Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20CoP-9-2015.pdf
PDF · 69.06 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odd. SPO a prevencie Vranov n.T., oddelenie SPO detí a sociálnej kurately, za účasti rodičov: L. W., nar. XX.X.XXXX, XXX XX W. XX a B. W., nar. XX.X.XXXX, XXX XX W. XX, t.č. ÚVTOS, N. XX, M. v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9P 221/2014-16 zo dňa 15.12.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom a trovách konania.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodol cit.:
„Súd zveruje maloletého V. W., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky L. W., nar. XX.X.XXXX, s tým, že otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého V. W., nar. XX.X.XXXX mesačne výživným vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je povinný platiť vždy k rukám matky maloletého, počnúc dňom 1.10.2014.
Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2014 do 31.12.2014 súd povoľuje otcovi splácať v 5,- eurových mesačných splátkach, ktoré výživné je povinný platiť vždy spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc dňom 1.12.2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
Rozhodnutie o výživnom odôvodnil cit.: „Súd pri úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletému V. zohľadnil predovšetkým záujem maloletého dieťaťa a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd určil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonnom stanovenej výške, keďže prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ktorý je toho času nezamestnaný a nachádza vo výkone väzby.“
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa proti výroku o výživnom odvolanie otec maloletých detí uvádzajúc, že žiada o zníženie výživného na minimálnu prípustnú hranicu.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ako aj vec správne právne posúdil (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle ust. § 62 ods. 3 ZoR neexistuje výnimka z vyživovacej povinnosti rodiča vo vzťahu k dieťaťu plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej Zákonom o rodine. Rodičovi maloletého dieťaťa, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, sa ukladá povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnej miere, ktorou je 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, v súčasnosti 27,13 Eur. Každá povinná osoba teda musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa.
Na základe ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má každý rodič povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne môže využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča k deťom je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi.
Otec v podanom odvolaní navrhuje zníženie výživného na minimálne. Súd prvého stupňa určil minimálne výživné s tým, že otcovi naviac uložil svoj dlh na výživnom (dlžné výživné) uhradiť spolu s bežným výživným vo výške 5 Eur v mesačných splátkach. Uvedené nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ale naopak plne zohľadňuje existujúci dlh na výživnom za obdobie od 1.10.2014 do 31.12.2014 ako i momentálne majetkové pomery otca.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom a trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.