Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-74-2012.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/74/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: ISOCELL - Vertriebsges. m.b.H., UID-Nr. ATU 34999801, register nummer 503/106558, so sídlom Bahnhofstrasse 36, 52 02 Neumarkt am Wallersee, Rakúsko, zastúpený: JUDr. Pavel Sokol, hosťujúci euroadvokát, so sídlom Nerudova 3078, 390 02 Tábor, Česká republika, proti povinnému: SAFEKO, spol. s r.o., so sídlom Kátovská 7, 908 51 Holíč, IČO: 36 232 041, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, pre vymoženie 2.490,- eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 61,90 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 012449 zo dňa 19.01.2012 bola súdna exekútorka JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/9/2010 - 42 zo dňa 12.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/90/2011 - 90 zo dňa 11.10.2011. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol doručený súdnej exekútorke dňa 09.01.2012.
Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručila tunajšiemu súdu dňa 03.07.2013 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdna exekútorka zo svojej úradnej činnosti zistila, že povinný nevlastní nehnuteľný majetok. Hnuteľný majetok - motorové vozidlo je blokované inými exekútorskými úradmi a nie je predpoklad uspokojenia pri predaji tohto majetku. Elektronickou komunikáciou najfrekventovanejších bánk boli zistené účty v bankách a vydané exekučné príkazy. Účty sú s nedostatkom finančných prostriedkov, pretože neboli zrealizované exekučné príkazy. Zo Sociálnej poisťovne - ústredie zistené, že povinný subjekt je od 2/2009 odhlásený z SP a nemá hlásených ani žiadnych zamestnancov. Na základe uvedeného možno predpokladať, že podnikateľský subjekt nevykonáva podnikateľskú činnosť a teda ani v budúcnosti nie je predpoklad na nadobudnutie majetku tak, aby bolo možné vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Povinný je na adrese sídla spoločnosti neznámy. V Obchodnom vestníku bolo dňa 19.06.2013 uverejnené Oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti alebo družstva bez likvidácie. Dňa 25.06.2012 vykonala súdna exekútorka previerku povinného na adrese Kátovská 7, Holíč, pri ktorej bolo zistené, že povinná spoločnosť na uvedenej adrese nesídli od roku 2008, nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadnych zamestnancov. Na uvedenej adrese sa nezdržiava žiadna osoba, ktorá je kompetentná, resp. splnomocnená.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. EX 23/2012 došiel k záveru, že súdna exekútorka tak ako deklarovala vo svojom podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2013, majetkové pomery povinného dostatočne zisťovala a nemajetnosť povinného súdu preukázala. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že viaceré exekučné konania vedené na tunajšom súde proti povinnému boli zastavené práve z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť
Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka trovy exekúcie vyčíslila nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,19 eur.
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 12,80 eur a za cestovné v sume 4,27 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 12,80 eur, nakoľko vynaloženie uvedených výdavkov bolo v spise súdnej exekútorky riadne preukázané. Súdna exekútorka si ďalej uplatnila náhradu za cestovné v sume 4,27 eur (osobné vozidlo Opel Corsa, priemerná spotreba 5,5 l/100 km, priemerná cena PHM za 1 liter uvedená na Štatistickom úrade SR - 1,525 eur/liter, celkovo najazdených 16 km, paušálna náhrada 0,183 eur na 1 km). Súd priznal súdnej exekútorke uplatnenú náhradu za cestovné vo výške 4,27 eur, nakoľko z exekučného spisu mal súd preukázané, že súdna exekútorka dňa 25.06.2012 vykonala služobnú cestu za účelom zistenia majetkových pomerov povinného. Súd tak priznal súdnej exekútor náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 17,07 eur.
3) v rámci hotových výdavkov si súdna exekútorka uplatnila aj položku: náhrada za stratu času v sume 1,32 eur, ktorou si pravdepodobne mienila uplatniť náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky a nesprávne túto položku zaradila medzi hotové výdavky v zmysle § 22 vyhlášky. Súd priznal súdnej exekútorke uplatnenú náhradu za stratu času v sume 1,32 eur (v súvislosti so služobnou cestou), nakoľko vykonanie osobnej návštevy povinného vyplývalo z úradného záznamu nachádzajúceho sa v exekučnom spise.
4) súdna exekútorka si zvýšila svoju odmenu a náhrady o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnej exekútorke zvýšenie jej odmeny a náhrad o 20 % DPH v sume 10,32 eur.
Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 61,90 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).