Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Co-197-2014.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/197/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne: R. H., bytom I. XX, N., zastúpenej JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, so sídlom v Bardejove, Baštová 5/A, proti žalovanému: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, o zaplatenie 6.550 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C 170/2012-202 zo dňa 28. 5. 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.500 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 23.3.2012 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania a trovách štátu rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané s poukazom na závery znaleckého posudku, že zistené poškodenie zdravia a to pomliaždenie vonkajšej plochy pravého stehna a ľahké podvrtnutie driekovej chrbtice s poškodením medzistavcovej platničky L5 bolo spôsobené v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, ktorý utrpela žalobkyňa dňa 8.9.2011 a doba liečenia vrátane liečby zodpovedala druhu, rozsahu a závažnosti poranení.
S poukazom na uvedené preto súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie poistného plnenia za celú dobu liečenia so začiatkom dňa 9.9.2011 do 16.1.2012, t. j. za 130 dní doby nevyhnutného liečenia.
Obrana žalovaného, že v danom prípade v zmysle všeobecných poistných podmienok sa poistné plnenie titulom denného odškodného vypláca iba v prípade, ak zistená doba liečenia poškodenia zdravia presahuje dobu 21 dní, je v rozpore s dokumentom vydaným žalovaným pre daný poistný produkt (č. l. 133, 134), v zmysle ktorého výhodou uvedeného pripoistenia je fakt, že počas doby nevyhnutného liečenia klient nemusí mať PN a napriek tomu, že sa tieto dávky majú vyplácať až po určitej dobe liečenia, sú preplácané za celé obdobie, t. j. od prvého dňa spätne.
Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný ako poisťovateľ v prípade, ak predkladá potenciálnemu klientovi pre účely uzatvorenia zmluvy o životnom poistení v predmete tohto pripoistenia dokument, ktorým prezentuje klientovi dohodnuté poistné podmienky ešte výhodnejšie oproti ich formulácii vo všeobecných poistných podmienkach, nemôže v prípade, ak dôjde k dohodnutej poistnej udalosti poistné plnenie odmietnuť s odôvodnením, že v zmysle všeobecných
poistných podmienok sa poistné plnenie poskytuje až po určitej dobe liečenia za predpokladu pôvodnej garancie jeho poskytnutia od prvého dňa liečenia. Takýto postup poisťovateľa podľa názoru súdu napĺňa skutkovú podstatu klamlivej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná v zmysle č. 250/2007 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Keďže v danom prípade žalovaný neodmietol poskytnutie poistného plnenia z dôvodu, že zistené poškodenie zdravia nepodlieha poistnej ochrane, prípadne, že doba liečenia nepresiahla čas, za ktoré sa poistné plnenie poskytuje, mal súd prvého stupňa za to, že pre spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi konania vzhľadom na postup žalovaného ako poisťovateľa a ním nejasne formulované poistné podmienky je dôvodné žalobe vyhovieť.
S poukazom na nevyhnutnú dobu liečenia 130 dní preto súd prvého stupňa prisúdil poistné plnenie vo výške 6.500 Eur (130 x 50,- Eur) a zamietol žalobu v časti, za ktorú požadovala poistné plnenie odo dňa úrazu, nakoľko liečba zisteného poškodenia zdravia sa začala až počnúc dňom 9.9.2011.
Súčasne súd prvého stupňa vyhovel žalobe v časti uplatneného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žalovaného (č. l. 83), ktorým odmietol poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1955 Z. z. v znení účinnom ku 1. dňu omeškania.
O trovách štátu a trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem iného uviedol, že zmluvná voľnosť zmluvných strán bola zachovaná aj napriek tomu, že žalobkyňa nemohla bezprostredne ovplyvniť znenie poistných podmienok, ktoré obsahovali vymedzenie toho, čo sa v zmysle poistnej zmluvy bude považovať za úraz. Pokiaľ žalobkyňa so znením poistných podmienok nesúhlasila, mohla si zvoliť iný poistný produkt, resp. uzavrieť poistnú zmluvu v inej spoločnosti, kde by boli poistné podmienky iné. V prípade žalobkyne sa jednoznačne jednalo o herniu, čo potvrdil v podanom znaleckom posudku aj znalec MUDr. N. C.. Toto zistenie nenapadol žiaden z účastníkov konania a nenegoval ho ani okresný súd v odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ je v poistných podmienkach uvedené, že z poistnej ochrany sú vylúčené hernie, nie je možný iný výklad takéhoto ustanovenia, ako ten, že z poistnej ochrany sú vylúčené všetky hernie. Takáto formulácia jednoducho nepripúšťa iný výklad. Aby nejaké ustanovenie poistných podmienok bolo možné vykladať viac či menej v prospech či neprospech poisteného ako spotrebiteľa, resp. aby mohlo byť zneužívané v neprospech poisteného, v prvom rade musí takéto ustanovenie takéto rôzne možnosti výkladu pripúšťať. V danom prípade však bolo ustanovenie vylučujúce hernie z poistnej ochrany jasne formulované a nie je zrejmé, z čoho okresný súd vyvodil možnosť jeho rôzneho výkladu, resp. jeho výkladu v prospech či neprospech poisteného a tým možného zneužitia tohto ustanovenia poistných podmienok. Podľa názoru odvolateľa je neprípustné, aby bolo ustanovenie poistných podmienok považované za neprijateľné, resp. za nejasné len z dôvodu, že zahŕňa väčšie množstvo prípadov. Ak by sa argumentácia zmenila spôsobom, aké množstvo prípadov takýto pojem nezahŕňa, a teda aké množstvo prípadov nie je z poistnej ochrany vylúčené, musel by odvolateľ konštatovať, že prípadov, ktoré nie sú takýmto spôsobom z poistnej ochrany vylúčené, je ďaleko násobne viac. Teda takéto ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi poistnej zmluvy. Dodržiavanie podmienok, na ktorých sa zmluvné strany záväzkovo-právneho vzťahu slobodne dohodli, nemôže byť v rozpore so všeobecnou ideou spravodlivosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok je správny.
Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:
Prvostupňový súd správne vyložil ustanovenie zmluvy a výluku uvedenej vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré podľa názoru žalovaného bránili v poskytnutí poistného plnenia, keďže síce žalobkyňou tvrdená udalosť nastala, avšak v zmysle poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie A do poistnej ochrany zahrnutá nie je (čl. 1 ods. 5).
Zo znaleckého posudku č. 095/13 súdneho znalca MUDr. N. C. vyplýva, že diagnóza pravdepodobná diskopatia L5 vpravo spadá pod pojem hernia (čl. 163).
Na pojednávaní v rámci vykonaného výsluchu súdny znalec MUDr. N. C. ozrejmil pojem hernia cit.: „po slovensky prietrž, v podstate je to všetko, čo sa roztrhne a vyklenie von, aj keď nakrátko, ide pomerne o široký pojem. Najčastejšie sa vyskytuje na brušnej stene a pri platničkách. V danom prípade, pokiaľ išlo o kruhový disk, dochádza k prietrži vtedy, ak dôjde k jeho narušeniu a vnútorný obsah sa vyklenie von, aj keď na krátky čas. Môže ísť aj o prietrž slabín, brucha, čreva, ale aj iných.“ Súdny znalec doplnil svoju výpoveď tiež tým cit.: „pokiaľ ide o zákon, ktorý upravuje odškodnenie bolestného a sťaženia uplatnenia č. 437/2004 Z.z., uznáva tzv. herniáciu disku ako úrazový následok alebo ako dôsledok úrazového stavu.“
Odvolací súd preto opätovne zdôrazňuje, že výklad prvostupňového súdu plne zabezpečuje spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Naviac odvolací súd pripomína, že požiadavka, transparentnosti zmluvných podmienok nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska. Je rozhodným, že pojem hernia je široký pojem a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť vedieť, čo pod výluku z poistnej ochrany uvedenú vo všeobecných poistných podmienkach pre úrazové poistenie - A skutočne patrí. Naviac, ak je podľa vyjadrenia súdneho znalca aj zákonom č. 437/2004 uznaná hernii (herniácii disku) ako následok úrazového následku alebo dôsledok úrazového javu. V predmetnej právnej veci preto nastala poistná udalosť - úraz, pre prípad výskytu ktorého bola žalovaná poistená.
K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Podľa tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).
Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.