Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-46-2022.pdf
PDF · 98.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/46/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletú B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú L. práce, sociálnych vecí a rodiny G., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa otca B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G., prechodne bytom O. rad XXXX/XX, XXX XX G. a matky Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G., bývajúcej na adrese A. Z. XXXX/XX, XXX XX G., o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 28.07.2022, č. k. 14P/32/2022-61, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Q. Q. K., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej B. K., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným v sume 80,- Eur mesačne so splatnosťou vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého dieťaťa B. K., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 01.08.2022. II. Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 19P/6/2021-115 zo dňa 23.04.2021 v časti určenia výživného na maloleté dieťa. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa je dôvodný zo sumy 29.87 Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne. Naposledy bolo určené výživné na maloletú rozsudkom okresného súdu č. k. 19P/6/2021-115 zo dňa 23.04.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2021, ktorým rozsudkom bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Uvedeným rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a obidvaja rodičia v tom čase mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči spoločnej dcére Q. K., nar. XX.XX.XXXX, otec v rozsahu 100,- Eur mesačne a matka v rozsahu 30 % zo sumy životného minima. V súčasnom období obidvom rodičom táto vyživovacia povinnosť odpadla, pretože dcéra Q. je schopná sama sa živiť. Matke v čase posledného rozhodnutia mala vyživovaciu povinnosť ešte voči maloletej dcére Q. E., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej jej vyživovacia povinnosť stále trvá. Osobné pomery rodičov sa zmenili na strane otca, ktorý už nežije s priateľkou, žije s maloletou sám. Osobné pomery matky sa nezmenili. Nezmenili sa ani zárobkové pomery otca, tento pracuje u toho istého zamestnávateľa, jeho príjem sa zvýšil o čiastku 174,03 Eur, pričom jeho príjem predstavuje včítane daňového bonusu 965,99 Eur a v čase posledného rozhodnutia dosahoval mesačný príjem priemerne 791,96 Eur netto. Od poslednej úpravy uplynul len rok a dva
mesiace, maloletá stále navštevuje 2. stupeň základnej školy. Od poslednej úpravy sa navýšili životné náklady, ale otec uviedol, že také výdavky, ako uvádzal v súčasnosti, boli v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. K zásadnej zmene pomerov došlo na strane matky, ktorá sa medzičasom zamestnala. Pracuje od 17.01.2022 u spoločnosti Q. V., a. s., I., kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 804,53 Eur. Keď matka pracuje, jej príjem sa zvýšil o sumu 525,63 Eur mesačne. Nakoľko je však matka od 17.05.2022 dlhodobo PN a poberá len dávky nemocenské v sume 550,- Eur mesačne, súd vychádzal zo zvýšenia jej príjmu oproti predchádzajúcemu stavu o čiastku 271,10 Eur mesačne (550 = 278,90 Eur = 271,10 Eur). Pri zohľadnení súčasného príjmu matky, tiež pri zohľadnení, že matke odbudla vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére Q. v rozsahu 29,87 Eur mesačne, čím vzrástol príjem matky o sumu 300,97 Eur mesačne, má súd za to, že napriek tomu, že matka je PN, je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej B. zvýšeným výživným o sumu 50,13 Eur mesačne. Pri rozhodovaní o zvýšenom výživnom okresný súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka sa s maloletou vôbec nestretáva dlhodobo, niekoľko rokov a tiež nad rámec bežného výživného maloletej neprispieva. Suma 80,- Eur mesačne zo strany matky pokryje výdavky maloletej len v škole, ostatné výdavky je nutné pokrývať z príjmu otca. Rozhodnutie oprel o ust. § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozsudku sa odvolala matka. Namietala, že nie je schopná platiť zvýšené výživné v rozsahu 80,- Eur mesačne, ale je ochotná platiť len 40,- Eur mesačne. Uviedla, že otec sa o maloletú B. nestará, maloletá sa fláka, otec jej nezabezpečuje poriadnu stravu, nakoľko nemá čas. Radšej maloletej dá peniaze, nech si kúpi na jedenie, čo chce. Otcovi nevadí, že B. fajčí a fláka sa a otec ani nevie, kde sa dieťa pohybuje. Otec potrebuje peniaze pre seba, a nie pre dieťa. Matka býva v podnájme a mesačne platí 400,- Eur, ale nakoľko mali nedoplatok na byte, tak im nájomné zvýšili na sumu 480,- Eur. Matka má tiež výdavky na bývanie, čo musí prispievať sumou 150,- Eur a zvyšok doplatí priateľ, ktorý tam prespí raz za čas. Uviedla, že od 17.05.2022 je na dlhodobej PN a matka poberá nemocenské dávky vo výške 550,- Eur a v tom má aj rodinné prídavky vo výške 30,- Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má tiež zdravotné problémy a na jej lieky matka dopláca 30,- Eur. Maloletá Q. od septembra nastupuje do 1. ročníka základnej školy, s čím má matka veľké výdavky. S dcérou sa matka nestretáva a ani s ňou nekomunikuje. Pracovnú zmluvu má matka uzatvorenú do konca roku 2022 a nevie, či jej ju predĺžia.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie berú na vedomie a v prípade, ak odvolací súd bude mať preukázané, že v rozsudku okresného súdu nastali pochybenia, čo sa týka výšky výživného, odporúčajú predmetný rozsudok upraviť tak, aby to bolo v prvom rade v záujme maloletej, jej odôvodnených potrieb a zárobkových možností a schopností matky.
5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec. Rozsudok navrhol potvrdiť. Uviedol, že matka maloletej žije v jednej domácnosti s B. E. v podnájme na G. V., čiže majú dva príjmy. V domácnosti otca sú prihlásení len otec a jeho dcéra. Otec má priateľku, ktorá ich navštevuje len na víkend, kedy si navaria na celý týždeň.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne príslušné právne normy. Okresný súd veľmi citlivo pristúpil k hodnoteniu dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, svoje úvahy dôsledne odôvodnil. Rozhodnutie okresného súdu je zrozumiteľné, preskúmateľné, pričom závery, ktoré vyvodil, sú správne.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie
jeho správnosti, najmä vo vzťahu k námietkam uvádzaným matkou maloletého dieťaťa ako odvolateľkou v odvolaní.
10. Odvolanie matky odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
11. Matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neuvádzala v konaní pred okresným súdom. S námietkami matky sa náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia už okresný súd. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred okresným súdom, a preto nebol dôvod napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmeniť, poprípade zrušiť.
12. Okresný súd správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektmi v takomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadnuť na faktory na strane povinnej osoby. Na strane povinnej, teda v tomto prípade matky maloletého dieťaťa, sú to v prvom rade jej zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a pod.
15. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného, teda maloletých detí, zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho-ktorého rodiča.
16. Okresný súd správne poukázal aj na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Cieľom citovaného ustanovenia Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon pritom nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.
18. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, z akých zistení vychádzal, porovnal pomery v čase pôvodného rozhodovania pri určení výživného s pomermi terajšími, pričom mal jednoznačne za preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá sa už zamestnala a jej príjem sa zvýšil o sumu 525,63 Eur v čase, keď pracovala. Súd však pri rozhodnutí vychádzal z tej skutočnosti, že matka je toho času dlhodobe PN, a to od 17.05.2022, kedy poberá len nemocenské dávky v sume 555,- Eur mesačne, a preto vychádzal a zohľadnil pri rozhodovaní tú skutočnosť, že nateraz je dôvodné vychádzať zo zvýšenia jej príjmu oproti predchádzajúcemu stavu len o čiastku 271,10 Eur mesačne (550,- Eur - 278,90 Eur = 271,10 Eur). PN matky trvá aj v čase odvolacieho konania tak, ako uviedla v odvolaní. Správne okresný súd tiež prihliadol aj na tú skutočnosť, že matke ubudla vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére Miriam v rozsahu 29,87 Eur mesačne, a teda dôvodne posudzoval zvýšenie príjmu o sumu 300,97 Eur mesačne od posledného rozhodnutia. Okresný súd tiež dôvodne zohľadnil tú skutočnosť, že matka má okrem maloletej B. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére Q. E., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd správne pri rozhodovaní vychádzal aj z toho, že matka nad rámec bežného výživného maloletej dlhodobe ničím neprispieva, ani pri príležitosti sviatkov, o maloletú sa vôbec nezaujíma, ani sa s ňou dlhodobe nestretáva a maloletej prispieva len minimálnym zákonným výživným, čo predstavuje sumu 29,87 Eur mesačne, čo nie je postačujúce na zabezpečenie riadnej
výživy maloletej B.. Matka si musí plne uvedomiť, že vyživovaciu povinnosť má voči svojej dcére, kedy táto vyživovacia povinnosť musí byť primeraná veku dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám.
19. Argument matky, že otec sa o maloletú nestará, maloletá sa stále fláka a nezabezpečuje jej poriadnu stravu a pod., odvolací súd nepovažuje za dôvodný. Takéto skutočnosti neboli zistené ani v konaní pred okresným súdom a ani v rámci odvolacieho konania.
20. Námietka matky, že má dlh na nájomnom, ako aj svoje výdavky spojené s cestovným 30,- Eur, lieky 5,- Eur, strava 200,- Eur, internet 5,- Eur nie je relevantná. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a na uvedenú námietku nie je možné prihliadať.
21. Tvrdenie matky v odvolaní, že otec potrebuje peniaze pre seba a nie pre maloletú, odvolací súd považuje za účelové. Čo sa týka nároku dieťaťa v predmetnom konaní, je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že maloletá má odôvodnené potreby aj v súvislosti s tým, že sa jedná o nároky spojené nielen so zabezpečením stravy, oblečenia, školských výdavkov a zdravotných výdavkov tak, ako tieto výdavky boli popísané v rozhodnutí okresného súdu (bod 34. napadnutého rozhodnutia) a v konaní preukázané, pričom tieto odôvodnené výdavky na strane maloletého dieťaťa nemôže pokrývať v plnom rozsahu len otec maloletého dieťaťa, ktorému bola maloletá zverená. Dieťa býva spolu s otcom, a teda otec sa stará aj o jeho bytovú situáciu, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania dieťaťa, ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe energií, vody, elektriny, daní, poplatkov, hygienických potrieb, pričom dieťaťu je potrebné hradiť všetky výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou, výdavky v rámci voľného času, a tak je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť otca dieťaťa, ale aj na jeho časovú zaťaženosť, kedy otec dieťaťa sa musí dieťaťu venovať v prípade jeho zdravotných problémov, návšteva školy v rámci rodičovských združení, prípadne prispievať na spoločenský, kultúrny a športový rozvoj maloletého dieťaťa. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane otca dieťaťa je potrebné preto zohľadniť pri stanovení výšky výživného povinnej osoby, teda matky, tak ako to správne zohľadnil aj okresný súd pri rozhodovaní o zvýšenom výživnom. Správne okresný súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka sa o maloletú vôbec nezaujíma, s maloletou sa nestretáva niekoľko rokov a nad rámec bežného výživného maloletej ničím neprispieva. Z uvedeného hľadiska preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletému dieťaťu je v plnom rozsahu dôvodné.
22. Odvolací súd sa s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti v plnom rozsahu s rozhodnutím okresného súdu stotožňuje, a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol potvrdený aj v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto ich odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal, pričom v zásade platí, že podľa § 49 ods. 1 CMP účastník si platí trovy konania sám.
24. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- EUR (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).