Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/87/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 309,87 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 262,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne:

- zo sumy 67,42 eur od 26.01.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 59 eur od 26.02.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 41,03 eur od 26.03.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 91,12 eur od 26.04.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 3,50 eur od 26.05.2012 do zaplatenia. všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 12,79 eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 54,66 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.01.2015 domáhal od odporcu zaplatenia istiny 309,87 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Slovak Telecom a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telecom, a.s., ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle uzavrel s odporcom zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa v zmluve zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca svoje zmluvné povinnosti nedodržal, v dôsledku čoho muselo byť jeho zariadenie vypojené z prevádzky. Doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, čím sa dostal s plnením do omeškania. V dôsledku toho mu navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca fakturoval v zmysle uzavretej zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. Za poskytnuté telekomunikačné služby mu fakturoval faktúrou č. 7200315806 sumu 67,42 eur, faktúrou č. 7201461788 sumu 59 eur, faktúrou č. 7202656126 sumu 41,03 eur, faktúrou č. 7203579328 sumu 91,12 eur, faktúrou č. 7204803226 sumu 3,50 eur, spolu vo výške 262,07 eur.

Odporca si návrh prevzal dňa 07.05.2015, vo veci sa nevyjadril, ani nezaslal súdu svoje stanovisko.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania v súlade s , v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch a v spojení s , v zmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 29.09.2015.

Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a odporca uzavreli zmluvu o pripojení podľa ust. a nasledujúcich o elektronických komunikáciách, Zmluvu o pripojení dňa 14.12.2011 a takisto aj dodatok k zmluve o pripojení. Na základe uzavretej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné služby spojené s pripojením na internet, umožňujúce odporcovi využívať telekomunikačné služby. Právny predchodca navrhovateľa sa v zmluve zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb Relax 60+. Zmluva bola uzavretá na 24 mesiacov.

Právny predchodca navrhovateľa následne vyúčtoval odporcovi za užívanie telekomunikačných služieb v zúčtovacom období od 08.12.2011 do 07.05.2012 nasledovné faktúry:

- faktúra č. 7200315806 splatná dňa 25.01.2012 v sume 67,42 eur,

- faktúra č. 7201461788 splatná dňa 25.02.2012 v sume 59 eur,

- faktúra č. 7202656126 splatná dňa 25.03.2012 v sume 41,03 eur,

- faktúra č. 7203579328 splatná dňa 25.04.2012 v sume 91,12 eur,

- faktúra č. 7204803226 splatná dňa 25.05.2012 v sume 3,50 eur.

Súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa . o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení o elektronických komunikáciách.

o elektronických komunikáciách upravuje:

- podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných služieb,

- podmienky na používanie rádiových zariadení,

- štátnu reguláciu elektronických zariadení,

- štátnu reguláciu elektronických komunikácií,

- práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,

- ochranu týchto sietí a služieb,

- efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,

- oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam,

- ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v a nasledujúcich . Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , o elektronických komunikáciách, podnik - navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník - odporca je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich dodatku, bolo povinnosťou odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb, čo doposiaľ neurobil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie ceny poskytnutej telekomunikačnej služby spolu v sume 262,07 eur.

Faktúrou č. 7301224125 fakturoval zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. Z obsahu faktúry nie je možné zistiť, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná.

Podľa , ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ust. neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenia sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah.

V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné.

Z ustanovenia vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle , teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej

výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , a ďalších.

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V zmluve o pripojení je síce stanovená určitá výška zmluvnej pokuty, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, avšak odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si navrhovateľ uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy a bez toho, aby odporca mal možnosť ovplyvniť jej výšku.

Podľa bodu 4 prvej vety záverečných ustanovení dodatku k zmluve o pripojení je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), v bode 3 tohto dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Navrhovateľ fakturoval odporcovi uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur faktúrou, na ktorej nie je uvedené za aké porušenie zmluvných povinností bola odporcovi táto zmluvná pokuta fakturovaná a navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k takému porušeniu zmluvných podmienok, ktoré viedli k odpojeniu SIM karty z prevádzky resp. presne nešpecifikoval k akému porušeniu zmluvných podmienok došlo zo strany odporcu, ktoré by malo za následok fakturovanie zmluvnej pokuty. Súd má tak za to, že uvedená zmluvná podmienka zakotvená v dodatku k zmluve o pripojení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko dáva navrhovateľovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty a tým výrazne oslabuje postavenie druhého účastníka konania - spotrebiteľa, ktorý tak nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov konania v civilnom procese.

Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou ( ), teda bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Naviac neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky bola určená rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. .

Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Faktúru odporca nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 309,87 eur mu bolo priznaných 262,07 eur a neúspešný bol v časti o sumu 47,80 eur. Súd preto, že úspech je 84,57% a neúspech predstavuje 15,43 %, priznal z uplatnenej istiny trovy vo výške (84,57% - 15,43%) 69,14%.

Súdom priznaná výška trov konania v prospech navrhovateľa vychádza zo zásady úspechu, ktorá je zakotvená v , a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal navrhovateľ a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom navrhovateľa. Podľa pomeru medzi úspechom a neúspechom navrhovateľa súd vysloví, či navrhovateľ má alebo nemá právo na náhradu trov konania. V uvedenej právnej veci navrhovateľ žiadal priznať istinu 309,87 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 262,07 eur, čo predstavuje 84,57% a konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur zamietol, čo predstavuje 15,43%. Z percentuálneho podielu úspechu navrhovateľa sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania len vo výške 69,14% z navrhovateľom vyčíslenej sumy trov konania.

Navrhovateľ žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 79,06 eur. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 12,79 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 54,66 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Túto čiastku súd zaviazal zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.