Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Sp-19-2012.pdf
PDF · 110.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa L. I. F. X. M. F. Ň. W., bytom D., L. XX, zast. advokátom JUDr. Dušanom Antolom, AK, Košice, Zbrojničná 12, proti odporkyni Sociálnej poisťovni Bratislava, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 12. 07. 2012 č. 7159-9/2012-BA takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. zrušuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. júla 2012 č. 7159-9/2012-BA a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 246,67 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť advokátovi JUDr. Dušanovi Antolovi do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa zo dňa 12. 07. 2012 č.: 7159-9/2012-BA odporkyňa podľa § 88 a 89 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 12. 02. 2003, nárok na úrazovú rentu od 07. 02. 2012 do 29. 02. 2012 v sume 38,20 eur a od 01. 03. 2012 v sume 48,10 eur mesačne.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 28. 06. 2012, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti doručenej Sociálnej poisťovni pobočka Košice 10. 03. 2011, v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %. Odporkyňa konštatovala, že poškodený pracoval od roku 1983 do roku 2004 v profesii panvár v riziku hluku, bol pravidelne sledovaný v ambulancii pracovného lekárstva. Dňa 12. 02. 2003 bola u neho zistená choroba z povolania - choroba sluchu spôsobená hlukom. Poškodený bol od 24. 06. 2003 práceneschopný, od 20. 01. 2004 bol uznaný invalidným zo všeobecných príčin. V dôsledku priznanej choroby z povolania nebol preradený na inú prácu. Na základe žiadosti o jednorazové vyrovnanie bol posúdený dňa 29. 09. 2004, miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená v rozsahu 25 %. Od 18. 01. 2012 do 25. 01. 2012 bol hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva v Košiciach za účelom posúdenia poruchy sluchu, bolo realizované audiometrické vyšetrenie dvoma nezávislými pracoviskami, pri ktorých bola zistená celková strata sluchu 60,3 %. Vzhľadom na uvedené zdravotný stav menovaného vykazuje zhoršenie dňom 07. 02. 2012, keď celková strata sluchu je 63,3 % oproti roku 2003, kedy bola celková strata sluchu 52,67 %. Miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty bola posudkovým lekárom preto určená v rozsahu 41 % od 07. 02. 2012. Vychádzajúc z uvedeného bol realizovaný výpočet úrazovej renty podľa § 89 ods. 1 cit. zákona, pričom úrazová renta bola určená v sume 507,90 eur, ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jeho denného vymeriavacieho základu, prepočítaného koeficientom podľa § 84 ods. 3 cit. zákona v znení neskorších predpisov na sumu 50,9020 eur a koeficientu 0,41 určeného ako podiel čísla 41 zodpovedajúceho jeho zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla
100. Následne odporkyňa aplikujúc ust. § 89 ods. 2 cit. zákona znížila úrazovú rentu o sumu invalidného dôchodku, ktorý navrhovateľ ku dňu vzniku nároku poberal vo výške 461,40 eur, takže úrazová renta mesačne zodpovedala sume 46,50 eur. Navrhovateľovi bolo zároveň priznané zvýšenie úrazovej renty o 3,3 % na celkovú sumu 48,10 eur. Vzhľadom na to, že poškodený mal nárok na úrazovú rentu až od 07. 02. 2012, určená bola alikvotná čiastka úrazovej renty za mesiac február v sume 38,20 eur.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 30. 07. 2012 navrhol navrhovateľ napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporkyňa nesprávne určila pokles jeho pracovnej schopnosti, ktorý by mal byť vyšší ako 41 %, pričom tento je v rozpore s § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa mu mala priznať úrazovú rentu od 01. 01. 2004 a nie od 07. 02. 2012 s tým, že výplata úrazovej renty by sa prihliadnuc k ust. § 114 o premlčaní nároku na výplatu dávky priznala za obdobie troch rokov pred podaním žiadosti o priznanie úrazovej renty, t. j. 3 roky pred 10. 03. 2010, alternatívne odporkyňa mala priznať úrazovú rentu ako transformovanú stratu na zárobku k 01. 01. 2004, pretože navrhovateľ naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval v roku 2003 a nebyť dočasnej pracovnej neschopnosti v roku 2003, bol by preradený na inú prácu v zmysle príkazu Kliniky pracovného lekárstva v uvedenom hlásení choroby z povolania. Konštatoval, že údaj o zhoršení zdravotného stavu je arbitrárny a navrhovateľ mu nemôže porozumieť vzhľadom k príkazu, ale aj obsahu § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje iba v súvislosti s plnením pracovných úloh, pričom u navrhovateľa išlo o 100 %-né vyradenie z pracovného procesu. Preto napadnuté rozhodnutie považuje za rozporné s ust. § 195, 196 a § 209 zákona o sociálnom poistení. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania. V opravnom prostriedku zároveň poukázal na to, že už podaním žiadosti v roku 2004 si uplatnil nárok na úrazovú rentu, ale odporkyňa vo veci už v tom čase nepostupovala správne a navrhovateľovi priznala iba jednorazové vyrovnanie. Zdôraznil, že na určenie poklesu pracovnej schopnosti nie je možné uplatňovať subjektívny názor posudkového lekára, ktorý v lekárskej správe stanovil rozsah 41 % poklesu pracovnej schopnosti a dátum nároku na deň 07. 02. 2012. Vychádzajúc z ust. § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení považoval za nezrozumiteľné určenie dátumu nároku, pretože tento začal navrhovateľovi vznikať od momentu rozhodnutia o profesionalite choroby z povolania k uvedenému príkazu Kliniky pracovného lekárstva na trvalé preradenie z pôvodnej práce s oporou v § 55 ods. 2 písm. a/ zákonníka práce účinného k dátumu 12. 02. 2003, ku ktorému mal navrhovateľ zistenú chorobu z povolania. Za rozhodujúce v danom prípade považoval to, že navrhovateľ nesmie za žiadnych okolností pracovať v hlučnom prostredí a pri opaku by musela odporkyňa preukázať, že navrhovateľ môže v hlučnom prostredí pracovať v rozsahu ostatku poklesu pracovnej schopnosti, t. j. 59 %. Pokiaľ tak odporkyňa neurobila, zastáva názor, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatku podkladov pre vydanie rozhodnutia. Konštatoval, že u neho nenastala nová právna skutočnosť, okolnosti, či zmena pomerov po 01. 01. 2004, ale ide o pôvodnú skutkovú a právnu situáciu a právny stav vzniknutý do 01. 12. 2003. Základ vymeriavacieho základu, ako aj určenie rozhodného obdobia zamestnávateľom považuje za správny, nesprávna je však aplikácia ostatných ustanovení vzhľadom k uvedenému obsahu opravného prostriedku.
V písomnom vyjadrení zo dňa 08. 03. 2013 odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť nadväzujúc na odborné stanovisko Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, v zmysle ktorého je potrebné zmeniť dátum poklesu pracovnej schopnosti 41 % u navrhovateľa na 19. 10. 2012. Uviedla, že navrhovateľ pracoval od novembra 1983 do januára 2004 v profesii panvár u zamestnávateľa U.S. Steel Košice, s. r. o. Keďže predmetnú profesiu vykonával v riziku hluku, bol pravidelne sledovaný v ambulancii pracovného lekárstva. Dňa 12. 02. 2003 bola u neho zistená choroba z povolania - porucha sluchu spôsobená hlukom. Od 24. 06. 2003 do 19. 01. 2004 bol navrhovateľ dočasne práceneschopný, pričom bola mu vyplácaná náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti podľa § 194 Zákonníka práce. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 08. 04. 2004 č. XXX XXX XXXX bol navrhovateľovi odo dňa 20. 01. 2004 priznaný invalidný dôchodok zo všeobecných príčin.
Dňa 19. 01. 2004, t. j. po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti bol medzi navrhovateľom a zamestnávateľom ukončený pracovný pomer. Na základe tejto skutočnosti nevznikla u navrhovateľa strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Keďže navrhovateľovi nebola k 31. 12. 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, nevznikol mu nárok na transformovanú úrazovú rentu v zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Dňa 10. 05. 2004 bola Sociálnej poisťovni pobočka Košice doručená žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty pre poškodenie zdravia v dôsledku priznanej choroby z povolania. Rozhodnutím zo dňa 02. 07. 2004 č. 1104021944 navrhovateľovi odporkyňa úrazovú rentu podľa § 88 cit. zákona nepriznala. Záväzným podkladom pre citované rozhodnutie bola lekárska správa posudkového lekára pobočky zo dňa 28. 05. 2004, ktorý mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľovi stanovil v rozsahu 25 %. Proti cit. rozhodnutiu navrhovateľ odvolanie nepodal a preto uplynutím zákonnej 30- dňovej lehoty nadobudlo dňa 20. 08. 2004 právoplatnosť. V uvedenom rozhodnutí bol navrhovateľ zároveň oboznámený so skutočnosťou, že mu stanovením miery poklesu schopnosti v rozsahu 25 % vznikol nárok na jednorazové vyrovnanie podľa § 90 cit. zákona, vzhľadom na ktorú skutočnosť dňa 26. 07. 2004 bola príslušnej pobočke sociálnej poisťovne doručená žiadosť navrhovateľa o priznanie nároku na jednorazové vyrovnanie, na základe ktorej bolo dňa 21. 10. 2004 pod č. 1104038954 vydané rozhodnutie o priznaní jednorazového vyrovnania v sume 101.060,-- Sk. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29. 11. 2004, pričom navrhovateľ proti nemu opravný prostriedok nepodal.
Dňa 10. 03. 2011 bola pobočke doručená opakovaná žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty, na základe ktorej bolo dňa 12. 07. 2012 vydané napadnuté rozhodnutie.
Odporkyňa poukázala na ust. § 88 ods. 3, druhú vetu zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Keďže zdravotný stav navrhovateľa v súvislosti s priznanou chorobou z povolania bol pre účely úrazovej renty posúdený v máji 2004, opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu prichádza do úvahy jedine v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré predpokladá zmenu vo vývoji pracovnej schopnosti, t. j. v prípade navrhovateľa zhoršenie zdravotného stavu v porovnaní so stavom v máji 2004. Poukázala tiež na to, že záväzným podkladom pre rozhodnutie zo dňa 12. 07. 2012 bola lekárska správa posudkovej lekárky pobočky zo dňa 28. 06. 2012, ktorá stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 41 % vychádzajúc z lekárskych správ doložených navrhovateľom, z objektívneho lekárskeho vyšetrenia navrhovateľa a zo subjektívnych ťažkostí uvádzaných navrhovateľom s prihliadnutím na súčasnú liečbu.
Z celkového posudku zo dňa 28. 06. 2012 vyplýva, že od 18. 01. 2012 do 25. 01. 2012 bol navrhovateľ hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva za účelom posúdenia poruchy sluchu, realizované bolo audiometrické vyšetrenie dvoma nezávislými pracoviskami, pri ktorých bola celková percentuálna strata sluchu určená v rozsahu 60,3 %. Vzhľadom na uvedené, zdravotný stav vykazuje zhoršenie od 07. 02. 2012, kedy celková strata sluchu predstavuje 60,3 % oproti celkovej strate sluchu 52,67 % v roku 2003. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola stanovená v rozsahu 41 %, pričom v rámci pracovnej rekomandácie je posudková lekárka toho názoru, že u navrhovateľa je možné pracovné zaradenie na trhu práce s vylúčením práce v riziku hluku. Navrhovateľ nevzniesol námietky voči obsahu tejto správy a súhlas s jej znením potvrdil svojím podpisom. Na jej základe bolo vydané napadnuté rozhodnutie, proti ktorému podal navrhovateľ opravný prostriedok.
K jednotlivým námietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku odporkyňa uviedla, že lekárska správa príslušného posudkového lekára s percentuálnym určením miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je pre Sociálnu poisťovňa - ústredie v rámci konania o nároku na úrazovú rentu záväzným podkladom, od ktorého nie je možné sa odchýliť. Vzhľadom na to, že v danom prípade, po posúdení miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v priebehu odvolacieho konania došlo k rozporu pokiaľ ide o dátum vzniku poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 41 %, na základe žiadosti bolo zaujaté ďalšie odborné stanovisko príslušného posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré je však jednoznačné a nie je dôvod jeho závery spochybňovať.
Zároveň poukázala na to, že ako dátum vzniku nároku navrhovateľa na úrazovú rentu nie je možné určiť 01. 01. 2004, pretože v danom prípade nebola splnená podmienka pre transformáciu úrazovej renty v zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pretože jej existencia je podmienená výplatou náhrady za stratu na zárobku k 31. 12. 2003 a trvaním tohto nároku aj po 31. 12. 2003, čo v danom prípade splnené nebolo. Preto sa v prípade navrhovateľa skúmalo iba splnenie podmienky zhoršenia zdravotného stavu a preto ako dátum vzniku nároku navrhovateľa na úrazovú rentu bol stanovený deň ustálenia potvrdenej progresie choroby z povolania.
Odporkyňa poukázala aj na to, že navrhovateľovi bola choroba z povolania zistená 12. 02. 2003, teda v čase platnosti a účinnosti zákona 311/2001 Z. z., pričom v zmysle § 198 ods. 1 tohto zákona má zamestnanec, u ktorého sa zistila choroba z povolania nárok v rozsahu, ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu na poskytnutie náhrady za stratu na zárobku. Z administratívneho spisu navrhovateľa však vyplýva, že navrhovateľovi nebola po zistení choroby z povolania vyplácaná náhrada za stratu na zárobku a jej uplatnenie nebolo ani predmetom súdneho konania, t. j. vo veci neexistuje právoplatné rozhodnutie príslušného súdu. Preto v danom prípade nie je možná aplikácia § 272 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje prechod nároku vyplývajúci zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri chorobách z povolania vzniknutých pred 01. 01. 2004. Navrhovateľ sa náhrady škody z titulu choroby z povolania v období do 31. 12. 2003 nedomáhal. Konštatovala, že je len v záujme sociálnej poisťovne ako proklientskej inštitúcie orientovanej na záujmy a potreby občanov SR riešiť prípad navrhovateľa vyššie načrtnutým spôsobom, ktorý však nemá oporu v konkrétnych ustanoveniach zákona. Ak by totiž sociálna poisťovňa postupovala striktne podľa zákona, nevznikol by navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu vôbec. Preto sa metodickými pokynmi v rámci sociálnej poisťovne ustálil, resp. zaviedol uvedený postup, t. j. u poškodených, ktorým nevznikol nárok na transformovanú úrazovú rentu, no ich zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s priznanou chorobou z povolania pretrvávajú, prípadne sa zhoršujú, posudzovať progresiu danej choroby z povolania v porovnaní s jej prejavmi v čase priznania choroby z povolania. V prípade navrhovateľa bola miera poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku progresie choroby z povolania stanovená posudkovým lekárom v rozsahu 41 %. Na záver odporkyňa uviedla, že navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy relevantné pre opätovné posúdenie miery poklesu jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rámci ďalšieho nového konania, ktoré by prichádzalo do úvahy v nadväznosti na § 250q ods. 2 O. s. p.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ si žiadosťou zo dňa 10. 05. 2004, doručenou príslušnej pobočke sociálnej poisťovne dňa 10. 05. 2004, uplatnil nárok na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, o ktorej odporkyňa rozhodla rozhodnutím zo dňa 02. 07. 2004 č. rozhodnutia: 11004021944, č.: 22-866AC11/2004 podľa § 88 zákona o sociálnom poistení tak, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu, pretože podľa posudku vystaveného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 28. 05. 2004 má poškodený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 25 %, dôsledkom čoho nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Zároveň ho poučila o tom, že má možnosť uplatniť si nárok na jednorazové vyrovnanie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 08. 2004.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne tiež vyplýva, že navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne zo dňa 08. 04. 2004 č. XXX XXX XXXX od 20. 01. 2004 priznaný podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. invalidný dôchodok v sume 8.663,-- Sk s tým, že navrhovateľ bol za invalidného uznaný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. zo všeobecných príčin.
Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 28. 05. 2004 vyplýva, že u navrhovateľa bolo hlásenie choroby z povolania č. 148/2003 datované dňom 11. 09. 2003, v dôsledku čoho bol trvale preradený na iné pracovisko mimo rizika hluku. Ide o poruchu sluchu spôsobenú hlukom. U navrhovateľa bola konštatovaná celková strata sluchu 52,67 %. Rozsah poklesu pracovnej schopnosti bol stanovený v rozsahu 25 %. Na základe uvedeného odporkyňa dňa 21. 10. 2004 pod č. 1104038954 vydala rozhodnutie, ktorým podľa § 90 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi nárok na jednorazové vyrovnanie v dôsledku choroby z povolania zistenej 12. 02. 2003 a podľa § 91 cit. zákona výška zodpovedala sume 101.060,-- Sk. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 11. 2004.
Dňa 10. 03. 2011 bola odporkyni doručená opakovaná žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Na jej základe posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne pobočky v Košiciach vypracoval dňa 25. 04. 2012 posudok, z obsahu ktorého vyplýva, že poškodený pracoval od roku 1983 do roku 2004 v procesii panvár v riziku hluku. Bol pravidelne sledovaný na ambulancii pracovného lekárstva. Dňa 12. 02. 2003 bola u neho zistená choroba z povolania - porucha
sluchu spôsobená hlukom, ktorá bola priznaná od 11. 09. 2003. Poškodený bol od 24. 06. 2003 práceneschopný, uznaný invalidným 20. 01. 2004 zo všeobecných príčin, nebol preradený na inú prácu v dôsledku priznanej choroby z povolania. Bol posúdený 29. 09. 2004 pri žiadosti o jednorazové vyrovnanie, kde bola určená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 25 %, kedy audiometrickým vyšetrením bola dokumentovaná celková strata sluchu 60,370 % + 5 % tinitus. Od 18. 01. 2012 do 25. 01. 2015 bol hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva v Košiciach za účelom posúdenia poruchy sluchu, realizované audiometrické vyšetrenie dvoma nezávislými pracoviskami zistilo celkovú stratu sluchu v rozsahu 60,3 %. Vzhľadom na uvedené zdravotný stav nevykázal zhoršenie, Klinika pracovného lekárstva nepotvrdila progresiu poruchy sluchu. Miera poklesu pracovnej schopnosti je naďalej 25 %.
Dňa 28. 06. 2012 bol zdravotný stav navrhovateľa na účely úrazovej renty opakovane posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Košice, pričom zo záveru tohto posudku, ktorý bol doplnkom cit. posudku zo dňa 25. 04. 2012 vyplýva okrem skutočností, uvedených v tomto posudku aj to, že vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu dňom 07. 02. 2012, kedy bola zistená celková strata sluchu 60,3 % oproti strate sluchu 52,67 % v roku 2003 miera poklesu pracovnej schopnosti už zodpovedá 41 %, vzhľadom na ktorú skutočnosť navrhovateľ je poškodený na účely§ 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v dôsledku choroby z povolania, pretože má viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti. Na základe uvedeného bolo vydané napadnuté rozhodnutie.
V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav navrhovateľa na účely § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach, ktorý na zasadnutí dňa 11.01.2013, ako to vyplýva z lekárskej správy z uvedeného dňa, za prítomnosti navrhovateľa posúdil jeho zdravotný stav i podmienky pre priznanie resp. trvanie navrhovateľom uplatneného nároku a dospel k záveru, že posudzovaný od r. 1983 do r. 2004 pracoval v profesii panvár v riziku hluku, v r. 2003 bola u neho zistená choroba z povolania - porucha sluchu spôsobená hlukom s dátumom zistenia 12. 02. 2003. Od 24. 06. 2003 bol práceneschopný, pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol uznaný invalidným zo všeobecných príčin (opakované CMP, borelióza). Pre diskrepantné nálezy audiometrickým vyšetrením z rôznych klinických pracovísk bola KPLaKT v Košiciach požiadaná o stanovisko k eventuálnej progresii choroby z povolania - poruchy sluchu z nadmerného hluku. Dňa 13.12.20012 v kolektíve lekárov KPLaKT UNLP v Košiciach bol kompletne prehodnotený zdravotný stav posudzovaného s tým, že stav bol hodnotený ako progresia choroby z povolania - poruchy sluchu z hluku s dátumom ustálenia od 19. 10. 2012. Týmto dňom posudkový lekár konštatoval zhoršenie so stanoveným 41 %-ným poklesom pracovnej schopnosti s dátumom vzniku od 19. 10. 2012. Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ je poškodeným na účely § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti.
Súčasťou administratívneho spisu je aj oznámenie poistnej udalosti zo dňa 10. 12. 2003, hlásenie choroby z povolania zo dňa 11. 09. 2003, z ktorých listín vyplýva, že u navrhovateľa bola dňa 12.02.2003 zistená choroba z povolania - porucha sluchu spôsobená hlukom, u zamestnávateľa U. S. Steel Košice, s. r. o., DZ Oceliareň.
Na pojednávaní dňa 29. 09. 2015 právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu a zo skutkových aj právnych dôvodov v ňom uvedených navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznať právo na náhradu trov konania.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že nebolo relevantné priznať navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu od 01. 01. 2004, keďže k tomuto dátumu nemal stratu na zárobku po ukončení pracovnej neschopnosti. Poukázala na to, že ešte v r. 2004 bolo navrhovateľovi vyplatené jednorazové odškodnenia základe posúdenia jeho zdravotného stavu, kedy bol konštatovaný pokles jeho pracovnej schopnosti na 25 %. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pretože navrhovateľ sa proti nemu neodvolal, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že súhlasil určenou mierou poklesu jeho pracovnej schopnosti. Námietky boli uplatnené až v novej žiadosti o úrazovú rentu, na základe ktorej bol príslušným posudkovým lekárom prehodnotený jeho zdravotný stav vychádzajúc z jeho zdravotnej dokumentácie i pracovnej anamnézy predloženej zamestnávateľom. Keďže druhostupňový posudkový lekár zaujal k miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa i dátumu vzniku jeho nároku na úrazovú rentu odlišný názor ako posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinným od 01. 01. 2004, sa nahradil pôvodný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.
Podľa § 88 ods. 1 citovaného zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.
Posudzovanie zdravotného stavu na účely priznania úrazovej renty (lekárska posudková činnosť úrazového poistenia) je v zmysle citovaného zákona zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne.
Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.
Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti je potrebné konštatovať, že odporkyňa sa v danom prípade dôsledne nespravovala naposledy citovaným zákonným ustanovením, pretože skutkový stav, z ktorého vychádzala pri vydaní rozhodnutia, ako to vyplýva aj zo záverov, obsiahnutých v posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach zo dňa 11. 01. 2013, vypracovaného pre účely odvolacieho konania, ku dňu vydania rozhodnutia odporkyňa disponovala diskrepantnými nálezmi z audiometrických vyšetrení navrhovateľa z rôznych klinických pracovísk, pričom rozpory v ich záveroch pokiaľ ide o progresiu ochorenia navrhovateľa neboli náležite odstránené. Až na základe prehodnotenia zdravotného stavu posudzovaného v kolektíve lekárov KPLaKT UNLP v Košiciach bolo konštatované, že k ustáleniu progresie choroby z povolania - poruchy sluchu z nadmerného hluku došlo od dátumu 19. 10. 2012, t. j. iného, než od ktorého bol navrhovateľovi priznaný nárok na úrazovú rentu napadnutým rozhodnutím.
Zároveň súd považuje predmetné rozhodnutie aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov s poukazom predovšetkým na to, že u navrhovateľa bola choroba z povolania zistená dňa 12. 02. 2003 a hlásená dňa 11. 09. 2003, t. j. pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom odporkyňa sa podľa názoru súdu mala v odôvodnení rozhodnutia zaoberať aj otázkou eventuálnej transformácie úrazovej renty v zmysle § 272 cit. zákona. Aj keď odporkyňa k uvedenému zaujala stanovisko v písomnom vyjadrení, týmto nie je možné odôvodnenie rozhodnutia nahradiť.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodov, uvedených v § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil pre nedostatočne
zistený skutkový stav veci a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne a s prihliadnutím na účel nároku na úrazovú rentu podľa platnej právnej úpravy posúdiť nárok navrhovateľa na túto dávku podľa cit. zákonných ustanovení, vyhodnotiac zistené skutočnosti prípadne aj ďalšie, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie predmetného nároku navrhovateľa a vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle. § 209 ods. 4 zákona o soc. poistení tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.
Pri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O. s. p.).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého, keďže navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, priznal mu právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastupovania v celkovej sume 246,67 eur.
Súd akceptoval v plnom rozsahu vyčíslenie trov právneho zastupovania advokátom zo dňa 29. 09. 2015, ktoré je v súlade s ust. § 11 ods. 4, § 13 ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Advokátovi navrhovateľa tak patrí za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 30. 07. 2012, podanie návrhu dňa 06. 08. 2012) tarifná odmena a 58,69 eura za 1 úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní dňa 29. 09. 2015) a 64,53 eur. Ďalej mu patrí režijný paušál k 2 úkonom právnej pomoci vykonaným v r. 2012 a 7,63 eur a k 1 úkonu právnej pomoci vykonanému v r. 2015 a 8,39 eur. Keďže právny zástupca navrhovateľa je registrovaný ako platiteľ DPH, patrí mu úhrnom podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. daň z pridanej hodnoty, t. j. 20 % zo sumy 205,56 eur, čo predstavuje sumu 41,11 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedeného trovy právneho zastupovania predstavujú celkom 246,67 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s druhá veta O. s. p.).