Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-63-2015.pdf
PDF · 67.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/63/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnených: maloletí 1/ Z. P., nar. XX. L. XXXX, 2/ H. P., nar. XX. T. XXXX a 3/ V. P., nar. XX. F. XXXX, všetci bytom Q., F. XXX/X, proti povinnému: T. P., nar. XX. Q. XXXX, bytom L. Q. XXX, o výživné, o odvolaní P. P., nar. X. L. XXXX, bytom ako maloletí, proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 9. októbra 2014 č. k. 17Er/599/2014-27, EX 1784/2014 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napádaným uznesením súd prvého stupňa I. vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom z Galanty pod sp. zn. EX 1784/2014 a II. rozhodnutie o námietkach povinného proti trovám exekúcie vyhradil samostatnému uzneseniu. Rozhodnutie v časti vyhovenia námietkam proti exekúcii odôvodnil právne ust. § 36 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 50 ods. 1, 3, 4 a 5 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku) a § 162 ods. 1 a 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom záverom o dôvodnosti týchto námietok povinného. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo 7. mája 2013 č. k. 12P/5/2013 - 135 bola povinnému (ako otcovi oprávnených) uložená povinnosť platiť výživné všetkým trom deťom sumou 310 eur, následne však došlo k zmene zverenia oprávneného 2/ a k uloženiu vyživovacej povinnosti voči tomuto dieťaťu jeho matke. Rozsudok o tomto, teda rozsudok Okresného súdu Galanta z 10. marca 2014 č. k. 13P/306/2013-126 síce napadla matka oprávnených odvolaním, so zreteľom k predbežnej vykonateľnosti rozsudkov o výživnom (zo zákona) však už z neho bolo treba vychádzať a ak exekučné konanie tu začalo 23. apríla 2014, otec detí mal už od marca 2014 platiť výživné len sumou 210 eur (pripadajúcou na oprávnené 1/ a 3/). Zaplatenie výživného takouto sumou preukázal v mesiacoch marec i apríl 2014 (čo nespochybnila ani matka oprávnených a ich zákonná zástupkyňa) a nebol tu tak žiaden dlh na výživnom, majúci sa vymôcť exekučne, uzavrel napokon okresný súd.
Proti tomuto uzneseniu podala (a to zjavne len proti rozhodnutiu o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii) iba matka oprávnených (príslušným podaním sa označujúca za oprávnenú) odvolanie (ktoré by za iných okolností bolo včasným) a to so zrejmým návrhom na zmenu uznesenia zamietnutím námietok, majúc za to, že tu nebola vzatá do úvahy žiadosť povinného o splátkový kalendár z 3. júla 2013 (v ktorej povinný uznal dlh vo výške 720 eur), poukazujúc na nepravidelné platenie výživného povinným (navyše v rôznych sumách) a napokon zotrvávajúc na tom, že základom pre rozhodovanie o námietkach tu nemohol byť rozsudok, ktorý v čase rozhodovania exekučného súdu ani podania odvolania proti jeho rozhodnutie ešte nebol právoplatný ani vykonateľný (?).
Povinný navrhol uznesenie potvrdiť prakticky pre stotožnenie sa s jeho dôvodmi.
Podľa § 201 vety prvej O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 206 ods. 1 O. s. p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa čl. I § 37 ods. 1 vety prvej E. p. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Pri vyjdení z obsahu práve odcitovaných ustanovení bolo treba usúdiť na nedostatok oprávnenia odvolateľky na podanie odvolania.
Konštrukcia exekučného vymáhania pohľadávok na výživné, ktoré patrí maloletým deťom od ich rodičov, je totiž taká, že v procesnom postavení oprávneného tu vystupuje maloleté dieťa (ktorému sa aj rozhodnutím vydaným v základnom konaní, nazývanom tiež konaním nachádzacím a slúžiacim za podklad exekúcie, čiže exekučný titul výživné priznáva), povinným je tu rodič majúci podľa exekučného titulu výživné platiť (spravidla ten rodič, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti) a napokon rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti, exekučným titulom obvykle označovaný i za platobné miesto výživného plateného povinným rodičom (najčastejšie za pomoci formulácie „otec /matka/ je povinný /- á/ platiť X výživné v sume ... eur mesačne vždy do ... dňa v mesiaci vopred k rukám matky /otca/) je tu vykazovaný len do pozície zákonného zástupcu maloletého dieťaťa, majúceho dieťa zastupovať v konaní preto, že dieťa samo nemá potrebnú procesnú spôsobilosť (tu por. i §§ 20 a 22 O. s. p.).
Z práve uvedeného ale vyplýva, že vyššie opísanej špecifickej procesnej situácii treba prispôsobiť aj všetky aktivity pri uplatňovaní práv v súdnych a iných obdobných konaniach, pretože opak môže privodiť buď nemožnosť priznania požadovanej ochrany celkom alebo zabrániť vecnému posúdeniu opodstatnenosti výhrad voči rozhodnutiu súdu nižšieho stupňa súdom inštančne mu nadriadeným.
Práve o ostatný spomínaný prípad neuvedomenia si matkou oprávnených rozdielu medzi účastníctvom detí a vlastnými oprávneniami šlo i v prejednávanej veci. Bolo to tak preto, že v návrhu na vykonanie exekúcie boli všetky tri deti riadne označené za oprávnených (účastníkov konania) a ich matka (neskoršia odvolateľka) za ich zástupkyňu (ktorej také oprávnenie vyplývalo zo zákona a potvrdené bolo i rozhodnutím súdu slúžiacim za exekučný titul), to sa ale zmenilo v podaní prejavujúcom úmysel spochybniť rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii (v odvolaní), v ktorom už matka oprávnených z „role“ jej prislúchajúcej vypadla a označila sa za oprávnenú (hoci jej muselo byť zrejmé, že oprávnenými sú tu maloleté deti a k žiadnej zmene v tomto nedošlo). Nakoľko k náprave takéhoto pochybenia nedošlo v čase, v ktorom by to ešte bolo možné, teda do uplynutia lehoty na odvolanie (a inak ani neskôr), muselo to mať za následok nazeranie na odvolanie podané matkou detí v jej vlastnom mene ako na odvolanie naň neoprávnenej osoby (ktoré samozrejme ani neodvrátilo následok právoplatnosti uznesenia, voči ktorému smerovalo).
Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než podľa § 251 ods. 4 a § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 rovnakého zákona (keďže tu nešlo o vec samu) odvolanie odmietnuť.
O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.