Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5Co-384-2015.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/384/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ul. XXX, W., právne zast. JUDr. Ľubomír Juriga - Brankovič, advokát, E. F.. X, W., proti odporcovi: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X.E. XXX, J., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/75/2013-245 zo dňa 16.4.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 18C/75/2013-245 zo dňa 16.4.2015 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal kuchynskú linku bez spotrebičov, vešiakovú stenu, skrine zo spálne, komodu, plyšový koberec, mikrovlnnú rúru, kontajner s 3 šuplíkmi, príbor, hodiny, žehličku, vysávač, poháre, tlakový hrniec, kuchynskú váhu, kuchynský robot a polovicu záclon a hi-fi vežu v celkovej hodnote 500,- eur a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci v kúpeľni - zrkadlo, vodný vysávač, poličky, práčku, garnižu, v kuchyni - podlahovú gumu, kuchynský drez, chladničku s mrazničkou, samostatnú 50-litrovú mrazničku, vstavanú elektrickú rúru značky Mora, digestor, svetlo z linky, luster, kávovar, žehličku, rohové police, rádio s CD prehrávačom značky Panasonic, garnižu, v spálni - luster, posteľ, nočné lampy, koberec, dve garniže, v detskej izbe - dve postele, veľkú skriňu, dva písacie stoly, skrinky, vyrezávanú poličku, koberec, luster, garnižu, v obývacej izbe - sedačku, obývaciu stenu, luster, domáce kino značky Panasonic, televízor, DVD prehrávač, video a dve garniže v celkovej hodnote 1.500,- eur. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke za vyrovnanie jeho podielu sumu vo výške 3.920,30 eur v lehote do 2 rokov od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ktorých manželstvo bolo rozvedené.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu sp.zn. 33C/38/2009, ktorý rozsudok v časti výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2010. Keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), súd postupoval podľa ust. § 149 ods. 1, ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov. V priebehu konania si účastníci ustálili masu tvoriacu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktorá pozostávala z hnuteľných vecí v celkovej hodnote 1.500,- eur. Vzhľadom na to, že účastníci konania súhlasili zhodne s hodnotou hnuteľných vecí, súd na preukázanie ich hodnoty ďalšie osobitné dokazovanie nevykonal. Čo sa týka nehnuteľnosti - dom súp. č. XXX, postavený na parcele CKN č. 704, k.ú. J., navrhovateľka s odporcom zhodne uviedli, že jej spoluvlastníkom je odporca v podiele 1 a jeho brat D. W. v podiele 1. Navrhovateľka s odporcom zhodne uviedli, že do tejto nehnuteľnosti vložili spoločné investície a nehnuteľnosť tak zhodnotili. Navrhovateľka s odporcom v predmetnej nehnuteľnosti počas ich manželstva bývali a stavebnými úpravami si zriadili samostatnú bytovú jednotku v danej nehnuteľnosti, ktorá však nie je reálne rozdelená a k celej nehnuteľnosti má podiel iba odporca a jeho brat. Teda navrhovateľka nie je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že túto nehnuteľnosť zhodnotili spoločnými investíciami, ale sporné bolo, v akej výške bola nehnuteľnosť zhodnotená. Z toho dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie a znalecký posudok č. 36/2014, vypracovaný znalcom Ing. Milošom Kovaľom, stanovil hodnotu skutočne vykonaných prác na objekte rodinného domu č. súp. XXX k. ú. J. vo výške 8.139,23 eur. Doplnením znaleckého posudku bola daná suma vyčíslená na 6.840,59 eur, s ktorým ustálením hodnoty účastníci konania súhlasili. Medzi účastníkmi konania bola teda ustálená táto výška, no spornou zostala otázka, v akom podiele má nárok navrhovateľka požadovať od odporcu, keďže odporca je podielovým spoluvlastníkom daného domu. Navrhovateľka trvala na zohľadnení vložených investícií do danej nehnuteľnosti, a to vo výške 3.420,30 eur, teda polovicu zo sumy 6.840,59 eur. Odporca trval na tom, že navrhovateľka má nárok iba v rozsahu polovice z požadovanej sumy, nakoľko on je iba podielovým spoluvlastníkom v podiele 1, preto by mal navrhovateľke vyplatiť iba polovicu vzhľadom na výšku jeho podielu z 1-ice celkovej sumy, t.j. 1 z celkovej sumy. Súd prvého stupňa konštatoval, že je nepochybné, že hodnota stavebných prác bola 6.840,59 eur, ktorú museli účastníci konania vložiť zo spoločných prostriedkov, teda z prostriedkov patriacich do ich BSM. Teda každý má nárok na polovicu z danej sumy, t.j. 3.420,30 eur. Avšak je nepochybné, že predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho brata, každý v podiele 1. Taktiež je nepochybné, že nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená, preto sa zhodnotila vloženými investíciami ako celok. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa posúdil, že vzhľadom na vložené spoločné investície účastníkov konania počas ich manželstva do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu a jeho brata, každý v podiele 1, v hodnote stavebných prác 6.840,59 eur, má navrhovateľka nárok na vrátenie 1 z danej sumy, pričom tento nárok si môže uplatniť buď od všetkých spoluvlastníkov, ale aj iba od odporcu ako podielového spoluvlastníka, teda v sume 3.420,30 eur. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s námietkou právneho zástupcu odporcu, ktorý uvádzal, že vzhľadom na skutočnosť, že je iba podielovým spoluvlastníkom v podiele 1, odporkyňa má nárok voči nemu iba na 1 zo sumy 3.420,30 eur. Teda má síce nárok na sumu 3.420,30 eur, ale od neho iba 1 a druhú polovicu od jeho brata, ktorý je tiež podielovým spoluvlastníkom v 1. Súd prvého stupňa konštatoval, že predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM a účastníkom konania je okrem navrhovateľky iba odporca, a to bez ohľadu na to, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1 a jeho brat v podiele 1. Navrhovateľka využila svoje právo a pri vyporiadaní BSM si uplatnila zohľadnenie vložených investícií do danej nehnuteľnosti iba voči odporcovi, ktorému nič nebráni sa domáhať svojho práva voči bratovi ako druhému podielovému spoluvlastníkovi. Uplatnenému nároku navrhovateľky nebránila žiadna zákonná prekážka na to, aby si tento nárok uplatnila v rámci BSM, a to iba voči odporcovi, čo urobila správne, pretože vložené investície patrili do BSM a predmetom konania bolo vyporiadanie BSM.
Keďže navrhovateľke boli prikázané hnuteľné veci (v odôvodnení rozsudku je nesprávne uvedené nehnuteľnosti) do jej vlastníctva v celkovej hodnote 500,- eur a odporcovi hnuteľné veci v hodnote 1.500,- eur, odporca by mal navrhovateľke vyplatiť v rámci spravodlivého vyporiadania sumu 500,- eur, aby vyporiadanie bolo v 1-ici. Vzhľadom na vložené spoločné investície do rodinného domu, ktorého je odporca podielovým spoluvlastníkom a navrhovateľka žiadala zohľadniť spoločné investície, s čím súhlasil aj odporca, len sporný bol podiel z ustálenej celkovej sumy 6.840,59 eur, súd prvého stupňa ustálil, že spoločné investície a zhodnotenie rodinného domu zohľadnil a odporcu zaviazal vyplatiť navrhovateľke polovicu z celkovej ustálenej hodnoty, t.j. sumu 3.420,30 eur, pretože predmetom konania je vyporiadanie BSM a účastníkom je iba navrhovateľka a odporca, ktorý je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a nie je žiadna prekážka pre uplatnenie takého nároku navrhovateľky iba voči jednému zo spoluvlastníkov. S poukazom na uvedené súd odporcu zaviazal na vyplatenie sumy 3.920,30 eur navrhovateľke (500,- eur + 3.420,30 eur). Keďže účastníci zhodne žiadali súd, aby odporca bol zaviazaný vyplatiť navrhovateľke výplatok v lehote do 2 rokov, súd s poukazom na zhodnú požiadavku účastníkov konania určil túto lehotu na vyplatenie výplatku 2 roky od právoplatnosti rozhodnutia.
Pokiaľ odporca žiadal zohľadniť pri určení výplatku aj finančné prostriedky vo výške 45.000,- Sk, ktoré boli ich svadobným darom, v konaní nebolo sporné, že finančné prostriedky boli darom a keďže nebol nikde určený podiel, súd stanovil, že každý na tomto svadobnom dare má rovnaký podiel. Konštatoval, že sa jedná o podielové spoluvlastníctvo, na ktoré nie je možné v danom konaní prihliadať vzhľadom na predmet konania. Zdôraznil, že tieto finančné prostriedky nemôžu byť predmetom BSM, keďže boli získané darom pre nich oboch.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 O.s.p. v spojení s ust. § 150 O.s.p., nakoľko mal za to, že boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žiadnemu z účastníkov, a to vzhľadom na predmet konania a zavinenie obidvoch účastníkov na súdnom konaní, pretože nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM mimo súdu, a teda obaja účastníci konania zavinili súdne konanie, keďže nebola možná z ich strany dohoda o vyporiadaní BSM.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí a vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou, že predmetný rodinný dom je v ideálnom podielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho brata D. W. v podieloch každý v 1-ici. Podľa názoru odporcu spoločnou investíciou účastníkov vo výške 3.420,30 eur došlo k zhodnoteniu celého domu, t.j. v prospech podielového spoluvlastníka D. W.. Z uvedeného dôvodu odporca žiadal, aby sa ako spoločná investícia manželov na zhodnotení domu započítala len suma pripadajúca na spoluvlastnícky podiel odporcu v 1-ici, ktorá predstavuje výšku 1.710,15 eur z celkovej sumy 3.420,30 eur vložených v investícii, a teda aby bol odporca zaviazaný k vyrovnaniu podielu v 1-ici zo sumy 1.710,15 eur, čo predstavuje výšku 855,07 eur. Súd prvého stupňa sa s týmto názorom nestotožnil a zaujal záver, že bez ohľadu na podielové spoluvlastníctvo odporcu v 1-ici a jeho brata tiež v 1- ici navrhovateľka využila svoje právo na zohľadnenie vložených investícií iba voči odporcovi, ktorému nič nebráni domáhať sa svojho práva voči bratovi, druhému podielovému spoluvlastníkovi. S takýmto právnym záverom súdu sa odvolateľ nestotožňuje. V danej veci zo spoločného majetku účastníkov došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu tretej osoby, t.j. spoluvlastníka D. W. a obom účastníkom tak vznikla spoločná pohľadávka voči tejto osobe. No vzhľadom k tomu, že uplynula premlčacia lehota na uplatnenie takéhoto nároku, nie je možné, aby sa odporca domáhal takéhoto práva voči svojmu bratovi - druhému spoluvlastníkovi, pričom podľa záveru súdu odporcovi nič nebráni v uplatnení takéhoto nároku. Ak účastníci v priebehu manželstva neuplatnili svoj nárok voči druhému spoluvlastníkovi z titulu vložených investícií na zhodnotenie domu, nemôže byť táto okolnosť pri vyporiadaní BSM zohľadnená v neprospech odporcu, ako o tom rozhodol prvostupňový súd pri určení výšky vyporiadacieho podielu. Ďalej poukázal na to, že súd pri vyporiadaní BSM nezohľadnil peňažné prostriedky vo výške 45.000,- Sk, ktoré, ako bolo preukázané v konaní, boli získané spoločne ako svadobný dar od svadobných hostí. Súd konštatoval, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo nadobudnuté darom, ktoré nie je predmetom konania. V tejto súvislosti však poukázal na to, že suma 45.000,- Sk bola použitá na zakúpenie vecí, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, z čoho je zrejmé, že aj takto nadobudnutý majetok patrí do podielového spoluvlastníctva a nemohol byť predmetom vyporiadania BSM. V konaní bolo preukázané, že účastníci nemali žiadne spoločne nadobudnuté prostriedky, z ktorých by zakúpili veci patriace do spoločného majetku. Tento majetok nadobudli prostredníctvom svojich rodičov. Aj v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky, ktorá uviedla, že všetky finančné prostriedky od rodičov boli spoločným darom pre navrhovateľku a odporcu, aby si vybudovali bývanie v rodinnom dome. Je potom zrejmé, že v predmetnom konaní ide výlučne o veci nadobudnuté z darovaných peňažných prostriedkov, teda ide o majetok patriaci do podielového spoluvlastníctva účastníkov, preto vzhľadom na podstatu sporu súd nemohol konať o takomto majetku a mal žalobný návrh zamietnuť. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, resp. zmenil tak, že návrh navrhovateľky na vyporiadanie BSM zamietne a zaviaže navrhovateľku k zaplateniu náhrady nákladov konania a trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľka k podanému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky odporcu nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ len opätovne opakuje svoje tvrdenia, s ktorými sa riadne zaoberal prvostupňový súd a vyhodnotil ich postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a zaujal právne závery, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
S poukazom na uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny .
Navrhovateľke nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnila, resp. v tomto smere nepodala žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.