Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Filip Osvald, Karloveské rameno 4B, 841 04 Bratislava, správca úpadcu: CI HOLDING, akciová spoločnosť, v konkurze, so sídlom Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie, IČO: 36 020 095, proti žalovanému: JUDr. Štefan Dedák, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, správca úpadcu: K-1 ENGINEERING, s.r.o., v konkurze, Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie, IČO: 35 878 291, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -101 zo dňa 14.02.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -101 zo dňa 14.02.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu podanú v zákonnej lehote podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ktorou sa žalobca v postavení správcu podstaty domáhal určenia pravosti a výšky pohľadávky popretej žalovaným ako správcom podstaty. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nedôvodnosti popieracieho prejavu žalovaného a opodstatnenosti podriadenej pohľadávky prihlásenej do konkurzu úpadcu na strane žalovaného, titulom nároku na vyrovnací podiel. Dôvodom popretia bola nesprávna výška a výpočet (technika výpočtu) vyrovnacieho podielu vychádzajúca z nesprávnej účtovnej súvahy za rok 2009 napriek tomu, že účasť úpadcu na strane žalobcu v spoločnosti úpadcu na strane žalovaného zanikla vyhlásením konkurzu v roku 2012. Žalovaný ďalej namietol nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobu môže podať len veriteľ, pričom žalovaný má postavenie konkurzného správcu veriteľa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že incidenčné konanie sa koncentruje a jeho účelom je len preskúmanie dôvodnosti alebo nedôvodnosti popieracieho prejavu správcu (t. j. preskúmanie dôvodnosti popieracích dôvodov, pre ktoré bola pohľadávka vylúčená z uspokojenia v konkurze). Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že spoločenská zmluva neupravuje výpočet vyrovnacieho podielu, ani inú účtovnú súvahu rozhodnú pre tento výpočet, preto sa jeho výpočet riadi ust. (ďalej aj „“). Rozhodným obdobím je tak účtovné obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca mal pri určení výšky vyrovnacieho podielu vychádzať z účtovnej závierky za rok 2011. Žalobca teda preukázateľne neurčil výšku vyrovnacieho podielu podľa .

Námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v bode 22. dôvodov rozsudku vyhodnotil ako nedôvodnú a s poukazom na ust. , uviedol, že táto je daná, nakoľko žalobu môže podať výlučne správca konajúci za úpadcu. S poukazom na uvedené žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca. V dôvodoch odvolania uviedol, že v zmysle pri výpočte vyrovnacieho podielu síce mala byť použitá účtovná závierka za rok 2011, avšak úpadca na strane žalovaného vyhotovil poslednú účtovnú závierku v roku 2009, a teda žalobca vychádzal z najaktuálnejších možných údajov, aké bol schopný zabezpečiť. Tento stav zapríčinil samotný žalovaný/úpadca, keďže nevyhotovil účtovnú závierku za rok 2011 a v tejto súvislosti nie je možné veriteľovi upierať právo na vyrovnací podiel, keďže tento nedostatok zavinil žalovaný/úpadca, ktorý si nesplnil povinnosť vyhotoviť individuálnu účtovnú závierku za rok 2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, prípadne zmenil.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahuje dôvody, na základe ktorých považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, ani odvolací návrh, v dôsledku čoho v odvolaní absentujú náležitosti podľa a je daný dôvod na jeho odmietnutie. K odvolacej argumentácii žalobcu, že nedostatok - nemožnosť výpočtu vyrovnacieho podielu z účtovnej závierky za rok 2011 zavinil úpadca na strane žalovaného nesplnením svojej zákonnej povinnosti, uviedol, že s týmto tvrdením sa nemôže stotožniť. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v zmysle základom pre výpočet výšky vyrovnacieho podielu mala byť riadna účtovná závierka za rok 2011 a žalobca nesprávne vychádzal z účtovnej závierky za rok 2009. V incidenčnom konaní je na žalobcovi, aby aktívne preukazoval svoj nárok na určenie nespornosti svojich pohľadávok a dôkazné bremeno nemôže prenášať na žalovaného. Ďalej uviedol, že úpadcovia na oboch stranách sú od roku 2007 personálne prepojený v osobe štatutára a člena predstavenstva Ing. Libora Červenku, ktorý podľa žalovaného so žalobcom aktívne komunikuje, žalobca si preto mal možnosť zistiť, prečo uvedený štatutár nesplnil svoju povinnosť predložiť účtovnú závierku úpadcu na strane žalovaného za rok 2011. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol.

4. Strany sporu následne procesné právo na podanie repliky a dupliky už nevyužili.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (

- ďalej aj „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predpokladanom v a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny.

6. Pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uplatnenú žalovaným, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody uvádzané súdom prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. V zmysle koncepcie nastolenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je po vyhlásení konkurzu jedinou a oprávnenou osobou na konanie za úpadcu správca podstaty, ktorý v mene úpadcu vykonáva a realizuje všetky úkony súvisiace s podstatou. S poukazom na uvedené je preto výlučne správca osobou, ktorá je za úpadcu oprávnená prihlásiť pohľadávky úpadcu, za ktorého koná, do iného konkurzného konania, čím v mene úpadcu realizuje úkony týkajúce sa nárokov podstaty.

7. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez pochybností vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca, v postavení správcu podstaty, si prihláškou do konkurzu úpadcu, za ktorého koná žalovaný správca, prihlásil pohľadávky právnym titulom vyrovnacieho podielu zaniknutého spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným. Výšku vyrovnacieho podielu žalobca vypočítal z účtovnej súvahy úpadcu na strane žalovaného zostavenej v roku 2009, hoci účasť úpadcu na strane žalobcu v spoločnosti úpadcu na strane žalovaného zanikla v roku 2012. Keďže spoločenská zmluva neurčovala iný spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu, tento sa určuje spôsobom predpokladaným . Dôvodom použitia uvedenej účtovnej súvahy bol nedostatok iných (relevantných) podkladov žalobcu, ktorý síce mal vedomosť o tom, že v zmysle zákona je základom pre výpočet uplatnenej pohľadávky účtovná súvaha za rok 2011, avšak pre jej neexistenciu (nezostavenie) túto nie je možné použiť. Žalobca preto dôvodil tým, že vychádzal z najaktuálnejších možných údajov, ktoré bol schopný zabezpečiť, teda z poslednej zostavenej účtovnej súvahy za rok 2009.

8. Podľa , v znení účinnom k 31.12.2012 (v čase zániku účasti v spoločnosti), pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len "vyrovnací podiel"). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.

9. Odvolací súd sa s poukazom na zistený skutkový stav v celom rozsahu stotožnil so skutkovým aj právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že úlohou súdu v incidenčnom konaní nie je opätovné preskúmanie uplatnenej pohľadávky (t. j. zisťovanie jej hmotnoprávnej opodstatnenosti), ale účel incidenčného konania sa koncentruje len na preskúmanie toho, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu, zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

10. Odvolací súd uvádza, že postup žalobcu z hľadiska uplatňovania nárokov podstaty úpadcu (ako veriteľa), za ktorého koná, možno síce hodnotiť ako konanie s náležitou opatrnosťou (odbornou starostlivosťou) vyplývajúce z podstaty jeho funkcie, avšak (správca) konajúci za úpadcu ako veriteľa, nie je vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti prihlásenej pohľadávky, nijako zbavený povinností riadne a bez pochybností preukázať jej dôvodnosť.

11. Skutočnosť, že správca bez svojho zavinenia nemá dostatok podkladov na riadne a nesporné preukázanie prihlásenej pohľadávky, ho povinnosti preukázať jej dôvodnosť nijako nezbavuje a táto povinnosť sa žiadnym spôsobom neprenáša ani na súd prvej inštancie, ani na žalovaného správcu, ktorý pohľadávku poprel.

12. Žalobca si bol od počiatku vedomý, že ním vyčíslený vyrovnací podiel (výpočet jeho výšky) nemá oporu v ust. , preto podstatné skutkové tvrdenie žalobcu, že pri výpočte vychádzal z najaktuálnejších možných údajov, ktoré bol schopný zabezpečiť (t. j. z poslednej zostavenej účtovnej súvahy za rok 2009), neobstojí a nie je spôsobilé spochybniť popierací prejav žalovaného, ktorý za uvedených okolností prihlásenú pohľadávku poprel dôvodne. Niet žiadneho dôvodu, aby pohľadávka prihlásená správcom, ktorý jej dôvodnosť nevie dostatočne preukázať, zaťažovala konkurznú podstatu iného úpadcu iba z dôvodu, že bola prihlásená konkurzným správcom, ktorý ňou sleduje uspokojenie nárokov úpadcu („svojej konkurznej podstaty“), hoci pre jej uspokojenie v konkurze žalovaného nemá dostatok relevantných podkladov.

13. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia odvolací súd uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno žalobou prezentovaných tvrdení, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v ustanoveniach zákona a vychádza z dostatočne zisteného a správneho skutkového aj právneho posúdenia veci. Odvolanie žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňuje podstatné úvahy, na ktorých je založený právne záväzný výrok napadnutého rozhodnutia a v odvolaní produkované tvrdenia nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , kedy úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, odvolací súd priznal plný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).