Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-233-2015.pdf
PDF · 95.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/233/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B.V., registračné číslo 560 07 043, so sídlom Holandské kráľovstvo, 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO 47 234 679, so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti odporkyni: F. N.N., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom B., K. XXX, o zaplatenie 1.463,06 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 536,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 536,28 Eur od 16.04.2014 do zaplatenia, do 30 dní odo dňa nadobudnutia tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
III. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.12.2014 domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť istinu vo výške 1.463,06 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 80,36 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.463,06 Eur od 16.12.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ uzatvoril s odporkyňou ako dlžníkom dňa 10.11.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.700,- Eur zo strany právneho predchodcu navrhovateľa odporkyni. Odporkyňa sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 60. pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,64 Eur. Odporkyňa bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle úverovej zmluvy. Odporkyňa si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, a preto v zmysle hlavy úverových zmluvných podmienok s názvom ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola odporkyňa právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 31.03.2014 vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru. Zostatok úveru pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku proti odporkyni na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 12.09.2012. Nárok navrhovateľa pozostáva z istiny vo výške 123,45 Eur, úroku vo výške 130,09 Eur, zosplatnená istina vo výške 1.145,37 Eur, upomienka I. vo výške 5,- Eur, poistenia Bill protection vo výške 4,65 Eur, upomienky II. vo výške 24,- Eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 1,50 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 17,- Eur a upomienky 12,- Eur.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti a neprítomnosti navrhovateľa s tým, že oprávnenosť navrhovateľom uplatňovaného nároku bola dostatočne preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. Zároveň vyjadril súhlas, aby súd rozhodol bez ich prítomnosti na pojednávaní. Ako aj bez prítomnosti odporkyne, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením navrhovateľa, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2011 v spojení s úverovými zmluvnými podmienkami, výpisom z obchodného registra, informácie o poistení, splátkovým kalendárom, oznámenia o zosplatnení dlhu v spojení s poštovým hárkom, oznámenia navrhovateľa zo dňa 19.11.2014, výzvy k úhrade v spojení s poštovým hárkom, výpisu čerpania, výpočtu RPMN a zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 10.11.2011 uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 1.700,- Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť v 60. mesačných splátkach, každá vo výške 49,64 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 23,21 %, RPMN v rozpätí od 26 % do 27,2 %. Odporkyňa bola vyzvaná k splateniu celého úveru listom zo dňa 31.03.2014 s tým, aby v lehote 15 dní od odoslania výzvy zaplatila 1.463,06 Eur.
Z výpisu čerpania, splátok a úhrad úveru je preukázané, že odporkyňa čerpala úver vo výške 1.700,-Eur dňa 25.11.2011 bankovým prevodom, v čase od 11.01.2012 do 10.10.2013 uhradila 1.163,72 Eur.
Výpisom z obchodného registra navrhovateľa je preukázané, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je zapísaná v obchodnom registri č. 56007043 Holandského kráľovstva pod obchodným menom AB 1 B.B., so sídlom 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, ktorá bola registrovaná 10.09.2012 a zahájila svoju činnosť 05.09.2012. Oznámením o postúpení pohľadávky vykonaným právnou zástupkyňou navrhovateľa odporkyni podaním zo 29.10.2014, ktoré bolo podľa fotokópie poštového podacieho hárka podané na poštovú prepravu dňa 30.10.2014.
Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľova aktívna vecná legitimácia je v zmysle ustálenej judikatúry preukázaná jeho oznámením zo 29.10.2014 o postúpení pohľadávky. Právny vzťah účastníkov založený úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2011 je úverom, teda absolútnym obchodom, ktorého základné náležitosti sa spravujú Obchodným zákonníkom. Zároveň však nemožno opomenúť, že ide o úver spotrebiteľský v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. účinného k 10.11.2011, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998), ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah. Predmetná zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - navrhovateľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - odporkyňou ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Úver bol poskytnutý navrhovateľom ako dodávateľom odporkyni ako spotrebiteľovi lebo nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Na vec je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. V úverovej zmluve absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods.2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou je ročná percentuálna miera nákladov. Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v rozpätí od 26 % do 27,2 %. Zmluva síce v ďalšej časti obsahuje vysvetlivku, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presná výška RPMN mu bude oznámená veriteľom po poskytnutí úveru. Takúto možnosť zjednávania ročnej percentuálnej miery nákladov úveru uvedený zákon neumožňuje. Je totiž výlučne vecou veriteľa, ktorého postup dlžník nemôže ovplyvniť, kedy peniaze z titulu úveru dlžníkovi poukáže. Veriteľ by mal peniaze z úveru dlžníkovi poskytnúť v deň uzavretia úverovej zmluvy (nemožno zabúdať, že úverová zmluva je zmluvou reálnou), kedy je RPMN nad akúkoľvek pochybnosť známa. Právny predchodca navrhovateľa zmluvu podpísal 10.11.2011, odporkyňa akceptovala jeho návrh 17.11.2011. Týmto postupom nemôže byť prenesené riziko zmeny ročnej percentuálnej miery nákladov v čase od podania návrhu na uzatvorenie zmluvy do jeho akceptácie odporkyňou - klientom, ako aj zmeny RPMN v čase od uzavretia zmluvy do poskytnutia úveru na spotrebiteľa. Právny predchodca navrhovateľa nesprávne vyčíslil celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom, pretože správne má byť uvedená suma 2.978,40 Eur. Je neprípustný prenos zodpovednosti za tento postup veriteľa na dlžníka. K zmene ročnej percentuálnej miery nákladov v čase čerpania úveru po uzavretí úverovej zmluvy môže dôjsť aj v neprospech spotrebiteľa oproti stavu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy. Ak navrhovateľ uvádza odkaz na § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s prílohou č. 2, súd dodáva nasledovné: Spôsob určenia ročnej percentuálnej miery nákladov (definovanej v § 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 odkazom na jeho prílohu č. 2. Ide o tzv. základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej na ročnom základe. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.).
Vychádzajúc z uvedeného vznikla odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého úveru, a preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť 536,28 Eur (poskytnutý úver vo výške 1.700,- Eur
- zaplatená časť úveru vo výške 1.163,72 Eur).
Keďže odporkyňa riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátila poskytnutý úver vznikol navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 0,25 %) zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 536,28 Eur od 16.04.2014 do zaplatenia. Súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny spolu s úrokmi z omeškania v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov podľa 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, avšak odporkyňa ako úspešnejší účastník si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.