Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6P-140-2015.pdf
PDF · 79.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-6P/140/2015
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. W., nar. XX.XX.XXXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka I. W., bytom I. D.. XXX/XX, X., zastúpená: JUDr. Beátou Swanovou, advokátkou, Jašíkova 2, Bratislava a otec Y. W., bytom U. X, X. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu, rozhodujúc o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Otec maloletého podal na Okresnom súde Skalica dňa 10.7.2015 návrh na nariadenie predbežného opatrenia (v poradí druhý), ktorým sa domáha úpravy styku s mal. O. na každý párny víkend v roku od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každú stredu od 15.00 do 18.30 hod. a ďalej počas letných prázdnin. Otec svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil predovšetkým tým, že s matkou uzavreli dohodu o styku na obdobie marec až apríl 2015 s tým, že spoločne oslovia detskú psychologičku s cieľom poskytnutia poradenstva ako pristupovať k maloletému, kde však absolvovali len jedno stretnutie a na ďalšie sa matka s maloletým nedostavila. Styk bol dohodnutý na deň 25.3.2015 od 15.00 do 18.00hod, v dňoch 29.3.2015, 6.4.2015, 12.4.2015, 19.4.2015 a 26.4.2015 vždy od 9.00 do 18.00 hod. Dohodu však matka nerešpektovala. Otec naposledy strávil čas s mal. O. 17.5.2015 v nedeľu od 9.00 do 18.30. Odvtedy sa s ním nestretol, nakoľko matku mu neumožňuje pravidelný a bezproblémový styk. Jediný kontakt s maloletým je v materskej škôlke 1x týždenne od 15.00 do 18.30. Vzhľadom k hroziacemu nebezpečenstvu, že matka nebude umožňovať pravidelný a dostatočný kontakt otca s maloletým žiada nariadiť predbežné opatrenie.
Vo veci samej prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu. Okresný súd Bratislava II na pojednávaní dňa 19.5.2015 preniesol miestnu príslušnosť na tunajší súd a vec doručil tunajšiemu súdu 23.6.2015. Tunajší súd vyslovil dňa 22.7.2015 nesúhlas s prenesením príslušnosti a vec predložil Krajskému súdu v Trnave. Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením 11NcC/21/2015-76 zo dňa 14.8.2015, že nesúhlas nie je dôvodný a vec doručil tunajšiemu súdu dňa 25.9.2015.
Na okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/118/2015 prebieha konanie o rozvod manželstva a s tým spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.
Otec ale i matka v priebehu konania (každý z nich) už jeden návrh na vydanie predbežného opatrenia podali. Návrh matky na vydanie predbežného opatrenia bol uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/162/2014-12 zo dňa 30.9.2014 zamietnutý. Návrh otca na vydanie predbežného opatrenia bol uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/158/2014-25 zo dňa 29.9.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/517/2014-35 zamietnutý.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 102 ods. 2 O.s.p. v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
V ustanovení § 76 ods. 1 sú vymedzené druhy predbežných opatrení, ktoré sú však vymedzené len exemplifikatívne („najmä“) z čoho vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie i iného znenia (teda napr. i predbežne upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom).
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Súd po preskúmaní návrhu otca, spisového materiálu ako i na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia tak, ako to navrhuje otec nie je v tomto prípade opodstatnené. Súd je toho názoru, že v tomto prípade nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov, t.j. že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by upravil styk otca s maloletým tak, ako sa domáha otec, t.j. na každý párny víkend v roku od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu od 15.00 do 18.30 hod., ďalej počas letných prázdnin od 14.8. od 16.00 do 23.8. do 19.00 a od 28.8. od 16.00 do 6.9. do 19.00 hod. Otec sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia (v poradí druhom) teraz domáha len úpravy styku s maloletým. Prvým návrhom na vydanie predbežného opatrenia sa otec domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Skutočnosť, že maloleté dieťa nežije v spoločnej domácnosti s obidvomi rodičmi a v súčasnosti starostlivosť o maloletého zabezpečuje len matka, sama osebe ešte neodôvodňuje potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov formou predbežného opatrenia (pozn. bez vykonávania riadneho dokazovania). Nevyjasnené kompetencie ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu vo všeobecnosti nie sú okolnosťou, ktorá by opodstatňovala ingerenciu súdu formou predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o nezhodu rodičov ohľadom styku otca s maloletým, súd poukazuje na skutočnosť, že otec sa predbežným opatrením domáha bežného styku okrem stredy i na celý víkend od piatku do nedele s prespávaním u otca, s čím matka doposiaľ v konaní nesúhlasila a poukazovala na to, že maloletý je v sledovaní v psychologickej ambulancii, pričom sa neodporúča pobyt maloletého s otcom počas noci, nakoľko maloletý ťažko znáša zmenenú rodinnú situáciu a vyžaduje si neustálu prítomnosť matky. Z doposiaľ podávajúcich informácií od matky a otca sa javí ako nežiaduce upraviť styk formou predbežného opatrenia bez
bližšieho dokazovania (napokon tak ako to už bolo rodičom podrobne vysvetlené a odôvodnené v predchádzajúcich dvoch rozhodnutiach súdov o zamietajúcich návrhoch na predbežné opatrenie, uznesenie OS Bratislava II č.k. 28P/162/2014-12 a uznesenie OS Bratislava II č.k. 28P/158/2014-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/517/2014-35). Otec v návrhu poukázal na aktuálnu situáciu s tým, že matka mu neumožňuje pravidelný a dostatočný styk s maloletým, pričom poukázal aj na ostatnú dohodu s matkou ohľadom stýkania sa s maloletým, ktorú však matka nerešpektovala a ani ju nedodržiavala. Otec však k návrhu na vydanie predbežného opatrenia takúto dohodu s matkou ani nedoložil. V každom prípade však upraviť styk formou predbežného opatrenie (pozn. bez riadne vykonaného dokazovania) tak, ako sa domáha otec teda na celý víkend aj s prespaním a na letné prázdniny nepretržite 2 x počas 9 dní, by bolo vzhľadom na skutočnosti doposiaľ zistené v konaní skôr experimentom, ako naplnením čo najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Otec na jednej strane poukazuje na bránenie styku zo strany matky, matka na druhej strane poukazuje na psychické problémy na strane maloletého, pričom súd má za to, že v tak závažnej a vyhrotenej rodinnej situácii ani nie je žiaduce bez bližšie vykonaného dokazovania vhodné zasiahnuť formou predbežného opatrenia.
Súd zamietajúcim predbežným opatrením nespochybňuje tvrdenia otca, ktorý dôvodí svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia tým, že matka ho limituje, resp. obmedzuje v stretávaní sa s maloletým, či dokonca mu bráni v styku s maloletým. Naopak, je potrebné, aby si i matka uvedomila potrebu stretávania otca s maloletým v čo možno najširšom rozsahu, samozrejme s ohľadom na aktuálny psychický stav maloletého dieťaťa a záujem maloletého, ktorý je prvoradý. Rozhodnutie však v otázke, či je potreba upraviť styk otca s maloletým v rozsahu ako žiada otec formou predbežného opatrenia je v tomto štádiu predčasné a nie nevyhnutné. V žiadnom prípade to však neznamená, že matka môže bezdôvodne a úmyselne brániť v stretávaní sa otca s maloletým, takéto správanie (ak by sa vyskytovalo) je samozrejme neospravedlniteľné a neakceptovateľné a mohlo by byť tomuto rodičovi na ťarchu pri rozhodovaní vo veci samej ohľadom hodnotenia výchovnej spôsobilosti toho ktorého rodiča, čo by mohlo viesť až k výchovnej nespôsobilosti tohto rodiča. V prebiehajúcom konaní bude pre spravodlivé rozhodnutie potrebné vykonať riadne dokazovanie, prinajmenšom výsluchom rodičov, zistiť aktuálny psychický stav dieťaťa, popr. aj pohovorom psychológa s rodičmi a maloletým, bez ktorého nie je možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Súd je toho názoru, že v tomto prípade nie sú okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžite upraviť pomery účastníkov, t.j. že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia tak, ako sa domáha otec.
Na záver súd poznamenáva, že je predovšetkým na matke a otcovi, aby svojim správaním, najmä svojou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii stretávania bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletého, ktorý citlivo vníma akékoľvek negatívne emócie a pri správnom výchovnom postoji sa ich vzájomný vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne v záujme maloletého.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).