Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-292-2014.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/292/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX U., t. č. Y. X, XXX XX L., o zaplatenie 1.974,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/20/2011-128 zo dňa 17. októbra 2012 v spojení s uznesením č.k. 3C/20/2011-174 zo dňa 03. decembra 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti úrokov z omeškania a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 608,65 eur a vždy 8,5% úrok z omeškania takto: zo sumy 1.528,31 eur od 21.03.2008 do 09.05.2008, zo sumy 1.396,93 eur od 10.05.2008 do 10.06.2008, zo sumy 1.331,24 eur od 11.06.2008 do 10.07.2008, zo sumy 1.265,55 eur od 11.07.2008 do 11.08.2008, zo sumy 1.199,86 eur od 12.08.2008 do 10.09.2008, zo sumy 1.134,17 eur od 11.09.2008 do 10.10.2008, zo sumy 1.068,48 eur od 11.10.2008 do 11.11.2008, zo sumy 1.002,79 eur od 12.11.2008 do 10.12.2008, zo sumy 937,10 eur od 11.12.2008 do 09.01.2009, zo sumy 871,41 eur od 10.01.2009 do 10.02.2009, zo sumy 805,72 eur od 11.02.2009 do 10.03.2009, zo sumy 740,03 eur od 11.03.2009 do 09.04.2009, zo sumy 674,34 eur od 10.04.2009 do 07.05.2009, zo sumy 608,65 eur od 08.05.2009 do zaplatenia. Odporcovi povolil celý dlh splácať v splátkach po 50,- eur mesačne. Prvá splátka je splatná do 15. kalendárneho dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, ostatné splátky sú splatné do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Uznesením č.k. 3C/20/2011-174 zo dňa 03.decembra 2013 súd prvého stupňa zastavil konanie v časti 985,35 eur a rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku za návrh v sume 52,37 eur navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v ďalšom texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 40 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“). O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že navrhovateľ mal úspech len čiastočný a zároveň nešlo ani o nepatrný neúspech navrhovateľa. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 až 3 O.s.p.. Skutkovo vymedzil rozhodnutie dokazovaním vykonaným výsluchom odporcu, výpisom z Obchodného registra, Žiadosťou/Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.10.2007, Obchodnými podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti ESSOX SK s.r.o., výzvou navrhovateľa odporcovi zo dňa 03.03.2008 na úhradu po odstúpení od zmluvy, výpisom z účtu odporcu a sadzobníkom poplatkov účinným od 09.07.2007. Vecne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil zistením, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neexistuje. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o existencii písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Listinu s názvom Žiadosť/Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko neobsahuje všeobecné náležitosti zmluvy. Nejedná sa ani o zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože uvedená listina nemá podstatné náležitosti zmluvy o úvere, t.j. údaj o tom, kto je veriteľom, záväzok veriteľa, že poskytne finančné prostriedky do určitej sumy, nie je v nej vyjadrený ani záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a záväzok zaplatiť úrok, ktorý je tiež podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, upravenej v § 497 Obchodného zákonníka. Za riadnu zmluvu z dôvodu absencie všeobecných náležitosti a náležitostí podľa zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase podpísania žiadosti odporcom a poskytnutia financií navrhovateľom odporcovi nemožno považovať ani list navrhovateľa, v ktorom iba informuje odporcu o finančných a platobných podmienkach úveru. Listinami a výpoveďou odporcu bolo preukázané, že navrhovateľ poukázal odporcovi sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur), z ktorej odporca zaplatil ku dňu podania návrhu sumu 1.051,05 eur. Rozdiel predstavuje sumu 608,65 eur. Na zaplatenie tejto sumy vznikol nárok navrhovateľovi z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu. Písomnosť zo dňa 03.03.2008 považoval súd prvého stupňa za výzvu veriteľa dlžníkovi na plnenie, v ktorej dal veriteľ dlžníkovi lehotu 10 dní na úhradu dlhu. Výzva na zaplatenie bola odporcovi doručená dňa 10.03.2008. Odporca dlžnú sumu neuhradil do 10 dní, odo dňa 21.03.2008 bol preto v omeškaní s dlžnou sumou vo výške 1.528,31 eur. Úrok z omeškania súd prvého stupňa priznal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom vždy zohľadnil výšku čiastočného plnenia a dobu, za ktorú bol s jednotlivým čiastočným plnením v omeškaní. O výške úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v zákonnej sadzbe 8,5% ročne. Vzhľadom na finančné pomery odporcu (príjem 480,- eur) povolil odporcovi splácať priznanú pohľadávku v mesačných splátkach po 50,- eur.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ v zamietajúcej časti 380,39 eur, časti nepriznania úrokov z omeškania tak ako sa ich domáhal návrhom, ako aj v časti nepriznania navrhovateľom uplatnených trov konania. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 989,05 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žiadosť/zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.10.2007 je platne uzatvorenou písomnou zmluvou, pričom spĺňa všetky náležitosti, ktoré zmluve o spotrebiteľskom úvere predpisoval zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, účinný ku dňu podpisu zmluvy dňa 15.08.2006. Nie je preto možné stotožniť sa s tvrdením súdu prvého stupňa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neexistuje, nakoľko táto bola platne uzatvorená a originál tejto zmluvy bol doložený do súdneho spisu. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil. V zmysle čl. I. ods. 3 prvej vety Obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty navrhovateľa (ďalej len „OP“), OP spolu so Sadzobníkom sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetných zmlúv. Ďalej je v tomto ustanovení OP (posledná veta čl. I. ods. 3 OP) uvedené, že klient prehlasuje, že bol s OP a Sadzobníkom pri podaní žiadosti oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Podľa čl. I. ods. 5 OP klient (v danom prípade odporca) je povinný platiť náklady na úver, t.j. úroky, poplatky, príp. poistné a ostatné náklady a platby (náklady spojené s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa voči klientovi a pod.), ktorých výška je uvedená v žiadosti a Sadzobníku alebo ktoré vzniknú vo vzťahu k tej -ktorej zmluve alebo k zmluve o zriadení záložného práva, ako aj zmluvné pokuty a úroky z omeškania. Odporca ako klient zároveň prejavil svoj výslovný súhlas byť viazaným nielen OP, ale aj Sadzobníkom a zaviazal sa na platenie všetkých nákladov a platieb, ktoré sú v ňom uvedené, v prípade, ak takéto náklady alebo platby vzniknú. V časti odôvodnenia, prečo súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola písomne uzatvorená, absentuje dostatok dôvodov odôvodnenia rozhodnutia. Prvostupňový súd sa obmedzil na konštatovanie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všeobecné náležitosti bez toho, aby konkretizoval, ktoré to sú, nakoľko navrhovateľ je toho názoru, že zmluva všetky predpísané náležitosti spĺňa. Navrhovateľ je názoru, že rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 13.08.2012. Súdne konanie a s ním vynaložené trovy boli nevyhnutné pre
dovolanie sa svojho práva navrhovateľom. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď Žiadosť/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 09.10.2007 nepovažoval za platne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva podľa navrhovateľa spĺňa všetky náležitosti, ktoré zmluve o spotrebiteľskom úvere predpisoval zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov účinný ku dňu podpisu zmluvy. Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacími dôvodmi navrhovateľa teda bolo vyriešiť otázku, či predmetná Žiadosť/zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a či má navrhovateľ nárok na plnenie z tejto zmluvy.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu podpísania listiny nazvanej Žiadosť/Zmluva o spotrebiteľskom úvere (09.10.2007) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Na platné uzavretie tejto zmluvy je nevyhnutné dodržať písomnú formu. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí - písomnosti (spočívajúcej v tom, že obsah právneho úkonu
je zachytený v texte listiny) a podpis konajúcej osoby (rozsudok NS ČR zo dňa 30.06.2003 sp. zn. 29 Obo 43/2001). Je teda zrejmé, že podstatná obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a záväzok spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výslovne uvedená a v písomnej forme zachytená. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že v listine nazvanej Žiadosť/zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 09.10.2007 sa takýto záväzok veriteľa a spotrebiteľa ako dlžníka nenachádza. Uvedený nedostatok nie je možné konvalidovať inými spôsobmi - neformálnymi úkonmi alebo inými písomnosťami. Súd prvého stupňa správne ustálil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá platne, nakoľko nebola dodržaná písomná forma, ktorá by zachytila záväzok navrhovateľa ako veriteľa poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a záväzok odporcu ako spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ poskytol odporcovi 50.000,- Sk (1.659,70 eur) a odporca zaplatil navrhovateľovi 1.051,05 eur. Súd prvého stupňa správne ustálil, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ktoré získal odporca plnením z neplatného právneho úkonu podľa citovaného § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi sumou poskytnutou a sumou vrátenou predstavuje 608,65 eur a túto sumu je odporca povinný vydať navrhovateľovi podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o úroku z omeškania. Správne vyhodnotil, že nebol dôvod priznať úroky z omeškania uplatnené na základe neplatne uzavretej zmluvy. Priznal preto úrok z omeškania podľa zákonnej sadzby.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania založil na ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzal pritom do úvahy skutočnosť, že každý z účastníkov bol čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný a na strane navrhovateľa sa nejednalo o nepatrný neúspech. Z týchto dôvodov je správne aj rozhodnutie o trovách konania.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním rozhodol správne a svoje rozhodnutie náležite, v súlade s ustanovením § 157 O.s.p. odôvodnil. Odvolacie námietky navrhovateľa sú nedôvodné.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, v dôsledku čoho by mu v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, podľa obsahu spisu mu ani žiadne nevznikli, odvolací súd mu ju preto nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.