Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_1Er-116-2011.pdf
PDF · 73.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/116/2011
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti povinnému: LUFISPOL, spol.s.r.o., so sídlom Trenčín, Kniežaťa Pribinu 14, IČO:36 014 834 v exekučnom konaní vedenom pred súdnou exekútorkou Andreou Ondrejkovou so sídlom Bratislava, Vrútocká 12, pre vymoženie sumy 3655,18 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie, vedené na Okresnom súde v Námestove pod sp. zn. 1Er/116/2011 z a s t a v u j e .
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnej exekútorke Andrei Ondrejkovej so sídlom Bratislava, Vrútocká 12, vo výške 41,83 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Námestovo dňa 11.3.2011 pod č. 5507 011713 * poveril podľa § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora Andreu Ondrejkovú so sídlom Bratislava, Vrútocká 12, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz č. 6Ro/218/2010-26 vydaný dňa 24.8.2010 na Okresnom súde Námestovo.
Vo vyššie uvedenom konaní súdny exekútor návrhom zo dňa 17.09.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.09.2015 žiadal o zastavenie exekučného konania, v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekučného konania bol povinný dňa 09.06.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra, bez právneho nástupcu, v dôsledku čoho nie je možné v exekúcii pokračovať. Súdny exekútor žiadal súd aby zaviazal oprávneného na úhradu trov konania .
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Súd vzhľadom na dispozičný úkon súdneho exekútora, ktorý navrhol zastaviť exekučné konanie z dôvodu, že povinný bol dňa 29.04.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra, exekučné konanie
zastavil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si v návrhu o zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej sume 238,22 Eur a zároveň priložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Uplatnil si nárok na odmenu podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do (ďalej len „vyhláška“) za tieto právne úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 Eur + 20% DPH v hodnote 3,98 Eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie - 56,44 Eur + 20% DPH v hodnote 67,73 Eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 6,64 Eur + 20% DPH v hodnote 7,97 Eur, doručenie exekučného príkazu - 63,08 Eur + 20% DPH v hodnote 75,70 Eur, každé zisťovanie sídla povinného 6,64 + 20% DPH 7,97 Eur, spolu v hodnote 163,34 Eur. Ďalej si uplatnil nárok na náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky a uplatnil si náhradu za poštovné - 59,40 Eur + 20% DPH v hodnote 71,28 Eur a náhradu za telekomunikačné výdavky - 3,00 Eur + 20% DPH v hodnote 3,60 Eur, spolu v hodnote 74,88 Eur.
Podľa § 14 ods. 1,2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorkou a po preverení úkonov exekučnej činnosti obsiahnutých v prípojenom exekučnom spise EX 810/11 priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 41,83Eur.
Súd priznal náhradu trov exekúcie podľa § 14 a 15 vyhlášky vo výške 11,95 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a za každé zisťovanie sídla povinného. Súd nepriznal náhradu za doručenie príkazu na začatie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a za doručenie exekučného príkazu, nakoľko z obsahu exekučného spisu súd nemal preukázané ich doručovanie súdnou exekútorkou. Za doručovanie uvedených úkonov súd exekútorke priznal skrátenú náhradu poštovného vo výške 8,64 Eur. Zo špecifikácie náhrady trov exekúcie nebolo zrejme, za ktoré zásielky žiada exekútorka náhradu poštovného, zo spisu súd zistil, že ma nárok na náhradu za 6 písomnosti. Súd priznal náhradu za každú preukázanú doručenú písomnosť 1,44 Eur. Súdny exekútor ma podľa § 14 ods. 1 právo na paušálnu odmenu najmenej 33,19 Eur a preto súd navýšil pôvodnú priznanú odmenu 11,95 Eur na najnižšiu zákonnú paušálnu odmenu vo výške 33,19.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vrátane 20% DPH vo výške 41,83Eur
Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).