Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/31/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, proti odporcovi: A. zastúpená advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o. so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o zaplatenie 530,97 € s príslušenstvom

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 31,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 598,88 € na účet právneho zástupcu odporcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý bol doručený súdu dňa 15.06.2010, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy pôvodne vo výške 2.906,56 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť zo strany odporcu užívaním pozemku vo vlastníctve navrhovateľa v období od roku 1999 do 31.03.2010 bez právneho dôvodu. V návrhu uviedol, že navrhovateľ je podľa LV č. XXX pre kat. úz. G. vlastníkom parc. č. XXXX/X. - zastavané plochy a nádvoria o výmerou 1148 m2. Navrhovateľ ako vlastník tejto parcely uzavrel s odporcom dňa 07.10.1993 nájomnú zmluvu č. X- XX-X-XXX-X., podľa ktorej prevzal odporca do nájmu parcelu č.2824/2 na dobu určitú od 01.01.1993 do 30.11.1997 a to v podiele 37/1000 za dohodnuté nájomné v sume 6,64 €/m2/rok. Súčasne sa zaviazal platiť nájomné v polročných splátkach vždy do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho štvrťroka. V zmysle čl. 4 nájomnej zmluvy mohol byť nájom predĺžený len so súhlasom zmluvných strán. Keďže k súhlasu zmluvných strán nedošlo, od 1.12.1998 užíva odporca v uvedenom podiele pozemok navrhovateľa bez právneho titulu a za jeho užívanie neplatí. Navrhovateľ výzvou zo dňa 26.04.2010 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy do 15.05.2010. Predmetnú výzvu si odporca prevzal dňa 18.05.2010, avšak dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil. Pri výpočte úhrady za jednotlivé obdobia použil navrhovateľ cenu

- 2 -

za m2 a rok, za ktorú v rozhodnom období prenajímal obdobne pozemky. Spolu s dlžnou sumou žiadal navrhovateľ priznať aj zákonný úrok z omeškania.

O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. - 19 zo dňa 08.02.2011 tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie pôvodnej pohľadávky v sume 2.906,56 € s príslušným uplatneným úrokom. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že považuje uplatnený nárok v celom rozsahu za neopodstatnený a nedôvodný. Uviedol, že podľa predmetnej nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel s ostatnými spoluvlastníkmi budovy,

postavenej na pozemku navrhovateľa, odporca uhrádzať na neho pripadajúci podiel na nájomnom vo výške 8.495,20 Sk t. j. 281,99 €, keď výška nájmu bola stanovená celkom pre všetkých spoluvlastníkov budovy na sumu 229.600,- Sk. Podľa nájomnej zmluvy platí nájomné odporca doposiaľ, nakoľko zastáva názor, že nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy naďalej trvá a to v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 Obč. zákonníka. Navrhovateľ v súlade s týmto ustanovením doposiaľ nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti, a preto sa nájom obnovuje vždy na jeden rok. Taktiež v liste navrhovateľa označeného ako pokus o zmier zo dňa 24.11.2004 navrhovateľ sám uvádza, že „uvedená nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.11.1997, ale vzhľadom na to, že odporca je stále vlastníkom nebytového priestoru v predmetnom objekte a užíva pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, zmluva sa každým rokom podľa § 676 ods. 2 Obč. zákonníka obnovuje. Vzhľadom nato, že odporca každý rok uhrádza nájomné podľa uzavretej nájomnej zmluvy, neeviduje voči navrhovateľovi žiadne záväzky. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal, na základe čoho odvodil cenu obvyklého nájomného, z ktorého vyvodzuje bezdôvodné obohatenie po odpočítaní platieb odporcu. V závere odporca vzniesol námietku premlčania na nárok uplatnený navrhovateľom.

Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania navrhovateľ zobral svoj pôvodný návrh na úhradu sumy 2.906,56 € späť v časti istiny 2.239,44 € a to za obdobie od roku 1999 do 09.06.2008. Keďže odporca uhradil v roku 2010 sumu 282,02 € a túto sumu započítal vo výške 136,15 € za obdobie od 1/2010 do 03/2010, zobral späť taktiež návrh v časti istiny 136,15 €. V konaní si uplatnil sumu 530,97 € s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy od 19.05.2010 do zaplatenia za užívanie pozemku v príslušnom podiele odporcom za obdobie od 08.07.2008 do 31.12.2009 (po upresnení na pojednávaní dňa 12.02.2015 a 10.09.2015).

Súd preto samostatným uznesením č. k. -49 zo dňa 03.10.2011 zastavil konanie v späťvzatej časti istiny 2.375,59 € a zároveň vrátil navrhovateľovi príslušnú časť súdneho poplatku.

Súd sa oboznámil s obsahom procesných podaní účastníkov a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to nájomnou zmluvou č. X-XX-X-XXX-X zo dňa 7.10.1993 ( č.1. 6-7 spisu), výpisom z listu vlastníctva č. XXXX , výpisom z listu vlastníctva č. XXX. spisu, výzvou na zaplatenie za užívanie nehnuteľností zo dňa 23.04.2010, výzvou navrhovateľa zo dňa 24.11.2004, úplným znením Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hl.m. SR Bratislavy vrátane príslušných dodatkov, znaleckým posudkom č. 45/2013, dokladmi k stavbe budovy - domu služieb a k nadobudnutí parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmerou 1148 m2 navrhovateľom a ustálil nasledovný skutkový a právny stav.

- 3 -

Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec L. m.č. G., k.ú. G. súd zistil, že odporca je spoluvlastník stavby - domu služieb, súp. č. XXXX postavenej na pozemku navrhovateľa parc. č. XXXX/X, pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu je 37/1000 k celku. Z nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X súd zistil, že dňa 07.10.1993 uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ a nájomcovia: 1. R. s.r.o., 2. XB+D. spol. s r.o., 3. H. spol. s r.o., 4. A. - „H.“, 5. V. - pod obchodným menom TF- čistiarensky salón V., 6. E., pod obchodným menom G., 7. R., pod obchodným menom R., 8. H. - Z., 9. A. a manž. Y., 10. A. (odporca), 11. Y. zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ prenechal do nájmu nehnuteľnosť zapísanú LV č. XXX pre kat. úz. G. ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmerou 1148 m2, ktorej vlastníkom je navrhovateľ. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.1993 do 30.02.1997. Výška nájomného bola dohodnutá v sume 200,- Sk/m2/rok, teda 229.600,- Sk ročne, pričom nájomcovia preberajú do nájmu pozemok v podieloch :

1. R. spol. s r.o. podiel 195/1000, t.j. 44.772 Sk ročne, 2. XB+D . spol. s r.o. podiel 111/1000, t.j. 25.485,60 Sk ročne, 3. H. spol. s r.o. podiel 132/1000, t.j. 30.307,20 Sk ročne, 4. A. podiel 61/1000, t.j. 14.005,60 Sk ročne, 5. V. podiel 99/1000, t.j. 22.730,40 Sk ročne, 6. E. podiel 100/1000, t.j. 22.960 Sk ročne, 7. R. podiel 84/1000, t.j. 19.286,40 Sk ročne,

8. H. podiel 107/1000, t.j. 24.567,20 Sk ročne, 9. A. podiel 37/1000, t.j. 8.495,20 Sk ročne, 10. A. podiel 37/1000, t.j. 8.495,20 Sk ročne (281,98 €) 11. Y. odiel 37/1000, t. j. 8.495,20 Sk ročne. Nájomné bolo splatné v polročných splátkach vždy do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho roka, za obdobie od 01.01.1993 do 30.06.1994 sa odporca zaviazal zaplatiť nájomné do 15 dní od podpisu zmluvy. V zmysle čl. 4 zmluvy mohol byť nájom predĺžený so súhlasom zmluvných strán, postupom stanoveným právnymi predpismi. Užívanie pozemku po uplynutí dohodnutej doby nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe. Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd ustálil, že odporca navrhovateľovi zaplatil z titulu nájomného v žalovanom období dňa 10.01.2008 sumu 282,02 € a dňa 19.01.2009 sumu 282,02 €. Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd zistil, že odporca užíval predmet nájmu aj po skončení dohodnutej doby nájmu a navrhovateľ nepodal po uplynutí dohodnutej doby nájmu návrh na súd o vypratanie nehnuteľnosti, ani na vydanie veci a k zmluve nebol uzatvorený po uplynutí dohodnutej doby žiaden dodatok, prípadne iná zmena predmetnej nájomnej zmluvy.

Odporca namietal v konaní aj pasívnu legitimáciu odporcu v konaní, keďže mal za to, že pri spoluvlastníkoch predmetnej budovy ide o nerozlučné spoločenstvo, pričom každý zo spoluvlastníkov má ideálny podiel na budove a k reálnemu vyčleneniu jednotlivých podielov nedošlo.

Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

- 4 -

Podľa , je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa , sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa , ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa , ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa si účastníci občiansko-právnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z. povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou namietanej vecnej pasívnej legitimácie odporcu, keď odporca tvrdil, že na strane odporcu by mali byť žalovaní všetci spoluvlastníci stavby na prenajatom pozemku. Predmetom konania je zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 530,97 €

v rozsahu spoluvlastníckeho podielu odporcu na stavbe stojacej na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa. Z právneho vzťahu medzi účastníkmi nevyplýva spoločný a nedielny záväzok, pôvodný záväzok založený nájomnou zmluvou a rozsah užívania nenamietal ani navrhovateľ ani odporca. Nájomné podľa nájomnej zmluvy bolo medzi účastníkmi dojednané ako deliteľný záväzok, podiely na nájomnom všetkých nájomcov vo vzájomnom pomere neboli rovnaké, ich pomer bol dohodnutý a zodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov na stavbe stojacej na prenajatom pozemku. Z právneho vzťahu medzi účastníkmi (uplatnenie bezdôvodného obohatenia) nevyplýva, že by boli zaviazaní spoločne a nerozdielne, naopak každý zo spoluvlastníkov (nájomcov pozemku) bol, resp. je zaviazaný platiť len svoju časť vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku. Ani skutočnosť, že ide o nárok uplatnený z mimozmluvného plnenia, nie je prekážkou uplatnenia nároku do výšky takéhoto podielu proti jednotlivým spoluvlastníkom osobitnou žalobou. Uplatnenú žalobu preto súd považoval za prípustnú.

- 5 -

Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že odporca nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa užíva v pomere zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku, sporná však bola skutočnosť, či navrhovateľovi patrí za takého užívanie odplata, nakoľko odporca tvrdil, že spoluvlastníkom stavby patrí podľa a zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vecné bremeno ( právo stavby), ktoré vzniklo zo zákona, zápis takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností je deklaratórny. Súd sa právnym názorom odporcu nestotožnil. Ustanovenie o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, nie je možné vykladať extenzívne tak, že v prípade akejkoľvek stavby na cudzom pozemku ex lege vznikne k pozemku vecné bremeno. Citovaný zákon nadobudol účinnosť 01.09.1993 a upravoval podľa v čase nadobudnutia účinnosti spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov ( zákona). Zákon teda upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, jeho nadobúdanie, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v takomto dome. Stavba, ktorej spoluvlastníkom je odporca, je zapísaná na liste vlastníctva ako „dom služieb". Zákon podľa legálnych definícií sa vzťahuje nepochybne predovšetkým na vlastníkov bytov v bytových domoch určených na bývanie, alebo v prevažujúcej časti určených na bývanie. Extenzívny výklad odporcu by znamenal, že by sa potom pod citovanú právnu úpravu subsumoval vlastnícky režim všetkých stavieb - teda aj tých či nemajú charakter obytných domov, bez minimálne prevažujúcej funkcie bývania a v takom prípade by znamenal legalizáciu akýchkoľvek stavieb na cudzom pozemku v rozpore s č1. 20 ods. 4 , podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je totiž možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Medzi účastníkmi ostala sporná právna otázka výšky protihodnoty, ktorá navrhovateľovi patrí za užívanie. Navrhovateľ tvrdí, že nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993 zanikla uplynutím dohodnutej doby, nakoľko sa strany v č1. 4 dohodli, že po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe a nebol preto povinný podať návrh na súd na vypratanie alebo vydanie veci. Preto navrhovateľovi patrí odplata titulom bezdôvodného obohatenia (plnenie prijaté odporcom bez právneho dôvodu) vo výške obvyklého nájomného, ktorá podľa navrhovateľa predstavuje výšku nájomného určenú Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996 a ich dodatkov. Odporca tvrdí, že nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993 nezanikla uplynutím dohodnutej doby, nakoľko navrhovateľ nepodal v súlade s po skončení dohodnutej doby nájmu návrh na súd na vypratanie alebo vydanie veci, uvedené ustanovenie je ustanovením kogentným, a teda prišlo k automatickému obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, preto odporcu zaťažuje povinnosť platiť dohodnuté nájomné vo výške dohodnutej v zmluve (8.495,20 Sk ročne ), ktorú povinnosť plní a neeviduje za žalované obdobie žiadne záväzky voči navrhovateľovi. Zásadnou právnou otázkou pre rozhodnutie v merite veci je otázka kogentného alebo dispozitívneho charakteru ustanovenia , teda otázka, či strany môžu svojou dohodou vylúčiť účinnosť tejto

- 6 -

právnej normy na ich vzájomný zmluvný vzťah. Zmluvná autonómia upravená v umožňuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov upraviť vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. V prípade režimu nájomnej zmluvy hranice zmluvnej autonómie upravuje v , ktorý dáva prednosť dohode strán ohľadom výpovednej doby, vypratania a odovzdania predmetu nájmu pred úpravou v ( tiež ale za predpokladu, že osobitné predpisy neustanovujú inak). Zo systematiky úpravy nepochybne vyplýva zámer zákonodarcu nezahrnúť do možnosti odchylnej úpravy ustanovenia o automatickom predĺžení nájmu, táto nastáva priamo zo zákona a prenajímateľ sa jej môže vyhnúť jedine spôsobom upraveným v podaním návrhu na vypratanie alebo vydanie veci na príslušný súd, zákon nepredkladá možnosť odlišnej úpravy v zmluve. Je potrebné tiež uviesť, že ani z takto dohodnutého znenia ustanovenia : „ po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe" nevyplýva, že by sa na prenajímateľa nevzťahovala povinnosť domáhať sa na súde vypratania nehnuteľnosti alebo vydania veci, pokiaľ by chcel obnoveniu nájmu zabrániť. Výkladom by sme skôr mohli prísť k záveru, že nejde ani o dohodu strán o predĺžení nájmu podľa . Prejav vôle strán je preto neurčitý a nezrozumiteľný, čo je dôvodom neplatnosti tejto časti zmluvy aj z dôvodu podľa .

Súd preto dospel k záveru, že ustanovenie zmluvy veta posledná nájomnej zmluvy č. X-XX-X- XXX-X dňa 07.10.1993 v znení „Po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe a je v rozpore s kogentným ustanovením a s , preto ho súd vyhodnotil podľa , ako neplatný právny úkon. Tiež znenie tejto časti zmluvy je v rozpore s neurčité a nezrozumiteľné, čo je zároveň dôvodom jeho neplatnosti podľa . Nakoľko sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na uvedenú časť právneho úkonu, je neplatnou len citovaná časť, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X zo dňa 07.10.1993 bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.1997. Keďže odporca užíva nehnuteľnosť i po skončení nájmu a navrhovateľ preukázateľne nepodal návrh na príslušný súd vypratanie nehnuteľnosti alebo vydanie veci v kogentne stanovenej lehote 30 dní, a ani doposiaľ, nájomná zmluva sa obnovila na každý ďalší rok, za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, a to zo zákona spôsobom predpokladaným . Znenie dojednania zmluvy nie je možné považovať ani za dohodu strán o skončení nájmu uplynutím dohodnutej doby podľa , keď pod takouto dohodou je možné chápať len dohodu o skrátení alebo predĺžení dohodnutej doby nájmu, prípadne zmenu dohodnutej doby na dobu neurčitú, uzatvorenú pred uplynutím pôvodne dohodnutej doby nájmu. S ohľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že odporca v žalovanom období 08.07.2008 do 31.12.2009 užíval predmet nájmu na základe nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993, v súlade s č1. 3 tejto zmluvy zaplatil za užívanie dohodnuté nájomné vo výške 282,02 € ročne, čo zodpovedá dohodnutej výške ročného nájomného v roku 2008 a 2009. Na základe uvedeného preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

- 7 -

Odporca mal vo veci plný úspech a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Uplatnené trovy konania odporcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 31,50 € a trov právneho zastúpenia spolu vo výške 598,88 € podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za tieto úkony právnej pomoci: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia 21.03.2012 v sume 34,86 € s režijným paušálom 7,63 € + DPH 8,50 € 2/ účasť na pojednávaní dňa 23.04.2013, ktoré bolo odročené vo výške jednej štvrtiny ceny úkonu v sume 8,72 € (34,86: 4) + režijný paušál 7,81 € + DPH 3,31 € 3/ účasť na pojednávaní dňa 07.05.2014 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,04 € + DPH 8,58 € 4/ účasť na pojednávaní dňa 12.02.2015 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,39 € + DPH 8,65 €

5/ účasť na pojednávaní dňa 10.09.2015 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,39 € + DPH 8,65 € 6/ súhrnné vyjadrenie na súd zo dňa 29.09.2015 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,39 €+ DPH 8,65 € 7/ účasť na pojednávaní dňa 29.09.2015 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,39 € + DPH 8,65 €, spolu v sume 330,54 €. Ďalej mu priynal náhradu za stratu času podľa a vyhlášky č. za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Malaciek a späť v rozsahu 10 začatých polhodín a to 2 x 13,01 dňa 23.04.2013, 2 x 13,40 € dňa 07.05.2014, 6 x 13,98 € dňa 12.02.2015, 10.09.2015 a 29.09.2015, s DPH v sume 27,33 €, spolu v sume 164,03 € a cestovné 104,94 € za 5 ciest na pojednávania z Bratislavy do Malaciek a späť dňa 23.04.2013, 07.05.2014, 12.02.2015, 10.09.2015 a 29.09.2015.

Podľa , súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy. Podľa ustanovenia ods. l ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V zmysle citovaného ustanovenia je povinný navrhovateľ zaplatiť náhradu trov konania odporcu na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- 8 -

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , . ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )