Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-139-2014.pdf
PDF · 94.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/139/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: Anna Mikolajová, nar. 13.3.1954, bytom v Košiciach, Krakovská 6, zas. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti odporcovi: B. O., D.. X.XX.XXXX, N. S. G., G. X, v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie manželského výživného vo výške 350,- eur mesačne od 22.9.2014 do budúcna zastavuje. Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 150,- eur mesačne od 1.9.2015 do budúcna vždy do 3. dňa v mesiaci vopred. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 30.9.2015 vo výške 150,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 108,- eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.9.2014 žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 500,- eur splatnou vždy do 3.dňa v mesiaci vopred a nahradiť trovy konania. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 31.8.1979. Z ich manželstva pochádza jedno dieťa, toho času plnoletý Martin Mikolaj, nar. 30.5.1980. V súčasnosti žijú s odporcom v spoločnej domácnosti, avšak odporca jej nijakým spôsobom neprispieva a nikdy neprispieval na spoločnú domácnosť, na byt, nájomné, inkaso a pod.. Bola zamestnaná v zubnej ambulancii do roku 2011, kedy musela ukončiť pracovný pomer v dôsledku skutočnosti, že dostala žltačku, čo jej bolo uznané ako choroba z povolania a bol jej priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý poberala od roku 2012 vo výške 213,- eur mesačne a úrazovú rentu vo výške 21,30 eur mesačne. Pokiaľ bola zamestnaná a mala príjem, snažila sa uhrádzať výdavky aj bez príspevku odporcu. Odporca asi v roku 2007 predal rodinný dom, za ktorý mu bola vyplatená suma okolo 132.775,- eur, z ktorej sumy jej odporca nič nezaplatil. Navrhovateľka uviedla, že nie je schopná sama sa živiť, nakoľko je na čiastočnom invalidnom dôchodku. Mesačne uhrádza za nájom spoločného bytu 195,- eur, za plyn, elektrinu a odpad 55,- eur, za stravu 150,- eur, za lieky 30,- eur, hygienické potreby 25,- eur, telefón 15,- eur a za televíziu 30,- eur. Všetky výdavky uhrádza navrhovateľka aj za pomoci svojej rodiny, od ktorej si celý čas požičiavala finančné prostriedky. V roku 2012 jej bolo vyplatené odškodné vo výške 38.000,- eur za chorobu z povolania, z ktorého vrátila požičané finančné prostriedky rodine a investovala do opravy bytu, čím zveľadila spoločný majetok. Z odškodného v súčasnosti už nemá žiadne finančné prostriedky. Odporca je živnostník, má firmu PaPa Invest s.r.o. a jeho príjem činí okolo 1500,- eur mesačne, ktoré
finančné prostriedky odporca prehraje v automate. Preto má za to, že odporca je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako svojej manželke.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 31.8.1979, ktoré manželstvo doposiaľ trvá, ani jeden z účastníkov konania nepodal návrh na rozvod manželstva. Z manželstva účastníkov konania pochádza plnoletý syn O. O., D.. XX.X.XXXX.
Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.12.2014 bol navrhovateľke od 1.1.2015 zvýšený invalidný dôchodok zo sumy 213,70 eur na 215,70 eur mesačne (č.l. 60). Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.12.2014 bola navrhovateľke zvýšená úrazová renta od 1.1.2015 o 1,32 % na sumu 21,60 eur mesačne z pôvodných 21,30 eur mesačne (č.l. 61). Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.7.2015 vyplýva, že navrhovateľke bol od 13.6.2015 vyplácaný starobný dôchodok vo výške 361,- eur mesačne a súčasne od 2.9.2015 odňatý invalidný dôchodok vo výške 215,70 eur mesačne (č.l. 73). Navrhovateľka súdu predložila informatívny doklad SIPO za jún 2015, podľa ktorého záloha za plyn bola vo výške 9,- eur, záloha za elektrinu vo výške 32,10 eur, platba za odpad vo výške 18,81 eur a platby pre SBD IV vo výške 195,40 eur, spolu 255,31 eur (č.l. 62).
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel Sro, vložka č. 29302/V vyplýva, že odporca je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PaPa Invest s.r.o. so sídlom v Košiciach na Krakovskej 6, ktorá bola zapísaná dňa 21.2.2012 (č.l. 7). Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - daňovníka PaPa Invest s.r.o. za rok 2013 vyplýva, že bola vykázaná daňová strata 112,88 eur, daňová povinnosť nevznikla (č.l. 16). Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - daňovníka PaPa Invest s.r.o. za rok 2014 vyplýva, že základ dane bol vykázaný vo výške 1105,58 eur a daň na úhradu vo výške 480,- eur, teda vo výške daňovej licencie. Samotná daň bola vykázaná vo výške 237,01 eur (č.l. 46).
Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 8.9.2015 uviedla, že manželstvo s odporcom doposiaľ trvá, zatiaľ nepodala návrh na rozvod manželstva. S odporcom bývajú v jednom byte, avšak má za to, že spoločnú domácnosť nevedú, pretože domácnosť vedie ona, nakoľko odporca za celý rok jej prispel 250,- eurami. Od septembra 2014 mala príjem z invalidného dôchodku a z úrazovej renty. Od 1.6.2015 poberá starobný dôchodok vo výške 361,- eur mesačne. Okrem uvedeného nemá žiadny iný príjem. Jej výdavky pozostávajú z výdavkov na domácnosť, a to za nájomné a elektrinu, plyn a odpad, každý tretí mesiac uhrádza 255,- eur, ostatné mesiace, keď neplatí za odpad 18,- eur, uhrádza 237,- eur mesačne. Za stravu uhrádza 150,- eur mesačne, za lieky 30,- eur, hygienické potreby 25,- eur, telefón 15,- eur, internet 5,- eur mesačne. Okrem uvedeného nemá žiadne iné pravidelné mesačné výdavky. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, keďže syn pochádzajúci z ich manželstva s odporcom je už plnoletý. S odporcom bývajú v 4-izbovom byte, ktorý patrí do jej výlučného vlastníctva. Po tom, ako bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo súdom zrušené a následne dohodou účastníkov konania vyporiadané, v zmysle tejto dohody nadobudla do svojho výlučného vlastníctva byt aj osobné motorové vozidlo. Okrem toho má vo svojom výlučnom vlastníctve rodinný dom, ktorý dostala darom od svojej mamy. Nie je vlastníčkou iných hodnotnejších hnuteľných vecí, nehnuteľností, nemá ani žiadne úspory. Od septembra 2014 jej odporca prispel na spoločnú domácnosť vo februári 2015 sumou 50,- eur, v marci 2015 sumou 100,- eur, v auguste 2015 sumou 100,- eur, spolu sumou 250,- eur. Do spoločnej domácnosti neprispieva ani nákupmi, je síce pravdou, že občas nakupuje potraviny, avšak ničím iným do spoločnej domácnosti neprispeje, napr. nákupom hygienických potrieb a pod.. Preto si musela požičiavať, v súčasnosti je zadlžená, dlhuje svojej známej 600,- eur, ktorý dlh doposiaľ ani nezačala splácať, pretože nemá z čoho. Má predpísanú kúpeľnú liečbu, ktorej sa nemôže zúčastniť, pretože nemá z čoho zaplatiť. Poukázala na to, že odporca zdedil rodinný dom, ktorý následne predal a z kúpnej ceny, za ktorú predal rodinný dom jej ničím neprispel na spoločnú domácnosť.
Odporca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 8.9.2015 uviedol, že ich manželstvo s navrhovateľku doposiaľ trvá a nepodal návrh na rozvod manželstva. Od rozhodného obdobia - od septembra 2014 až doposiaľ bývajú v jednom byte a podľa jeho názoru vedú aj spoločnú domácnosť.
Uviedol, že nemá žiadne príjmy, nie je zamestnaný, a nie je ešte ani v dôchodkovom veku. V roku 2012 založil obchodnú spoločnosť PaPa Invest s.r.o., zakladal ju v čase, keď bol vedený ako nezamestnaný na úrade práce. Spoločnosť nezakladal pre seba, ale pre syna. Mesiac po jej založení mala byť prevedená na syna, avšak k tomu doposiaľ nedošlo. Táto spoločnosť nevykonáva od jej založenia žiadnu činnosť, okrem nejakej drobnej činnosti v roku 2014. Preto bola vykázaná aj daň za rok 2014. Avšak ani tú daň, ktorá je súčasťou daňovej licencie doposiaľ nezaplatil, pretože nemá z čoho zaplatiť. Spoločnosť tým, že nevykonáva žiadnu činnosť, nemá ani žiadny príjem. Odporca je elektrikár a na tejto spoločnosti nevykonáva vôbec žiadne činnosti. Chodieva kamarátsky vypomáhať svojim známym ako elektrikár, keď sa naskytne nejaká príležitosť a takto si zarobí v priemere mesačne okolo 100,- eur. Okrem toho nemá žiadny iný príjem. Pravidelné výdavky má na stravu, ktorú nakupuje riadne do domácnosti. Okrem toho prispieva na spoločnú domácnosť navrhovateľke. Nie je pravdou, že za posledný kalendárny rok jej prispel len celkovou sumou 250,- eur. Nepamätá sa presne kedy a akou sumou prispel, ale podľa jeho odhadu to bolo minimálne 600,- eur. Túto skutočnosť súdu preukázať nevedel. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hodnotnejších hnuteľných vecí, nemá žiadne úspory. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo s navrhovateľkou bolo vyporiadané asi v roku 1998. Všetko pripadlo do výlučného vlastníctva navrhovateľky bez povinnosti náhrady. Na tomto sa v tom čase dohodli takto z dôvodu, že jej veril ako aj z toho dôvodu, že v tom čase podnikal, finančné problémy nemali, čiže tieto záležitosti nijak osobitne neriešil. Bol vlastníkom rodinného domu, ktorý zdedil po rodičoch v roku 2002. Rodinný dom predal za 2,7 mil. Sk na polovicu z bratom, čiže titulom kúpnej ceny dostal polovičku z 2,7 mil. Sk. Z týchto peňazí kúpil synovi byt za 900.000,- Sk a asi za 300.000,- Sk mu ho zariadil. Ďalej k svojim príjmom uviedol, že keď chodí vykonávať nejaké práce k známym, tak zakaždým dostane stravu a platia mu aj cigaretami. Poukázal na to, že navrhovateľka dostala do daru rodinný dom niekedy v roku 2002. Následne tento rodinný dom bol kompletne zrekonštruovaný. V tom čase ich syn mal firmu, v ktorej obchodoval s plastovými oknami, čiže syn nakupoval materiál na rekonštrukciu tohto domu a odporca tam vykonával všetky práce. Posledné roky žil tak, že každý deň chodil pracovať, tak ako uviedol chodil pomáhať známym s elektrikárskymi prácami, za čo dostal stravu a zaplatili mu aj cigaretami a zarobil okolo 100,- eur mesačne a týmito 100,- eurami mesačne má za to, že prispel do spoločnej domácnosti navrhovateľke.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 8.9.2015 zobrala svoj návrh v časti presahujúcej sumu 150,- eur mesačne späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť a žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke sumou 150,- eur mesačne. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľky súhlasil a rovnako súhlasil aj s výškou výživného 150,- eur mesačne od septembra 2015. Nesúhlasil s tým, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné od septembra 2014 z dôvodu, že mal za to, že po celý čas, teda od septembra 2014 prispieval navrhovateľke do spoločnej domácnosti. Opravil navrhovateľkin dom, kde doposiaľ býva jej matka, zabezpečil syna, čiže sa postaral o všetko a preto nie je ochotný platiť dlžné výživné.
Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z.), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že navrhovateľka podala návrh na súd dňa 22.9.2014 odkedy aj žiadala priznať manželské výživné vo výške 500,- eur mesačne. Svoj návrh v časti o zaplatenie 350,- eur mesačne na pojednávaní dňa 8.9.2015 zobrala späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť. Súd po zistení súhlasu odporcu s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania, v tejto časti konanie v súlade s ust. § 96 O.s.p. zastavil.
Zo sobášneho listu účastníkov konania a zo zhodných tvrdení oboch účastníkov konania bolo preukázané, že účastníci sú manželia, ani jeden z nich nepodal návrh na rozvod manželstva a teda v čase rozhodovania súdu manželstvo trvalo, preto majú voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že bývajú v spoločnom byte, hoci navrhovateľka tvrdila, že spoločnú domácnosť nevedú, zatiaľ čo podľa názoru odporcu doposiaľ vedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľka
tvrdila, že od podania tohto návrhu, teda od septembra 2014 až doposiaľ jej odporca na spoločnú domácnosť prispel celkovou sumou 250,- eur. Odporca tvrdil, že za to isté obdobie prispel navrhovateľke sumou minimálne 600,- eur a teda prispieva podľa svojich možností. Ani jeden z účastníkov tieto svoje tvrdenia súdu ničím preukázať nevedel a nevedeli navrhnúť ani žiadne dôkazy, ktorými by sa tieto skutočnosti preukázali. Odporca súhlasil s tým, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke sumou 150,- eur mesačne od septembra 2015. Nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na úhradu dlžného výživného v takejto výške, teda 150,- eur mesačne od septembra 2014, nakoľko mal za to, že počas tohto obdobia od septembra 2014 do septembra 2015 prispieval na spoločnú domácnosť, prispel minimálne sumou 600,- eur a v časoch keď podnikal a mal príjem, tak sa postaral o finančné zabezpečenie celej rodiny. To znamená, že svojpomocne opravil dom, ktorý patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľky, z kúpnej ceny, ktorú dostal za predaj zdedeného rodinného domu kúpil synovi byt a následne mu ho aj zariadil a teda z týchto peňazí nespotreboval nič na seba. Ďalej poukázal na to, že počas trvania ich manželstva mali súdom zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo a následne dohodou si ho vyporiadali tak, že spoločný byt, v ktorom v súčasnosti bývajú aj osobné motorové vozidlo pripadli do výlučného vlastníctva navrhovateľke bez povinnosti akejkoľvek náhrady odporcovi. Navrhovateľka preukázala, že od podania návrhu, t.j. od 22.9.2014 do 31.5.2015 mala príjem z invalidného dôchodku vo výške 213,- eur mesačne a z úrazovej renty vo výške 21,30 eur mesačne a od 1.6.2015 poberá starobný dôchodok vo výške 361,- eur mesačne. Z tohto svojho príjmu tvrdila, že uhrádzala celú réžiu bytu vo výške 237,- až 255,- eur mesačne, stravu vo výške 150,- eur mesačne, lieky vo výške 30,- eur mesačne, hygienické potreby vo výške 25,- eur, telefón vo výške 15,- eur a televíziu vo výške 30,- eur mesačne. Rozdiel medzi svojim celkovým príjmom a výdavkami pokrývala z pôžičiek, ktoré jej poskytovali jej známi, resp. jej rodina. Z toho dôvodu je doposiaľ zadlžená, dlhuje svojej známej 600,- eur. Odporca za sporné obdobie, teda od septembra 2014 nepreukázal výšku svojho príjmu, tvrdil, že túto skutočnosť preukázať nevie, pretože nepoberá žiadne sociálne dávky, je nezamestnaný a nie je ešte ani starobným dôchodcom. Jediný príjem má z príležitostných prác, ktoré ako elektrikár vykonáva známym a z toho zarobí mesačne okolo 100,- eur v peniazoch a navyše pokiaľ vykonáva nejaké práce, dostane stravu, prípadne zaplatia mu aj cigaretami. Z listinných dôkazov vyplýva, že od roku 2012 je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti PaPa Invest s.r.o.. Odporca však k tomu uviedol, že táto spoločnosť od jej založenia nevykonáva žiadnu činnosť, nejaká drobná činnosť bola vykonávaná jedine v roku 2014, preto bola vykázaná aj daň za rok 2014. Z daňových priznaní za rok 2013, 2014 vyplýva, že v roku 2013 bola na spoločnosti vykázaná daňová strata a v roku 2014 bol vykázaný základ dane vo výške 1105,58 eur a daň vrátane daňovej licencie vo výške 480,- eur.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. o rodine, súd zaviaže na plnenie vyživovacej povinnosti toho z manželov, ktorý si túto svoju povinnosť neplní tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Z vykonaného dokazovania ako už bolo vyššie uvedené vyplýva, že navrhovateľka v spornom období mala príjem okolo 250,- eur od septembra do mája 2015 a od 1.6.2015 má príjem vo výške 361,- eur mesačne. Odporca za celé toto obdobie mal príjem vo výške 100,- eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že v zásade životná úroveň odporcu nie je vyššia ako je životná úroveň navrhovateľky. Odporca však súhlasil s tým, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke sumou 150,- eur mesačne od septembra 2015, pretože toto je suma, ktorú je schopný navrhovateľke uhrádzať. Navrhovateľka s touto výškou výživného súhlasila, preto v prevyšujúcej časti zobrala svoj návrh späť, avšak trvala na tom, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné od septembra 2014 do augusta 2015. Odporca s týmto nesúhlasil, pretože má za to, že za toto sporné obdobie navrhovateľke prispieval podľa svojich schopností a možností. Keďže ani jeden z účastníkov nevedel preukázať svoje tvrdenia ohľadom príspevkov odporcu na spoločnú domácnosť za obdobie od septembra 2014 do augusta 2015, súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke sumou 150,- eur mesačne od 1.9.2015 do budúcna a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že obaja účastníci mali čiastočný úspech aj neúspech, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Navrhovateľka je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok, preto súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za podanie žalobného návrhu vo výške 108,- eur. Výška súdneho poplatku bola určená v súlade s ust. § 7 ods. 5 a položkou 8 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb., t.j. 2% z 12 x 150,- eur x 3 = 108,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.