Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-250-2014.pdf
PDF · 118.37 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/250/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci navrhovateľky: G. E., A..: XX.XX.XXXX, W. B. S. Č..X, XXX XX O. zastúpená JUDr. Markom Zummerom, nar.: 23.05.1965, bytom Parková č. 24, Slanec na základe plnomocenstva proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova číslo 25, 812 44 Bratislava, IČO : 35 807 598 v konaní o určenie neplatnosti odplaty za spotrebiteľský úver takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že zmluvná odplata dojednaná zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.07.2010 v časti poplatku vo výške 620,- EUR je absolútne neplatná. II. Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 09.10.2014, ktorý bol súdu doručený dňa 09.10.2014 domáhala určenia neplatnosti odplaty za spotrebiteľský úver a to v časti, v ktorej bola dojednaná odplata za poskytnutý úver z dôvodu porušenia prijatého zákona, že je táto odplata pre absolútnu protiprávnosť neplatná. Poukázala na to, že uzavrela s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to dňa 19.07.2010, na základe ktorej jej odporca poskytol spotrebiteľský úver v celkovej výške 700,- EUR, pričom pri podpise sa dohodli účastníci konania na vrátení celkovej sumy 1.320,- EUR. V dôsledku zdravotných komplikácií a následnej operácie necelý rok navrhovateľka dohodnuté splátky neplatila. Od 12.08.2011 však uvedený spotrebiteľský úver riadne platila a doposiaľ uhradila odporcovi celkovo 2.276,- EUR. Dňa 10.09.2014 sa informovala u odporcu o stave účtu a poverený pracovník jej oznámil a zároveň v písomnej forme vyhotovil priebeh splátok s tým, že zostávajúca dlžná suma je vo výške 4.623,- EUR. Vo svojom návrhu poukázal na prijatú novelu Občianskeho zákonníka číslo 106/2014 Z.z. ktorej účelom bolo zabrániť úžerníckym praktikám na území SR, a ktorá bola prijatá k ochrane spotrebiteľa a to stanovením najvyššej prípustnej odplaty pre nebankové subjekty. Uviedla, že už pri uzatváraní zmluvy predstavovala úrok viac ako 91% a k tomuto úroku si odporca ako nebanková spoločnosť účtuje aj nemalé poplatky. Tieto však odporca neupravil podľa novely zákona, čím podľa navrhovateľky porušil zákona a to je dôvodom na vyslovenie neplatnosti zmluvy. Podľa nej je požadovaná odplata za spotrebiteľský úver neprimeraná a v dôsledku následného porušenia prijatého zákona sa domáha, aby súd určil uvedenú zmluvu za neplatnú.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že namieta miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice I z dôvodu, že sa nejedná o prípad, na ktorý by sa mali vzťahovať iné ustanovenia príslušného zákona, teda nie je daný žiaden predpoklad, ktorý by zakladal osobitnú miestnu príslušnosť súdu v zmysle ustanovenia § 88 O.s.p. a takisto na tento prípad nemožno vzťahovať ani ustanovenie § 87 O.s.p., teda ustanovenia o príslušnosti danej na výber. Podľa neho je potrebné miestnu príslušnosť posudzovať podľa § 84 O.s.p. a v tomto prípade je na konanie príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje a preto žiada, aby súd postúpil tento návrh Okresnému
súdu Bratislava I, v obvode ktorého má odporca ako právnická osoba svoje sídlo. Odporca ďalej uviedol, že podľa neho je tu prekážka veci rozhodnutej, teda prekážka res iudicata. Podľa neho sa legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok teda zmluvy o úvere číslo 900400300 už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd v Bratislave a to v konaní vedenom pod spisovou značkou SR 05717/11, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodcovského rozsudku, v ktorom bola navrhovateľka zaviazaná na plnenie. V tomto prípade ide teda jednoznačne o res iudicata, ktorá predstavuje závažný nedostatok podmienky konania, na ktorú má súd v ktoromkoľvek štádiu povinnosť prihliadnuť a rozhodnúť o zastavení konania. Rozsudok rozhodcovského súdu spisová značka SR 05717/11 zo dňa 13.07.2011 sa stal právoplatným a vykonateľným a teda navrhovateľka je ním zaviazaná a rozhodcovský rozsudok v tomto právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok odporcu na poplatok, úroky z omeškania ako aj zákonné úroky a navrhovateľku zaviazal na plnenie. Z toho vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka poukázala na účet odporcu predstavujú dobrovoľné plnenie, na ktoré bola zaviazaná týmto rozhodcovským rozsudkom. Podľa odporcu aj keď rozhodcovský rozsudok neobsahuje prejudikovanie platnosti zmluvy, zo samotného rozhodnutia logicky vyplýva, že súd nemá najmenšiu pochybnosť o platnosti zmluvy o úvere, resp. niektorej jej časti. Ak by tomu tak bolo, tak by v žiadnom prípade na plnenie neplatnej zmluvy o úvere navrhovateľku nezaviazal. Poukázal na rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky ako aj súdov v Českej republike. Podľa odporcu ten je toho názoru, že pri žalobe na plnenie súd vždy rieši ako prejudiciálnu otázku (ne)platnosť právneho úkonu (zmluvy a podobne) na základe ktorej je žaloba na plnenie podaná. V prípade neplatnosti, resp. neprijateľnosti takéhoto úkonu by súd žalobe na plnenie nevyhovel. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal odporcovi voči navrhovateľovi plnenie, pričom v tejto súvislosti podľa odporcu je potrebné pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. Súd by preto mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. Odporca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je zrejmé, že navrhovateľka sa domáha žalobou o vydanie plnenia, ktoré je navrhovateľka povinná plniť odporcovi na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, pričom otázka nároku odporcu na plnenie bola už prejednaná v konaní na plnenie a to stálym rozhodcovským súdom a teda prejednaniu žaloby bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ustanovenia § 159 odsek 3 O.s.p.. Podľa odporcu ďalej táto žaloba o určení neprijateľnosti podmienky nemá naliehavý právny záujem. Dôkazné bremeno na preukázanie, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem v tomto prípade zaťažuje navrhovateľku, pričom podľa názoru odporcu navrhovateľka nepreukázala tento naliehavý právny záujem a určenie neplatnosti. Vzhľadom k tomu odporca navrhuje, aby súd pre neodstrániteľný nedostatok konania konanie zastavil, eventuálne aby žalobu po vykonanom dokazovaní zamietol.
Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 29.09.2015, ktoré v zmysle ustanovenia § 101 odsek 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neprítomnosť do začatia pojednávania ničím neospravedlnil. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bolo súdu doručené elektronicky a to dňa 29.09.2015 od 09:50 hod. s tým, že odporca sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k žalobe a súhlasí, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie a to prednesom zástupcu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to zmluvou o úvere zo dňa 19.07.2010 č.90040030037 uzavretou medzi účastníkmi konania; splátkovým kalendárom k predmetnej zmluve o úvere; vyjadrením odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa 03.11.2013 (správne 03.11.2014); spisom rozhodcovského konania Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, SR 05717/11, prehľadom o výške úrokov z úverov zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska a zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.07.20110 uzavreli účastníci konania zmluvu o úvere číslo 90040030037 (č.l. 4 spisu), v zmysle ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 700,- EUR s tým, že navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 920,- EUR, teda celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu 1.320,- EUR v 12 mesačných splátkach po 110,- EUR a to počnúc dňom 15.09.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru.
Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava bolo zistené, že v deň podpísania zmluvy, t.j. dňa 19.07.2010 podpísali účastníci konania aj
rozhodcovskú zmluvu uzavretú podľa zákona číslo 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Táto je uzavretá na predtlačenom formulári, pričom v čl.2 bod 1 tejto zmluvy je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo 90040030037 uzatvorenej dňa 19.07.2010 vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie ako aj spory vzniknuté z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv s takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR ak žalovaná zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon číslo 99/1963 zbierky O.s.p.). Podľa článku 2 bod 2 tejto rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť , výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy (č.l. 27 spisu).
Žalovaná zároveň podpísala ako vystaviteľka zmenku dňa 19.07.2010 k zmluve číslo 90040030037 na sumu 1.564,91 EUR a zmenkový úrok 0,25% denne od 29.01.2011 (č.l. 26 spisu).
Pokusom o zmier (č.l. 28 spisu) vyzval odporca navrhovateľku na úhradu sumy vo výške 1.700,21 EUR s tým, že dňa 11.03.2011 bola zmenka, ktorú podpísal vyplnená k dispozícii na preplatenie spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa 16.03.2011. Zároveň ju upozornil, že v opačnom prípade pristúpia k vymáhaniu predmetnej pohľadávky spolu so zmenkovým úrokom.
Dňa 23.05.2011 bol vyhotovený návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorý bol podaný na Stálom rozhodcovskom súde Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, pričom dátum tohto podania nie je z pripojeného rozhodcovského spisu zrejmý s tým, že odporca požadoval, aby stály rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviaže navrhovateľku na zaplatenie sumy 1.564,91 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.564,91 EUR od 29.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z tejto sumy od 16.03. do zaplatenia a na náhradu trov konania ( č.l. 31 spisu ).
Zo splátkového kalendára (č.l. 5 - 7 spisu a č.l. 46 - 48 spisu ) je zrejmé, že navrhovateľka zaplatila 810,- EUR a to dňa 15.09.2010, 15.10.2010, 15.11.2010, 15.12.2010, 15.01.2011, 15.02.2011, 15.03.2011, 15.04.2011, 15.05.2011, 15.06.2011, 15.07.2011, 15.08.2011, celkovo zaplatila sumu 1.320,- EUR.
Výzvou Stáleho rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď zo dňa 25.05.2011 bola navrhovateľka vyzvaná na predloženie písomnej žalobnej odpovede. Výzva jej bola doručovaná na adresu trvalého pobytu, vrátila sa Stálemu rozhodcovskému súdu späť dňa 22.06.2011 s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote (č.l. 7 a č.l. 30 spisu).
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 zo dňa 13.07.2011, spisová značka SR 05717/11 bola navrhovateľka zaviazaná na zaplatenie odporcovi sumy vo výške 1.564,91 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.564,91 EUR od 29.01.2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.564,91 EUR od 16.03.2011 do zaplatenia a na náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 377,51 EUR a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok bol zasielaný navrhovateľke na adresu trvalého pobytu, pričom ten sa vrátil späť Stálemu rozhodcovskému súdu dňa 18.08.2011 s označením - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Z kópie rozhodcovského spisu nie je zrejmé, kedy rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2015 zástupca navrhovateľky uviedol, že trvá na podanej žalobe a že je nemožné, aby v súčasnej dobe z požičaných 700,- EUR bola navrhovateľka dlžná odporcovi sumu 5.000,- EUR a že sa dožaduje, aby súd určil, že len zmluvná odplata je absolútne neplatná.
Navrhovateľka pri svojom výsluchu uviedla, že zmluvu uzatvárala v Košiciach na Terase, za odporcu tam bol F. F., išla tam s tým, že si chce požičať peniaze a pri uzatvorení zmluvy jej bolo povedané koľko a ako bude platiť. Zmluvu dostala a podpísala ju. Nebolo jej povedané, že v prípade ak ju nebude platiť, že bude žalovaná na rozhodcovskom súde. Uviedla, že mala predtým inú zmluvu, inú pôžičku od odporcu
a túto vyplatila. Vedela o tom, pri uzatvorení zmluvy aká bola odplata a uviedla, že už aj predtým bola odplata tiež taká vyššia ale však nie až v takej výške, pretože brala nižšiu sumu. Peniaze potrebovala pretože syn išiel na vysokú školu. Dlžnú sumu splácala každý mesiac. Platila z účtu. Následne jej chodili upomienky, pretože prestala platiť. Nevedela uviesť, nakoľko si na to nespomenula, či už zaplatila tú odplatu na ktorú sa zaviazala v zmluve, pretože všetko bolo zahrnuté do mesačnej splátky vo výške 110,- EUR. Poukázala, že uhradila 2.276,- EUR, čo je asi trikrát toľko ako jej bolo požičané a v súčasnosti neplatí. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený, avšak nemá vedomosť o tom, či v súčasnej dobe prebieha exekúcia.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára:
Podľa § 85 odsek 2 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.) všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.
Podľa § 87 písmeno f) O.s.p. popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 80 písmeno c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v platnom znení proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Podľa ustanovenia § 159 odsek 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy , ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ďalšie zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a miera zabezpečenia jeho záväzkov, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ako aj v platnom znení neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy ( Ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 497 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti uzavretej zmluvy o úvere v časti odplaty. Súd poukazuje na to, že hoc z obsahu návrhu vyplýva, že sa navrhovateľka dožadovala aj určenia neplatnosti zmluvy o úvere, táto nepresnosť bola odstránená na pojednávaní keď uviedla, že žiada a vyplýva to aj zo samotného petitu návrhu, že žiada len o určenie neplatnosti odplaty v uzavretej zmluve o úvere.
Povinnosťou súdu pred rozhodnutím vo veci samej bolo najprv vysporiadať sa s námietkami odporcu a to s námietkou miestnej nepríslušnosti, s námietkou res iudicata a určiť či v danej veci je naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti odplaty.
Pokiaľ ide o námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú namietal odporca z dôvodu, že v tomto prípade je daná miestna príslušnosť podľa § 85 odsek 2 O.s.p., teda všeobecný súd odporcu pri posúdení námietky miestnej nepríslušnosti bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s tým, či žaloba bola podaná na miestne príslušnom súde, teda či je na konanie príslušný Okresný súd Košice I a to podľa ustanovenia § 87 O.s.p. ako súd v obvode ktorého má navrhovateľka ako spotrebiteľ bydlisko. Súd mal za to, že v tomto prípade je príslušnosť súdu daná. Vychádzal z toho, že v tomto prípade tu ide o spor, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a teda ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Súd poukazuje na to že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 87 písmeno f) O.s.p. nerozlišuje medzi spormi zo spotrebiteľskej zmluvy ohľadom existencie alebo neexistencie neplatnosti časti zmluvy a následkov z toho plynúcich a inými spormi je preto potrebné v tomto prípade aplikovať extenzívny výklad predmetného ustanovenia, pretože miestna príslušnosť je daná na výber vo všetkých sporoch zo spotrebiteľských zmlúv, ako zo zmlúv bez ohľadu na právnu formu uzatváraných medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 odsek 1 Obč. zákonníka). Pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere odporca vystupoval ako dodávateľ - nakoľko má v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom a navrhovateľka vystupovala v tejto úverovej zmluve ako spotrebiteľka a to aj s poukazom na to, že hoc v zmluve bolo zaškrtnuté, že sú jej poskytované peňažné prostriedky na výkon zamestnania, túto skutočnosť však odporca ako veriteľ z predmetnej zmluvy ničím nepreukázal pričom dôkazné bremeno v tomto ohľade zaťažuje jeho a navrhovateľka sama potvrdila, že predmetné peňažné prostriedky si požičala pre súkromné účely a teda pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej ani inej zárobkovej činnosti. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj podporne Občianskeho zákonníka a keďže sa navrhovateľka domáha neplatnosti odplaty určenej v predmetnej zmluve mal súd za to, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľka ako spotrebiteľka má v tomto prípade právo výberu medzi všeobecným súdom odporcu (§ 85 O.s.p.) a súdom ustanoveným v § 87 písmeno f) O.s.p., ktoré právo aj využila. Vzhľadom k tomu považoval súd námietku miestnej nepríslušnosti odporcu za nedôvodnú.
Pokiaľ ide o námietku prekážky veci rozhodnutej, túto súd takisto považoval za nedôvodnú. Pre posúdenie, či v tomto prípade predložený rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata
sa súd opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.01.2015, spisová značka 3Cdo/27/2011, v ktorom NS SR dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru súdu je predmetné rozhodnutie aplikovateľné aj v tejto veci, v ktorej predmetom je určenie neplatnosti odplaty v zmluve o úvere. Súd preskúmal odporcom predloženú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 19.07.2010 a mal za to, že rozhodcovská doložka v nej dojednaná v článku II bod 1. je neplatná. Predmetná rozhodcovská zmluva je na predtlačenom formulári, do ktorého je rukou vpísané len meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko dlžníka, číslo úverovej zmluvy uzatvorenej dňa a dátum uzavretia zmluvy. Celý formulár bol pripravený odporcom, ktorý v predmetnom úverovom vzťahu vystupoval ako veriteľ. Poukazujúc na článok 2 odsek 1 tejto zmluvy hoc samotné rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporu, vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje jeho úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od samého počiatku sledoval takýmto koncipovaným rozhodcovskej zmluvy to, aby pre prípad vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Tým podľa názoru súdu došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá z takejto situácie vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje pomery právo sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. zúčastniť sa konania. Zároveň v konečnom dôsledku k narušeniu rovnováhy došlo už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občiansko - súdnom konaní. Spotrebiteľ sa takýmto spôsobom vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu z nemožnosti vplývať na obsah tejto zmluvy (možno aj z prípadnej nevedomosti), čo je v súčasných podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ nevyjednal plynule s ostatnými podmienkami a spotrebiteľ mohol túto zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom k tomu má súd za to, že predmetná rozhodcovská doložka zakotvená v článku II. Rozhodcovskej zmluvy je neplatná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Zároveň má súd za to, že sa podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka prieči dobrým mravom a samotný výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a takýto právny úkon je podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný. Vzhľadom k tomu, že táto časť rozhodcovskej zmluvy je neplatná, bez takejto platnej rozhodcovskej doložky nie je možné rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, spisová značka SR 05717/11 považovať za rozhodcovský rozsudok s účinkami právoplatného rozsudku súdu a z tohto dôvodu ani nezakladá pre prejednávanú vec prekážku veci rozsúdenej.
Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písmeno c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosti právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určenie neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (rozsudok NS SR spisová značka 3Cdo/224/2008). Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písmeno c) O.s.p. umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o úvere alebo pôžičky má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve ako aj početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev a v nie poslednom rade domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zákonníka. Vychádzajúc z tohto mal súd za to, že naliehavý právny záujem navrhovateľky na určenie neplatnosti odplaty je v tomto prípade daný, nakoľko navrhovateľka potrebuje mať vyriešenú otázku
výšky skutočného dlhu z dôvodu, že úver bol poskytnutý vo výške 700,- EUR a ako sama navrhovateľka uviedla, do dnešného dňa splatila sumu 2.276,- EUR, čo je asi trikrát viac ako jej bolo požičané a teda z dôvodu právnej istoty skutočnej výšky dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov.
Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých dôkazov každý jednotlivo ako aj všetky vo vzájomnej súvislosti mal za to, že je žaloba dôvodná.
Ako je zrejmé, z uzavretej zmluvy o úvere, navrhovateľke bol poskytnutý úver vo výške 700,- EUR za dojednanú odplatu vo výške 620,- EUR. Táto odplata vo výške 620,- EUR predstavuje 88% poskytnutej sumy, čo sa podľa názoru súdu prieči dobrým mravom. Odplata predstavuje určitú odmenu, resp. náhradu za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká, kým o ne dlžník požiada.Hoci maximálna výška odplaty pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená dohoda o výške odplaty, totižto musí byť v súlade s § 3 Obč. zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon, ktorý je postihnutý takouto vadou, teda prieči sa dobrým mravom, je podľa § 39 Obč. zákonníka absolútne neplatný. Takýto stav pôjde spravidla vtedy ak dohodnutá odplata presahuje mieru odplaty požadovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd poukazuje na to, že posudzovať rozpor s dobrými mravmi je potrebné bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere. Súd v tomto prípade posudzoval, porovnal výšku odplaty (úroku) z úverov poskytovaných bankami v období mesiaca 7/2010 a to prehľadom zverejneným na stránke Národnej banky Slovenska, pričom bolo zistené, že v tomto období bola výška odplaty (úroku) požadovaná za obdobné úvery, teda za úvery v období od 1-5 rokov vo výške 15,02 %. V tomto prípade výška odplaty požadovanej odporcom za poskytnutý úver v hodnote 700,- EUR predstavuje 88% vychádzajúc z tohto porovnania mal súd za to, že takto požadovaná odplata je v rozpore s dobrými mravmi a preto je v tejto časti zmluva o úvere v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd má za to, že tu ide o nadmernú až úžernú odplatu, ktorá je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Úver bol v tomto prípade podľa názoru súdu pri nadvláde veriteľa poskytnutý za úžernú cenu. Civilno- právna úžera v tomto prípade spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi (súd v tomto prípade poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo/1484/04). Súd ešte poukazuje na to, že v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy nebolo v platnosti ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. V čase uzavretia zmluvy ešte v Občianskom zákonníku nebola zakotvená táto civilno - právna úžera, táto bola do Občianskeho zákonníka zavedená až zákonom číslo 106/2014 Z.z. účinným od 01.06.2014 a spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ani prechodné ustanovenia k novele zákona 106/2014 Z.z. účinného od 01.06.2014 nestanovuje, že je potrebné na nároky vzniknuté z právnych vzťahov aplikovať toto ustanovenie. Súd preto aplikoval na predmetný spor ustanovenia Občianskeho zákonníka a to § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka a mal za to, že pre tzv. civilno právnu úžeru je právny úkon - úverová zmluva v časti dojednanej odplaty vo výške 620,- Eur absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi Súd zároveň poukazuje na to, že keďže predmetná zmluva neobsahuje ustanovenie o RPMN, je táto v zmysle ustanovenia § 11 ods.1 písm. b) zákona č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch považovaná za bezúročnú a bez poplatkov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách úspešnej navrhovateľky rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. Vzhľadom k tomu, že bola navrhovateľka v tomto konaní úspešná, je nárok na náhradu trov konania. keďže si táto žiadnu náhradu trov konania neuplatnila, súd o jej nároku rozhodol tak ,ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). /
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).