Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-25-2015.pdf
PDF · 119.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: R. Č., W.. X.X.XXXX, F. F. XX, XXX XX U. W. M., zast. opatrovníčkou Q. L., súdnou tajomníčku Okresného súdu Humenné, o zaplatenie 410,33 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 242,33 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 34,49 eur od 18. 01. 2012 až do dňa zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 103,20 eur od 31. 01. 2012 až do dňa zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 96,16 eur od 18. 02. 2012 až do dňa zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 8,48 eur od 18. 03. 2012 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4,44 eur k rukám žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 16,64 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do troch dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy pozostávajúcej z istiny vo výške 410,33 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 34,49 eur od 18.1.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 103,2 eur od 31.1.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 96,16 eur od 18.2.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 8,48 eur od 18.3.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 168,- eur od 18.4.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 uzavrela so žalovaným dňa 15.11.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie hlasových služieb prostredníctvom pevnej telefónnej prípojky, program Uni 20 spolu so zariadením Siemens Gigaset AS200 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Vzhľadom na to, že si žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Keďže žalovaný zmluvu na program služieb Uni 20 porušil tým, že faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.
Súdu sa nepodarilo dostupnými spôsobmi zistiť súčasný pobyt odporcu, preto mu bola v zmysle ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovená opatrovníčka.
Opatrovníčka odporcu sa vo veci nevyjadrila , ponechala vec na rozhodnutie súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o pripojení zo dňa 15.11.2011, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 1.12.2011, faktúrami č. 7735009070, č. 9900377793, č. 4736010470, č. 8737002816, č. 9737994363, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013 a zistil nasledujúci skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení dňa 15.11.2011. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanému službu Uni 20 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za akciové zriadenie a poskytovanie služby. Žalovaný si zvolil program služby Domácnosti 2011, pri viazanosti 24 mesiacov.
Pri porušení záväzku zmluvnej doby viazanosti alebo prechode na volací program s nižším mesačným poplatkom sa účastník zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu podľa zvoleného volacieho programu vo výške 100 eur pri Uni 20 a 24 mesačnej viazanosti (tabuľka č. 3 dodatku).
Predmetom Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 1.12.2011 bola kúpa zariadenia Simens Gigaset AS200 za cenu 9,90 eur so zmluvnou pokutou pri porušení zmluvného záväzku vo výške 30,- eur.
Podľa bodu 4. Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade zániku zmluvy počas doby viazanosti z dôvodov na strane účastníka alebo porušenia zmluvných podmienok akcie sa účastník zaviazal zaplatiť ST zmluvnú pokutu v závislosti od typu zvoleného volacieho programu a zakúpeného zariadenia.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 7735009070 splatnú dňa 17.1.2012 znejúcu na sumu vo výške 34,49 eur, faktúru č. 9900377793 splatnú dňa 30.1.2012, znejúcu na sumu vo výške 103,20 eur, faktúru č. 4736010470 splatnú dňa 17. 2. 2012, znejúcu na sumu vo výške 96,16 eur, faktúru č. 8737002816 splatnú dňa 17. 3. 2012 znejúcu na sumu vo výške 8,48 eur a faktúru č. 9737994363 splatnú dňa 17. 4. 2012 znejúcu na sumu vo výške 168,- eur.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013 je zrejmé, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vyúčtovanú vo faktúrach č. 7735009070, č. 9900377793, č. 4736010470, č. 8737002816, č. 9737994363 pod referenčným číslom 1211026201.
V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 15.11.2011 uzavretá podľa ust. § 44 a nasl. zák. o elektronických komunikáciách zmluva o pripojení s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry. Následne dňa 1.12.2011 došlo k uzavretiu dodatku k predmetnej zmluve.
Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a dodatku ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).
V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o pripojení uzavretej dňa 5.11.2011 a nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, ktoré mu pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.
Žalovaný neuhradil faktúry za služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol - pravidelné poplatky a ďalšie poplatky za hlasové služby v celkovej výške 242,33 eur. Výška mesačného poplatku je zrejmá zo zmluvy o pripojení a pri 24 mesačnej viazanosti predstavovala sumu 7,07 eur bez DPH.
Súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal svojho nároku na úhradu sumy 242,33 eur za poskytnuté služby na základe žalobcom predložených faktúr. Žalovaný cenu poskytovaných služieb právnemu predchodcovi žalobcu neuhrádzal. Súd preto považoval nárok žalobcu na sumu 242,33 eur za dôvodný a žalobe v uvedenej časti vyhovel.
Žalovaného zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 34,49 eur od 18.1.2012 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7735009070) až do dňa zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 103,20 eur od 31.1.2012 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 9900377793) až do dňa zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 96,16 eur od 18. 2. 2012 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 4736010470) až do dňa zaplatenia a 9,00 % ročne zo sumy 8,48 eur od 18. 3. 2012 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 8737002816) až do dňa zaplatenia. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,00% p.a. a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavujú výšku 9,00% ročne.
Faktúrou č. 9737994363 si žalobca uplatnil aj nárok na zmluvné pokuty v sume 168,- eur.
V zmluve o pripojení je uvedené, že ak účastník využíval benefity podľa cenového výmeru a poruší zmluvný záväzok využívať príslušný voliteľný volací program počas doby viazanosti 12 alebo 24 mesiacov tým, že z dôvodov na strane účastníka dôjde pred uplynutím doby viazanosti k zániku Zmluvy o pripojení na poskytovanie verejnej telefónnej služby s voliteľným volacím programom, vo vzťahu ku ktorému využíval tieto benefity (najmä výpoveďou účastníka alebo odstúpením od zmluvy zo strany ST z dôvodu porušenia zmluvy o pripojení zo strany účastníka) alebo účastník požiada o prechod na volací program s nižším mesačným poplatkom, má ST právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie 24-mesačnej doby viazanosti v sume 100,- eur.
Spotrebiteľ obsah samotnej zmluvy o pripojení a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, žalovaný mohol iba podpísať resp. nepodpísať zmluvu o pripojení, ktorej súčasťou je aj dojednanie o zmluvnej pokute. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ich uzatváral ako fyzická osoba. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
S ohľadom na dôvody uvedené nižšie je súd toho názoru, že ustanovenie o zmluvnej pokute v sume 100,- eur je potrebné považovať za neprijateľné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy a tým zároveň neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov vrátane súdov odvolacích bolo rozhodnuté, že takto dojednaná zmluvná pokutu je absolútne neplatná. Spôsob dojednania o zmluvnej pokute je absolútne neplatný aj z toho dôvodu, že nerozlišuje závažnosť jednotlivých druhov porušenia ani obdobie, resp. časový okamih kedy k prípadnému porušeniu došlo. Stanovuje jednotnú sadzbu 100,- eur za akékoľvek nedodržanie doby viazanosti bez zohľadnenia ďalších skutočností v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Nerozlišuje najmä, či došlo k porušeniu časového záväzku 24 mesačnej doby viazanosti na začiatku právneho vzťahu medzi účastníkmi, alebo pred koncom doby viazanosti (v súvislosti s uvedeným porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/113/2011).
Dojednanie o zmluvnej pokute umožňuje žalobcovi žiadať túto pokutu vo výške 100,- eur aj za porušenie zmluvy spočívajúce v nezaplatení faktúry na akúkoľvek nízku sumu. Pravidelný mesačný poplatok za službu Doma Uni 20 predstavoval sumu 7,07 eur. Dodávateľ v danom prípade vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že by spotrebiteľ prestal splácať splátky v posledných mesiacoch doby viazanosti. Potom by zmluvné pokuta aj pokiaľ ide o jej výšku, predstavovala neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko výška pokuty by bola v pomere k nezaplateným mesačným poplatkom za poskytnuté služby zjavne neprimeraná.
Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považuje takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú je skutočnosť, že by žalobcovi zmluvná pokuta patrila aj v prípade, ak by žalovaný svojím konaním resp. opomenutím spôsobí dôvody, pre ktorý je oprávnený žalobca od zmluvy odstúpiť.
Teda nemuselo dôjsť k ukončeniu zmluvy, ale žalobcovi postačuje, aby žalovaný svojím konaním resp. opomenutím spôsobil dôvod odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. To znamená, že na základe uvedeného zmluvného ustanovenia by žalobca mohol opakovane účtovať zmluvnú pokutu v sume 100,- eur žalovanému vždy, ak žalovaný svojím konaním alebo opomenutím (napríklad opakovaným požiadaním o prechod na volací program s nižším mesačným poplatkom) spôsobí dôvod, pre ktorý žalobca môže od zmluvy odstúpiť bez toho, aby žalobca od zmluvy aj skutočne odstúpil.
Uvedené ustanovenie by tak umožňovalo opakovane účtovať žalovanému neprijateľne vysoké sankcie za porušenie povinností zo zmluvy. Porušenie záväzku užívateľa užívať službu je v zmluve uvedené iba príkladmo, preto takto formulované zmluvné ustanovenie dáva žalobcovi možnosť účtovať zmluvnú pokutu za bližšie neurčený okruh porušení povinností užívať službu počas dohodnutej doby viazanosti. Uvedená formulácia je teda nejasná a pre spotrebiteľa značne neurčitá.
Súd naviac takto dojednanú zmluvnú pokutu nemohol považovať za prijateľnú ani vo svetle ustálenej judikatúry.
Je neplatné také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva (bola dojednaná zmluvná pokuta a jej dôsledky mohli nastúpiť len vtedy, ak oprávnená osoba využije právo odstúpiť od zmluvy o dielo) (Ro NS SR z 30. 10. 2008, sp. zn. 32 Cdo 815/2007).
Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy je neplatné pre rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty) (Ro NS ČR z 25. 6. 2002, sp. zn. 25 Cdo 182/2001).
Súd je toho názoru, že v danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „z dôvodov na strane účastníka dôjde pred uplynutím doby viazanosti k zániku Zmluvy o pripojení na poskytovanie verejnej telefónnej služby s voliteľným volacím programom, vo vzťahu ku ktorému využíval tieto benefity (najmä výpoveďou účastníka alebo odstúpením od zmluvy zo strany ST z dôvodu porušenia zmluvy o pripojení zo strany účastníka) alebo účastník požiada o prechod na volací program s nižším mesačným poplatkom ...“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec.
Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak by žalovaný využil počas doby viazanosti svoje právo vypovedať zmluvu, musel by podľa tohto ustanovenia dodatku uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Takisto samotná žiadosť účastníka o prechod na volací program s nižším mesačným poplatkom zakladá nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na vyššie uvedené, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, spôsobuje podľa názoru súdu v predmetnom právnom vzťahu medzi účastníkmi konania dojednanie, ktoré žalobcovi umožňuje žiadať od žalovaného zmluvnú pokutu v prípade, že žalovaný ako spotrebiteľ využije svoje právo vypovedať zmluvu počas doby viazanosti. Uvedenú nerovnováhu zvýrazňuje aj skutočnosť, že v zmluve obdobná povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu pre žalobcu (ako dodávateľa) v prípade výpovede zmluvy alebo odstúpenia od zmluvy z dôvodov na strane dodávateľa dojednaná nie je.
Prípadná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zľavnené telekomunikačné zariadenie, považuje súd za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, za takýchto podmienok nebol dodávateľ nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Preto aj pokutu v sume 30,- eur podľa dodatku k zmluve o pripojení súd považuje za neprijateľnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je naviac naformulované neurčito a nepresne, nakoľko v časti dodatku „Kúpna cena zariadenia so zľavou“ je v tabuľke pri sume 30,- eur uvedené iba „zmluvná pokuta pri porušení zmluvného záväzku“, pričom porušenie zmluvného záväzku nie je nijako bližšie definované, teda takéto zmluvné ustanovenie pripúšťa vyrubenie sankcie vo forme zmluvnej pokuty za akékoľvek porušenie zmluvy. Uvedená zmluvná pokuta taktiež nebola individuálne dojednaná, je iba súčasťou formulára, ktorý žalovaný musel podpísať, ak chcel so žalobcom zmluvu uzavrieť, preto aj pre túto zmluvnú pokutu platí, čo bolo uvedené vyššie.
V dohode o zmluvnej pokute musí byť ďalej jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne.
Vyššie citovaná formulácia, či už ide o pokutu vo výške 100 eur alebo pokutu vo výške 30 eur, však nepredstavuje jednoznačne špecifikovanú zmluvnú povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje.
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. (Rozsudok Súdneho dvora ES zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino).
Súd nemohol pristúpiť ani k moderácii zmluvnej pokuty, nakoľko táto je uplatňovaná z absolútne neplatného zmluvného dojednania. Zníženie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 494 Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Uvedenú argumentáciu o nemožnosti úpravy neprijateľnej podmienky do prijateľnej podoby potvrdzuje aj vyššie cit. rozhodnutie Súdneho dvora ES zo dňa 14.6.2012, v ktorom sa rozhodlo, že ak vnútroštátny súd rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom nemôže doplniť túto zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.
Žalobca si vo faktúre č. 9737994363 uplatnil aj pokutu za akciové zriadenie linky v sume 38,- eur.
Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)
V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute v sume 38,- eur bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis resp. súdu nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu nárok na uvedené zmluvné pokuty.
S poukazom na § 120 ods. 4 O.s.p. súd poznamenáva, že účastníci musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Teda je na žalobcovi, aby preukázal všetky skutočnosti odôvodňujúce vznik ním uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu. Toto ustanovenie (§ 120 ods. 4 O.s.p.) je prejavom koncentrácie dôkazných prostriedkov účastníkmi konania do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa. Na dôkazy predložené neskôr, odvolací súd prihliadnuť môže len výnimočne, za podmienok stanovených v § 205a O.s.p.
Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. nie je možné vykladať izolovane, bez väzieb na naň nadväzujúce (a bližšie špecifikujúce) ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (najmä o ustanovenie § 120 ods. 2 a 4 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p., § 205a O.s.p. a § 212 O.s.p.) a bez zreteľa na tzv. princíp koncentrácie, (aj) na ktorom je založené občianske súdne konanie. Iba konanie o veciach uvedených v § 120 ods. 2 O.s.p. [vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e)] je ovládané vyšetrovacou zásadou (kedy je zákonom stanovená povinnosť súdu vykonať na zistenie skutkového stavu veci ďalšie potrebné dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli), v zmysle ktorej účastníci nemajú dôkaznú povinnosť a nenesú dôkazné bremeno. Uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 35/2013 zo dňa 7.3.2013
V súvislosti s prípadným „dojednaním“ nárokov na zmluvné pokuty iba v rámci Cenníka a Tarify, súd poukazuje na už vyššie vyslovený názor, že právo na zmluvnú pokutu môže byť len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.
Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti nároku žalobcu na zmluvné pokuty v sume 168,- eur.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 410,33 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 242,33 eur s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 59,06 % a neúspech 40,94 %.
Po odrátaní neúspechu žalobcu v konaní od jeho úspechu (59,06 % - 40,94 %), tento účastník má právo na náhradu 18,12% trov konania.
Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 91,85 eur. Súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádza z § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov zo sumy 410,33 eur.
Pri plnom úspechu žalobcu v konaní, by tomuto patrili trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 29,88 eur - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za režijné paušály v sume 2x8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a DPH zo sumy 76,54 eur vo výške 15,31 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. Žalobcovi by tak patrili trovy právneho zastúpenia spolu v sume 91,85 eur.
Ďalej žalobcovi vznikli trovy konania v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom za návrh vo výške 24,50 eur.
Keďže žalobca má právo na náhradu 18,12% zo súdneho poplatku 24,50 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 4,44 eur a 18,12 % z trov právneho zastúpenia vo výške 91,85 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 16,64 eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal v prevažnej miere neúspešného žalovaného.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.