Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-110-2015.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/110/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľky Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti odporcovi F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX W.Á. W., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 66,67 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 66,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16. 11. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 09. 03. 2015 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 66,67 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnila tým, že dňa 28. 09. 2007 uzatvorila s odporcom v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl. § 716 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre majiteľa účtu - odporcu zriadila a viedla bežný účet č. XXXXXXXXXX/5600. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany odporcu, navrhovateľka v súlade so Zmluvou a VOP odstúpila od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a vyzvala odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Pokiaľ ide o posledný výpis z účtu s nulovým zostatkom, účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto navrhovateľka pred zatvorením účtu vykonala dňa 15. 11. 2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet, ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany odporcu. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Aktuálny záväzok odporcu predstavuje istinu vo výške 66,67 eura a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet, vo výške 43,26 eura, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému. Na základe uvedeného sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 66,67 eura, úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 66,67 eura od 15. 11. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok.
Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporcu prostredníctvom zamestnávateľa dňa 06. 08. 2015, k podanému návrhu sa nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 66,67 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor. Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 21. 09. 2015 do 29. 09. 2015.
Z listín predložených navrhovateľkou zistil súd nasledovný skutkový stav: navrhovateľka (pred zmenou obchodného mena Dexia banka Slovensko, a.s.) uzatvorila s odporcom dňa 28. 09. 2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, na základe ktorej viedla pre odporcu bežný účet v banke číslo XXXXXXXXXX/5600. Odporca vykazoval debetný - záporný zostatok na vedenom účte od 30. 06. 2012, v dôsledku čoho navrhovateľka odstúpila od zmluvy s odporcom ku dňu 15. 11. 2012. Odporca pohľadávku vzniknutú zo záporného zostatku na účte v banke navrhovateľke neuhradil.
Súd mal preukázané, že odporca neuhradil navrhovateľke sumu, ktorá vznikla z dôvodu záporného zostatku na bežnom účte vedeného navrhovateľkou. Návrh navrhovateľky je v časti o zaplatenie 66,67
eura v plnom rozsahu dôvodný, keď odporca navrhovateľke pohľadávku v uvedenej výške z dôvodu záporného zostatku na bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX neuhradil, jeho výšku nerozporoval, a preto súd zaviazal odporcu k jej uhradeniu.
Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľke podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013 nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy 66,67 eura aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16. 11. 2012 (deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy o bežnom účte) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá.
Návrh nie je dôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáha od odporcu zaplatenia zmluvného úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 66,67 eura od 15. 11. 2012 do zaplatenia. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov navrhovateľkou vo forme povolenia záporného zostatku na bežnom účte odporcu podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka, nakoľko na zmluvu o bežnom účte sa v prípade možnosti záporného zostatku podľa § 710 Obchodného zákonníka vzťahujú primerane ustanovenia o zmluve o úvere. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Navrhovateľka ako veriteľ preto nemohla oprávnene požadovať od odporcu ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti istiny, v danom prípade debetného zostatku na vkladovom účte odporcu. Po odstúpení od zmluvy dňa 15. 11. 2012 sa debetný zostatok na účte ďalej zmluvne neúročí, navrhovateľke prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je zmluvne dohodnutou odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Navrhovateľka poskytuje zmluvne finančné prostriedky odporcovi iba po dobu platnosti zmluvy o bežnom účte, po odstúpení od zmluvy požaduje peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnená požadovať od odporcu aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti prevyšujúcej výšku úrokov z omeškania zamietol.
Navrhovateľka mala neúspech v pomerne nepatrnej časti, čím jej podľa § 142 ods. 3 OSP vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorú si uplatnila vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, na ich náhradu navrhovateľke zaviazal v plnej výške odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.