 16.4.2013 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporkyni zaplatiť istinu a úroky z omeškania v mesačných splátkach po 15,- eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 82,76 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 344,17 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,27 eur a 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 332,90 eur od 16.4.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V návrhu uviedol, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom dňa 31.5.2012 pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce X.X.XXXX. Na základe pracovnej zmluvy vykonávala pracovnú činnosť na pozícii pracovník maloobchodu na prevádzke - predavač potravín. Zároveň bola medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prevzala s ďalšími zamestnancami na prevádzke v X., K. XXX spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny a tovar. Na základe výsledkov fyzickej a pokladničnej inventúry vykonanej dňa 9.9.2012 bol na zverených hodnotách vyčíslený schodok vo výške 7 217,50 eur a 2 579,86 eur, z ktorých podiely odporkyne boli určené vo výške 332,90 eur a 11,27 eur.
Na základe návrhu a listinných dôkazov predložených navrhovateľom bol tunajším súdom pod č. 9Ro/334/2014-21 dňa 12.1.2015 vydaný platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedla, že u navrhovateľa pracovala 64 dní. Riadne si plnila svoje povinnosti z pracovnej zmluvy a dohody o vykonaní práce. Na prevádzke v tom čase pracovalo 5 zamestnancov, vedúci zamestnanec a jeho zástupca. Inventarizácia bola vykonaná dňa 9.9.2014, kedy tam už vyše dvoch rokov nepracovala. Je si vedomá svojej zodpovednosti, ale jej podiel vo výške 344,17 eur je neprimerane vysoký vzhľadom k dobe, ako dlho na danej prevádzke pracovala.
Štatutárny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa. V písomnom
vyjadrení k odporu zo dňa 26.3.2015 poukázal na to, že platný zákonník práce neumožňuje určiť mieru a podiel zodpovednosti zamestnanca na vzniknutom schodku s ohľadom na počet odpracovaných dní a teda určiť mu len alikvótnu časť miery a podielu zodpovednosti na vzniknutom schodku. Pri určení miery a podielu zodpovednosti odporkyne bola zohľadnená jej priemerná mesačná mzda vo výške 392,60 eur.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že spoločne s pracovnou zmluvou jej hneď bola daná na podpis aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Túto najprv nechcela podpísať, na čo jej bolo oznámené, že toto nie je možné a že v krátkej dobe bude na prevádzke, na ktorú bola prijímaná vykonaná inventúra. Táto však vykonaná zo strany navrhovateľa po jej nástupe do zamestnania nebola. U navrhovateľa pracovala cca 2 mesiace, výplatu ani nedostala, keďže museli platiť za predchádzajúce manká. Pracovný pomer u navrhovateľa bol ukončený výpoveďou zo strany navrhovateľa v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodov. Počas doby kedy bola u navrhovateľa zamestnaná na prevádzke sa nevykonala žiadna inventúra. Po ukončení pracovného pomeru navrhovateľa nežiadala o vykonanie inventúry. Pri vykonávaní inventúry X.X.XXXX prítomná nebola. Zo strany navrhovateľa jej bolo zaslané oznámenie o výsledku inventúry. Za obdobie, kedy u navrhovateľa pracovala mohlo na danej prevádzke vzniknúť manko. Predajňu často navštevovali rómski spoluobčania, stalo sa, že ich prichytila pri drobných krádežiach. Na tieto skutočnosti upozornila vedúcu a jej zástupkyňu. Na prevádzke často chýbali peniaze v pokladni. V pokladni sa striedali všetky vrátane vedúcej a jej zástupkyne. Pri zmene zmien kontrolu pokladne vykonávala vedúca a jej zástupkyňa tak, že pokladňu si vzali z predajne dozadu a kontrolovali to len oni dve. Na túto skutočnosť neupozornila priamo zamestnávateľa.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul odporkyňu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou, dohodou o hmotnej zodpovednosti, oznámením dlžnej sumy, príkazom na inventúru, inventarizačným zápisom, mzdovým listom, a zistil tento skutkový stav:
Dňa 31.5.2012 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom. Podľa pracovnej zmluvy odporkyňa nastúpila do zamestnania dňom X.X.XXXX ako pracovník maloobchodu s miestom výkonu maloobchodné prevádzky v okrese Gelnica a dohodnutou základnou mzdou 392,60 eur mesačne. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2012.
Dňa X.X.XXXX bola medzi účastníkmi konania uzavretá Dohoda o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej odporkyňa ako zamestnanec prebrala dňom X.X.XXXX hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty t.j. za tovar, peňažné prostriedky a ostatné hodnoty zverené k vyúčtovaniu umiestnené v prevádzke. Podľa Dohody o hmotnej zodpovednosti odporkyňa ako zamestnanec navrhovateľa dňom X.X.XXXX nastúpila do prevádzkarne - predajňa potravín KARMEN XX, X., K. XXX.
Odporkyňa pracovala u navrhovateľa do 6.8.2012 t.j. 64 dní. Podľa vyjadrenia odporkyne pri nástupe do zamestnania táto požiadala zamestnávateľa o vykonanie inventúry v prevádzke ústnou formou. Pri skončení pracovného pomeru o vykonanie inventúry nežiadala.
Dňa 9.9.2012 bola v predajni KARMEN XX, X. XXX vykonaná priebežná fyzická inventúra a to na základe príkazu zo 7.9.2012. Na základe inventarizačného zápisu z vykonania kontrolnej a priebežnej fyzickej inventúry majetku k 9.9.2012 bolo preukázané, že fyzická inventarizácia tovaru v uvedenej predajni, kde pracovala odporkyňa, bola ukončená so zisteným účtovným stavom 38 376,24 eur, fyzickým stavom 30 026,90 eur. Po odpočítaní normy strát vo výške 1 131,84 eur v súlade s internou smernicou navrhovateľa, inventúrou bol zistený inventúrny výsledok - manko 7 217,50 eur. Z prezenčnej listiny účastníkov inventarizácie je zrejme že odporkyňa sa tejto inventúry nezúčastnila.
Zo sumy zisteného manka boli odpočítané storná v pokladni vo výške 2 579,86 eur, manko tak predstavovalo sumu 4 637,64 eur. Z tejto sumy na odporkyňu bol určený podiel k náhrade škody vo výške 332,90 eur. K úhrade uvedenej sumy bola odporkyňa vyzvaná navrhovateľom listom zo dňa 14.3.2013 a to v lehote do 15.4.2013. Okrem uvedeného podielu na schodku bola odporkyňa listom zo dňa 27.12.2012 vyzvaná na úhradu sumy 11,27 eur, ktorá bola určená ako podiel odporkyne na škode zistenej kontrolou na prevádzke KARMEN XX, X., K. XXX za obdobie od 3.11.2011 do 9.9.2012 vo výške 2 579,86 eur.
Predchádzajúca inventúra na predmetnej prevádzke bola vykonaná dňa 3.11.2011 na základe príkazu z uvedeného dňa. Podľa inventarizačného zápisu z tejto inventúry, na prevádzke bolo zistené manko vo výške 6 953,154 eur.
Podľa § 182 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Podľa § 183 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Podľa § 184 ods. 3, 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Podľa § 189 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať je škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa prezumuje, existencia pracovného pomeru a skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať je založená na princípe zavinenia zamestnanca. Zamestnávateľ tak nie je povinný preukazovať, že zamestnanec zavinil schodok. Jeho povinnosťou je preukázať, že bola uzavretá platná dohoda o hmotnej zodpovednosti a že vznikol schodok.
Dokazovaním mal súd v konaní preukázané, že odporkyňa bola zamestnankyňou navrhovateľa na základe platne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy. Je nesporné, že odporkyňa platne uzavrela
aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti s tým, že pri nástupe do jej pracovného pomeru s navrhovateľom bola zaradená na pracovisko, kde pracovali zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou.
Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež za preukázané, že dňa 9.9.2012 bola v prevádzke, kde bola odporkyňa zaradená, vykonaná inventúra za inventarizačné obdobie od 3.11.2011 do 9.9.2012, ktorej výsledkom bol zistený schodok vo výške 7 217,50 eur. Výšku náhrady škody zo strany odporkyne navrhovateľ určil sumou 344,17 eur, pričom do spisu doložil spôsob výpočtu podielu náhrady škody.
Existenciu zavinenia zamestnanca za schodok, ako ďalší predpoklad jeho zodpovednosti za škodu zamestnávateľ nie je povinný preukazovať. Ak sa chce zamestnanec zbaviť zodpovednosti za schodok musí preukázať, že schodok alebo jeho časť nezavinil. Tejto zodpovednosti sa môže zbaviť, ak preukáže, že schodok vznikol zavinením iných osôb alebo v dôsledku udalosti, ktorú nezapríčinil alebo preto, že zamestnávateľ nevytvoril primerané podmienky a pod. V danej veci odporkyňa poukázala na skutočnosť, že v predajni, kde pracovala dochádzalo k drobným krádežiam a skutočnosť, že pri zmene pracovných zmien kontrolu pokladne vykonávala len vedúca predajne a jej zástupkyňa. Tieto tvrdenia odporkyňa však žiadnym spôsobom nepreukázala t.j. v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Odporkyňa sa tak nezbavila svojej zodpovednosti za schodok preukázaný navrhovateľom. V konaní totiž nebolo preukázané, aby odporkyňa upozornila svojho zamestnávateľa na ňou uvádzané nedostatky t.j. nedostatky, ktoré by bránili riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Odporkyňa v konaní namietala výšku jej zodpovednosti za schodok poukazujúc na obdobie, po ktoré bola u navrhovateľa zamestnaná. Súd nemal preukázané, aby odporkyňa pri nástupe do zamestnania resp. pri ukončení pracovného pomeru požiadala o vykonanie inventúry. Hoci odporkyňa tvrdila, že pri nástupe do práce o inventúru požiadala, ani toto jej tvrdenie nebolo z jej strany v konaní preukázané. Odporkyňa bola zaradená na pracovisko kde pracovali zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, pričom neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že by požiadala o vykonanie inventarizácie, v dôsledku čoho zodpovedá za schodok, ktorý bol zistený najbližšou inventarizáciou, keďže zároveň nebolo ani zo strany odporkyne preukázané, že by od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpila. Pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti sa poukazujúc na § 184 ods. 1 Zákonníka práce musí vykonať inventarizácia. V prípade jej nevykonania však nemožno pokladať dohodu o hmotnej zodpovednosti za neplatnú, ak hmotne zodpovedný zamestnanec nepožiada o vykonanie inventarizácie a neodstúpi od dohody o hmotnej zodpovednosti. V týchto prípadoch, ako bolo uvedené, zodpovedá za prípadný schodok na zverených hodnotách, zistený najbližšou inventarizáciou. Uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti odporkyňa prebrala hmotnú zodpovednosť za hodnoty zverené na vyúčtovanie
Najbližšia inventarizácia po nástupe odporkyne do zamestnania na predmetnej prevádzke bola vykonaná dňa 9.9.2012, t.j. po skončení pracovného pomeru odporkyne u navrhovateľa, ktorý skončil v rámci skúšobnej doby dňa X.X.XXXX. Nakoľko však opätovne pri tomto skončení pracovného pomeru nepožiadala o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za schodok zistení najbližšou inventarizáciou, ku ktorej došlo na jej predchádzajúcom pracovisku.
Pri zodpovednosti za schodok za celé inventúrne obdobie sa nedá objektívne určiť z celého trvania dlhšieho inventúrneho obdobia presne v ktorom jeho jednom kratšom časovom období vznikol zistený schodok. Túto situáciu v prípade zamestnancov rieši § 184 ods. 3 a 4 Zákonníka práce. Ak teda radový zamestnanec pri nástupe alebo pri odchode z kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov nepožiada o vykonanie inventúry, nemôže to ísť na ťarchu zamestnávateľa a takýto zamestnanec zodpovedá aj za neskôr zistený schodok. Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť mu istinu vo výške 344,17 eur.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Úroky z omeškania boli navrhovateľovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a to odo dňa nasledujúcom po uplynutí lehoty, v ktorej bola odporkyňa vyzvaná na úhradu dlžnej sumy.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný a uplatnil si náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 580,82 eur. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ má tak nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. však dáva súdu možnosť, aby nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, t.j. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Musí ísť však o výnimočný prípad, kedy výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na pomery všetkých účastníkov konania a okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V danej veci má súd za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhrada trov konania bola navrhovateľovi priznaná len sčasti. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach veci, kedy je zrejme, že odporkyňa pracovala u navrhovateľa len krátky čas, pričom zodpovedá za schodok zistený za podstatne dlhšie časové obdobie. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, kde na jednej strane odporkyňa je nezamestnaná, bez príjmu z pracovného pomeru a pokiaľ sa týka navrhovateľa ten bol spočiatku ústretový pokiaľ sa týka uplatnenia náhrady trov konania, následne však už požadoval náhradu v celej výške.
Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania len sčasti a to trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,50 eur a trovy právneho zastúpenia len za dva úkony právnej služby. Trovy právneho zastúpenia boli určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Odmena bola priznaná za tieto úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.6.2013 - § 13a ods. 1. písm. a/
- podanie návrhu na začatie konania dňa 9.9.2014 - § 13a ods. 1 písm. c/ vo výške po 26,56 eur t.j. spolu odmena 53,12 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu vo výške 7,81 eur za úkon v roku 2013 a 8,04 eur za úkon v roku 2014 t.j. spolu režijný paušál 15,85 eur. Trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú sumu 68,97 eur, ku ktorej bola pripočítaná suma 13,79 eur predstavujúca 20 % DPH zo sumy 68,97 eur. Navrhovateľovi tak boli priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 82,76 eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné splniť ju do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť aj dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Súd podľa citovaného ustanovenia povolil odporkyni zaplatiť istinu a úroky z omeškania v splátkach a nahradiť trovy konania v dlhšej než 3-dňovej lehote. Odporkyňa je nezamestnaná, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 344,17 eur, pričom vzhľadom na jej pomery ide o vysokú sumu a preto jej súd povolil splátky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.