Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/412/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO : 35807598, právne zastúpený JUDr. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, v konaní náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -199 zo dňa 18. mája 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. -199 zo dňa 18. mája 2015 zamietol návrh navrhovateľa. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil s poukazom na ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané nasledovné skutkové a právne skutočnosti :

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 550,- eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu tým, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutím zákonom stanovenej doby. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd v predmetnej veci nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti, tak ako to ukladá súdu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale až dňa 10.06.2009, a to rozhodnutím o poverení, keď k rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 10 mesiacov).

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal preukázané, a to z exekučného spisu , že žiadosť o vydanie poverenia je z 09.10.2008 a súd vydal poverenie dňa 10.06.2009. Zo spisu je zrejmé, že súd vykonával úkony za účelom zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie o žiadosti na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu. Zo spisu mal tiež preukázané, že predmetné exekučné konanie (EX 5458/08) sa skončilo vymožením pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ktorú skutočnosť exekútor oznámil súdu 15.01.2010 a vrátil predmetné poverenie. Exekučný súd v danom prípade postupoval po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade so svojou povinnosťou preskúmať rozhodcovský rozsudok (exekučný titul), keď si vyžiadal od rozhodcovského súdu predloženie

dotknutého rozhodcovského spisu, resp. listín, ktoré potreboval na svoj prieskum. Potom ako mu boli tieto listiny rozhodcovským súdom doručené, exekučný súd svoj prieskum vykonal a rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že v čase doručenia žiadosti o udelenie poverenia, súd nemal k dispozícii všetky potrebné podklady a vzhľadom na závažnosť a obtiažnosť veci, pri dodržiavaní zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nebolo možné dodržať zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu pre udelenie poverenia. Hoci je táto lehota daná zákonom, no vzhľadom na všetky skutočnosti, s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, jej nedodržanie nie je tak závažné ako by závažné bolo porušenie ochrany spotrebiteľa. Aj keď exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ust. o rozhodcovskom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2011 sp. zn. ). Ďalej poukázal na to, že nie je každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní, a to podľa judikatúry Ústavného súdu sp. zn. , . Preto vzhľadom na uvedené, prihliadajúc na všetky okolnosti posudzovaného prípadu, súd prvého stupňa dospel k záveru, že dĺžka konania od podania žiadosti na vydanie poverenia do vydania poverenia v trvaní cca 8 mesiacov (navrhovateľ nesprávne uvádzal viac ako 10 mesiacov) nemôže byť považovaná za neprimeranú.

Pokiaľ išlo o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, súd poznamenal, že skúma premlčanie len u existujúceho nároku, no keďže v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol preukázaný, súd k vznesenej námietke premlčania uviedol, že námietka nie je dôvodná.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , podľa ktorých odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v konaní neúspešnému, no z dôvodu, že odporca si náhradu trov konania nevyčíslil a z obsahu spisu trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podstata navrhovateľových odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( v spojení s ust. ), v konaní došlo k vadám uvedeným v - rozhodol vylúčený sudca ( v spojení s , v konaní došlo k vadám uvedeným v - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( v spojení s , súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností , rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( .

V dôvodoch odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudca, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie veci, je potrebné ho z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Súd sa podľa odvolateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu). Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Podľa

neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Preto s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. v bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. podľa ust. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. , potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. odvolací súd podľa ust. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie. Najmä námietku navrhovateľa, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal nepochybne preukázané, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 18.05.2015. Právny zástupca navrhovateľa prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 07.04.2015. Podaním zo dňa 14.05.2015 doručeným prvostupňovému súdu 14.05.2015 (doručené elektronicky) podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu na prejudiciálnej otázky. V zmysle ust. teda boli splnené podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, nakoľko účastník nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

K odvolaciemu dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.02.2013 sp. zn. -21, ktorým sudkyňa Okresného súdu Žilina Mgr. Mária Kašíková bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci a ostatní sudcovia Okresného súdu v Žiline neboli vylúčení. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní rozhodovali vylúčení sudcovia, a že dovolaním napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho práva na nestranný súd a zákonného sudcu. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením -68 zo dňa 12.06.2014 dovolacie konanie zastavil. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 29.07.2014. Pokiaľ išlo o opakovaný návrh navrhovateľa na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. , v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu navrhovateľa uznesením č.k. -137 zo dňa 05.11.2014 a odvolací súd - Krajský súd v Žiline rozhodnutím č.k. -168 zo dňa 20.01.2015 uznesenie okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2015 a právny zástupca navrhovateľa prevzal predmetné uznesenie odvolacieho súdu dňa 06.03.2015. S poukazom na uvedené, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebol daný dôvod na zrušenie pojednávania, keď otázka zákonného sudcu bola vyriešená zákonným spôsobom. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa, je vyslovene účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z uvedeného exekučného spisu a na právnych

záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa

Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. a , keď v odvolacom konaní bol úspešný odporca, no náhradu trov odvolacieho konania nenavrhol nahradiť, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.