Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-124-2020.pdf
PDF · 197.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/124/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Poľovnícka organizácia Lesy, Lúky Uhliská, Uhliská 100, Uhliská, IČO: 42 201 403, 2/ Y. X., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX, P., 3/ Agropuk s.r.o., Čierne Blato 45, Pukanec, IČO: 35 926 279, 4/ Agrovera s.r.o., Čierne Blato 53, Pukanec, IČO: 47 380 527, 5/ Obec Uhliská, Uhliská 104, Uhliská, IČO: 00 587 621, 6/ K. P., nar. XX. XX. XXXX, U. XX, P., zastúpených právnym zástupcom: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., Zelinárska 8, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ P. E., nar. XX. XX. XXXX, H. XX, H., 2/ Obec Pukanec, Námestie mieru 11, Pukanec, IČO: 00 307 416, 3/ Obec Devičany, Devičany 75, Devičany, IČO: 00 587 508, 4/ Obec Bohunice, Bohunice 48, Bohunice, IČO: 34 009 035, o správnej žalobe proti rozhodnutiu č. OU-NR-OOP4-2020/025637-002 zo dňa 09. 07. 2020, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu lesného hospodárstva č. OU-NR-OOP4-2020/025637-002 zo dňa 09. 07. 2020 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcom p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu súd zistil, že Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) obdržal dňa 07. 09. 2018 žiadosť žalobcu v 1. rade o poverenie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri „Teplá Voda“.
2. Následne dňa 03.10.2018 obdržal žiadosť o poverenie vykonávať ochranu poľovníctva a starostlivosť o zver aj od poľovníckej organizácie - Poľovnícke združenie Teplá Voda.
3. Správny orgán prvého stupňa následne upovedomil vlastníkov poľovných pozemkov o začatí konania vo veci poverenia vykonaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri „Teplá Voda“, a to podaním pod č. OU-LV-PLO-2018/015713-1 zo dňa 15. 11. 2018.
4. Rozhodnutím č. OU-LV-PLO-2019/002314-2 zo dňa 02. 01. 2019 správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že poveril poľovnícku organizáciu: Poľovnícke združenie Teplá Voda vykonávaním ochrany
poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a 26 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v poľovnom revíri Teplá Voda Pukanec.
5. Voči tomuto rozhodnutiu podali odvolanie p. L. I., žalobca v 1. rade a žalobca v 3. rade, pričom správny orgán prvého stupňa upovedomil účastníkov konania o podaných odvolaniach a súčasne vyzval účastníkov konania, aby svoje stanovisko k odvolaniam predložili v termíne do 18. 03. 2019. K podaným odvolaniam sa vyjadrilo Poľovnícke združenie Teplá Voda v podaní zo dňa 12. 03. 2019.
6. Na základe podaných odvolaní žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2019/020574 zo dňa 18. 04. 2019 vyššie uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, keď dôvodom pre zrušenie rozhodnutia boli najmä procesné nedostatky, a to tá skutočnosť, že správny orgán nedal účastníkom konania možnosť, aby sa mohli vyjadriť k podkladu rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tiež z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
7. Správny orgán prvého stupňa verejnou vyhláškou č. OU-LV-PLO-2019/02314-22 zo dňa 10. 06. 2019 oznámil účastníkom konania, že v konaní pokračuje a že sa so súvisiacim materiálom môžu oboznámiť na OÚ Levice. Následne zvolal ústne pojednávanie na deň 01. 07. 2019.
8. Dňa 11.06.2019 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť žalobcov, p. L. I., p. U. B. a p. P. E. o vydanie poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver s tým, že toto by bolo vykonávané žalobcom v 1. rade.
9. Dňa 01. 07. 2019 bola u správneho orgánu prvého stupňa spísaná zápisnica z ústneho pojednávania vo veci poverenia poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Teplá Voda Pukanec a dňa 02. 07. 2019 bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený návrh na ustanovenie poľovníckeho hospodára (p. L. V.).
10. Dňa 02. 09. 2019 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. OU-LV-PLO-2019/002314-31, OU-LV-PLO-2019/002313-4, ktorým opätovne poveril poľovnícku organizáciu: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Teplá Voda vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a 26 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v poľovnom revíri „Teplá Voda“ a ktorým zároveň určil p. U. M. za poľovníckeho hospodára v poľovnom revíri „Teplá Voda“ (tento vyjadril súhlas s menovaním v podaní zo dňa 15. 08. 2019).
11. Voči tomuto rozhodnutiu podali odvolanie nasledujúce osoby: p. L. I., žalobca v 1. rade, žalobcovia v 3. a 4. rade, žalobca v 5. rade a žalobca v 6. rade, pričom správny orgán prvého stupňa upovedomil účastníkov konania o podaných odvolaniach a súčasne vyzval účastníkov konania, aby svoje stanovisko k odvolaniam predložili v termíne do 10. 11. 2019. K podaným odvolaniam sa vyjadrilo Poľovnícke združenie Teplá Voda v podaní zo dňa 05. 11. 2019.
12. O podaných odvolaniach rozhodoval opätovne žalovaný, ktorý rozhodnutím č. OU-NR- OOP4-2020/006485-003 zo dňa 13. 01. 2020 zrušil vyššie uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil mu vec na nove prejednanie a rozhodnutie, keď dôvodom pre zrušenie rozhodnutia boli najmä procesné nedostatky, a to, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami účastníkov konania a v odôvodnení rozhodnutia sa o nich nezmienil.
13. Správny orgán prvého stupňa následne vydal upovedomenie o pokračovaní v konaní zo dňa 24. 02. 2020.
14. Dňa 24. 02. 2020 sa uskutočnila miestna ohliadka poľovníckych zariadení, o čom bol spísaný záznam. K podkladom rozhodnutia vrátane vykonanej ohliadky sa vyjadrili žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 6. rade a L. I. v podaní zo dňa 28. 02. 2020.
15. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-LV-PLO-2020/000649-007, OU-LV- PLO-2020/000650-068 zo dňa 08. 04. 2020 rozhodol tak, že opätovne poveril poľovnícku organizáciu: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Teplá Voda vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a 26 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v poľovnom revíri „Teplá Voda“ a zároveň určil p. U. M. za poľovníckeho hospodára v poľovnom revíri „Teplá Voda“.
16. Dňa 11. 05. 2020 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené stanovisko Slovenského pozemkového fondu o tom, že si stojí za hlasovaním na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov o ktorom bola dňa 05. 09. 2018 spísaná Notárska zápisnica N 262/2018, NZ 28651/2018, NCRls 29284/2018, ktorá je tiež súčasťou administratívneho spisu. Dňa 12. 05. 2020 mu bol tiež doručený návrh na autoremedúru.
17. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali odvolanie všetci žalobcovia, pričom správny orgán prvého stupňa upovedomil účastníkov konania o podaných odvolaniach, oznámil obdržanie stanoviska k poľovnému revíru „Teplá Voda“ od Slovenského pozemkového fondu a prijatie návrhu a autoremedúru a vyzval účastníkov konania, aby svoje stanoviská k odvolaniu a návrhu na autoremedúru predložili v termíne 10 dní odo dňa doručenia upovedomenia. K podaným odvolaniam sa vyjadrila poľovnícka organizácia: Poľovnícke združenie Teplá Voda v podaní zo dňa 20. 05. 2020. K tomuto stanovisku sa vyjadril žalobca v 2. rade v podaní zo dňa 09. 06. 2020.
18. Rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2020/025637-002 zo dňa 09. 07. 2020 žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-LV-PLO-2020/000649-007, OU-LV-PLO-2020/000650-068 zo dňa 08. 04. 2020 tak, že vo výrokovej časti A/ za poslednú vetu vložil text v znení: „Rozhodnutie o poverení sa v zmysle § 13 ods. 7 zákona o poľovníctve vydáva na dobu jedného roka odo dňa doručenia poverenej poľovníckej organizácii a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára“. Ostatné časti rozhodnutia zostali nezmenené, pričom toto rozhodnutie bolo napadnuté správnou žalobou.
19. Súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je aj Podporné stanovisko obce Bohunice zo dňa 11. 03. 2020, Podporné stanovisko obce Uhliská zo dňa 28. 02. 2020, Podporné stanovisko obce Pukanec zo dňa 07. 02. 2020 a námietky predpojatosti voči Ing. U. U. zo dňa 01. 07. 2019, 24. 07. 2019 a 27. 02. 2020 ako aj rozhodnutie č. OU-NR-OOP4-2019/035208-8 zo dňa 07. 08. 2019, ktorým bolo rozhodnuté, že Ing. U. U. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci poverenia poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Teplá Voda Pukanec.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
20. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2020/025637-002 zo dňa 09. 07. 2020 žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-LV- PLO-2020/000649-007, OU-LV-PLO-2020/000650-068 zo dňa 08. 04. 2020 tak, že vo výrokovej časti A/ za poslednú vetu vložil text v znení: „Rozhodnutie o poverení sa v zmysle § 13 ods. 7 zákona o poľovníctve vydáva na dobu jedného roka odo dňa doručenia poverenej poľovníckej organizácii a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára“, pričom tiež uviedol, že ostatné časti rozhodnutia zostávajú nezmenené.
21. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správnemu orgánu prvého stupňa nebola v zákonom stanovenej lehote predložená na evidenciu nová platná zmluva o užívaní poľovného revíru, pričom následne správny orgán prvého stupňa dostal žiadosť žalobcu v 1. rade zo dňa 07. 09. 2018 o vydanie rozhodnutia, ktorým by ho správny orgán prvého stupňa poveril vykonávaním ochrany poľovníctva. Taktiež obdržal žiadosť Poľovníckeho združenia Teplá Voda zo dňa 03. 10. 2018 o vydanie rozhodnutia o poverení tohto poľovníckeho združenia vykonávaním ochrany.
22. Následne v rozhodnutí opísal priebeh administratívneho konania a postup v rozhodovaní, ktorý je opísaný v časti I. tohto rozhodnutia, vrátane opakovaného vydávania rozhodnutí týkajúcich sa poverovania Poľovníckeho združenia Teplá Voda vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Teplá Voda, podávania odvolaní účastníkov administratívneho konania voči týmto rozhodnutiam a rozhodovania odvolacieho orgánu o týchto odvolaniach, ktoré spočívalo v zrušení rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a vrátení veci na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, a to až do vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-LV-PLO-2020/000649-007, OU-LV-
PLO-2020/000650-068 zo dňa 08. 04. 2020, ktorým tento poveril Poľovnícke združenie Teplá Voda vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Teplá Voda, voči ktorému podali žalobcovia odvolanie.
23. Žalovaný rozdelil námietky odvolateľov do dvoch rovín:
a) námietky odvolateľov voči hmotnoprávnym nedostatkom rozhodnutia;
- správny orgán prvého stupňa sa snaží nezistiť nedostatky v doterajšom hospodárení PZ Teplá Voda. Zlé hospodárenie poľovníckeho združenia má za následok vysoké stavy raticovej zveri, čo odvolateľ dokumentuje i videozáznamom,
- nerešpektovanie princípu podielu vlastníckych práv k poľovným pozemkom a nerešpektovanie zásady, že o zriaďovaní a užívaní poľovných revírov rozhodujú vlastníci poľovných pozemkov,
- správny orgán sa nevysporiadal so stanoviskom obce Bohunice, podľa ktorého zver spôsobuje škody nielen poľnohospodárom hospodáriacim v katastri obce, ale aj v intraviláne obyvateľom obce v ich záhradách. b) námietky odvolateľov voči procesnoprávnym nedostatkom rozhodnutia;
- v napadnutom rozhodnutí chýbajú úvahy, ktorými sa správny orgán pri rozhodovaní riadil, ako hodnotil dôkazy, na základe ktorých sa rozhodoval a taktiež sa nevyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, v dôsledku čoho je rozhodnutie vydané v rozpore so základnými zásadami správneho konania, predovšetkým so zásadou legality a materiálnej pravdy,
- miestna ohliadka dňa 24. 02. 2020, ktorá bola zameraná na stav poľovníckych zariadení, bola vykonaná bez upovedomenia všetkých účastníkov konania, čím im bola znemožnená účasť na správnom úkone,
- napadnuté rozhodnutie neobsahuje časové obdobie, na ktoré je poverenie vydané. Správny orgán mal taktiež započítať dobu, po ktorú už PZ Teplá Voda pôsobilo ako subjekt, poverený ochranou poľovníctva a starostlivosti o zver.
24. K námietke odvolateľov ohľadom zlého hospodárenia PZ Teplá Voda žalovaný uviedol, že podľa podkladov nachádzajúcich sa v spise nebolo preukázané, že by uvedené poľovnícke združenie počas doby užívania poľovného revíru Teplá Voda porušilo zásady poľovníckeho plánovania a hospodárenia. Otázka nerešpektovania vôle vlastníkov poľovných pozemkov v konaní o poverení ochranou poľovníctva bola už predmetom riešenia v predchádzajúcom konaní. Zákon o poľovníctve bližšie nešpecifikuje hmotnoprávnu a procesnú stránku konania o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver. Konajúci správny orgán nie je v konaní o poverení ochranou poľovníctva nijako viazaný vlastníctvom poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Doterajšia prax potvrdzuje, že vzhľadom na dočasnosť inštitútu poverenia býva ochranou poľovníctva a starostlivosťou o zver spravidla poverený dovtedajší užívateľ poľovného revíru, pokiaľ revír spravoval so starostlivosťou riadneho hospodára. V konaní sa nepreukázal opak. Stanovisko obce Bohunice zo dňa 11. 03. 2020, na ktoré poukazovali žalobcovia, uvádza, že poľovná zver pácha škody na poľnohospodárskych pozemkoch a záhradách v katastri obce. Obec Bohunice apeluje na správny orgán prvého stupňa, aby rešpektoval vlastnícke právo obhospodarovateľov a vlastníkov pozemkov. Prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí týmito otázkami zaoberal. Uviedol, že vysoké stavy raticovej zveri v predmetnej oblasti nie sú len lokálnym problémom, ale majú celoslovenský charakter. Čo sa týka PZ Teplá Voda, to po splnení schváleného plánu lovu niekoľkokrát požadovalo navýšenie plánu lovu raticovej zveri, čo aj následne splnilo. S námietkami účastníkov konania k otázkam vlastníckych vzťahov k poľovným pozemkom sa v napadnutom rozhodnutí správny orgán v dostatočnom rozsahu vysporiadal.
25. Žalovaný k námietke, že prvostupňový správny orgán neuvádza úvahy ktorými sa správny orgán pri rozhodovaní riadil, ako hodnotil dôkazy, na základe ktorých sa rozhodoval a taktiež sa nevyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, uviedol, že správny orgán napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil, najmä z akého dôvodu rozhodol o poverení PZ Teplá Voda ochranou poľovníctva a starostlivosťou o zver v poľovnom revíri Teplá Voda. Správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že ide o režim dočasného užívania poľovného revíru, pričom nová zmluva o nájme poľovného revíru nebola na zaevidovanie správnemu orgánu doposiaľ predložená. Keďže správny orgán voči hospodáreniu doterajšieho užívateľa poľovného revíru nemal výhrady, rozhodol o poverení ochranou poľovníctva doterajšieho užívateľa poľovného revíru. Doterajší užívateľ revíru pozná špecifiká poľovného revíru a starostlivosti o zver, pričom môže vhodne využiť i vybudované poľovnícke zariadenia. Žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal všetkými námietkami a návrhmi účastníkov konania, tieto vyhodnotil a náležite
odôvodnil. K námietke neprizvania všetkých účastníkov konania na miestnu ohliadku dňa 28 .02. 2020 žalovaný uviedol, že účasť ostatných účastníkov konania okrem vlastníka zariadení nebola pre konanie nevyhnutná. Správny orgán prvého stupňa si miestnou ohliadkou poľovného revíru Teplá Voda mienil overiť početnosť a stav poľovníckych zariadení. Ohliadku mohol správny orgán vykonať aj bez účastníkov konania, no pre efektívnosť ohliadky si prizval vlastníka poľovníckych zariadení. Z ohliadky správny orgán prvého stupňa vyhotovil úradný záznam, ktorý bol doplnený o fotodokumentáciu jednotlivých zariadení. Účasť všetkých účastníkov konania na ohliadke, ktorej účelom bolo overenie stavu poľovníckych zariadení, by nebola efektívna a ani by nemala podstatný vplyv na konanie a rozhodnutie správneho orgánu.
26. Námietka, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje údaj o časovej platnosti poverenia, bola opodstatnená. Žalovaný túto chybu napravil tým, že zmenil výrokovú časť rozhodnutia tak, že doplnil údaj o dobe, na ktorú sa poverenie vzťahuje. K otázke kumulácie dôb poverenia podľa predchádzajúcich rozhodnutí žalovaný konštatoval, že podľa § 13 ods. 7 zákona o poľovníctve rozhodnutie o poverení sa vydáva najviac na jeden rok pre jednu poľovnícku organizáciu a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára. Keďže predchádzajúce rozhodnutia boli zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie a konanie nebolo právoplatne ukončené, doba poverenia uplynutá podľa predchádzajúcich rozhodnutí sa nekumuluje, ale začína nanovo plynúť od nového rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že odkladný účinok odvolania voči rozhodnutiu je vylúčený, doba poverenia jeden rok začína plynúť dňom doručenia rozhodnutia poverenej poľovníckej organizácii.
III. Argumenty žalobcov v podanej žalobe
27. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 25. 08. 2020, doručenou správnemu súdu dňa 25. 08. 2020, domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2020/025637-002 zo dňa 09. 07. 2020 v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému.
28. Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že dňa 09. 09. 2018 končil výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Teplá Voda nachádzajúcom sa v okrese Levice Poľovníckemu združeniu Teplá Voda. Žalobca v 1. rade sa preto rozhodol uchádzať sa o užívanie tohto poľovného revíru. S poukazom na § 5 zákona o poľovníctve uviedli, že právna úprava vychádza zo základnej premisy, že sú to vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú v poľovnom revíri, ktorí by mali rozhodnúť o tom, akým spôsobom a za akých podmienok sa bude v poľovnom revíri vykonávať právo poľovníctva.
29. Dňa 23. 08. 2018 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Teplá Voda, ktoré rozhodlo, že a) výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Teplá Voda sa bude uskutočňovať formou jeho postúpenia poľovníckej organizácii podľa § 13 zákona o poľovníctve; b) výška náhrady za užívanie poľovného revíru bude 10,- EUR / ha / rok bez ohľadu na druh pozemku; c) užívanie poľovného revíru bude postúpené žalobcovi v 1. rade; d) za splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov boli zvolení Slovenský pozemkový fond (ďalej len ako „SPF“) a žalobca v 5. rade.
30. Žalobcovia uviedli, že zákon o poľovníctve pamätá na situáciu, kedy v dôsledku ukončenia platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru hrozí situácia, že poľovný revír nebude mať užívateľa. Pre tento prípad stanovuje, že okresný úrad, v obvode ktorého sa nachádza takýto „uprázdnený“ poľovný revír, poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver, ak vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od uplynutia platnosti pôvodnej zmluvy o užívaní poľovného revíru nepredložia novú zmluvu. Keďže dňa 09. 09. 2018 mala uplynúť platnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru pre Poľovnícke združenie Teplá Voda a vzhľadom na časový odstup od konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (23. 08. 2018) nebolo reálne, že by došlo k podpisu zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej zaevidovaniu na Okresnom úrade Levice, požiadal žalobca v 1. rade správny orgán prvého stupňa o vydanie poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Teplá Voda (ďalej aj ako „Dočasná správa“). Svoju žiadosť odôvodnil tým, že väčšina vlastníkov poľovných pozemkov hlasovala na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
konanom dňa 23. 08. 2018 v prospech žalobcu v 1. rade a podporné stanovisko zaslali správnemu orgánu prvého stupňa aj najväčší poľnohospodári vykonávajúci poľnohospodársku výrobu v poľovnom revíri Teplá Voda. K svojej žiadosti pripojil žalobca v 1. rade aj notársku zápisnicu č. N 262/2018, NZ 28651/2018, NCRls 29284/2018 osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a vyhotovenú dňa 05. 09. 2018 notárkou JUDr. Máriou Zimanovou.
31. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam vydal správny orgán prvého stupňa dňa 02. 01. 2019 rozhodnutie č. OU-LV-PLO-2019/002314-2 (ďalej len ako „Prvé rozhodnutie OU LV“), ktorým správny orgán poveril podľa ustanovenia § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver v poľovnom revíri Teplá Voda Poľovnícke združenie Teplá Voda. Toto prvé rozhodnutie bolo vyhotovené na čosi vyše jednu stranu, pričom výrok rozhodnutia neobsahoval ustanovenie poľovníckeho hospodára a v rozhodnutí úplne absentovalo odôvodnenie. Prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané aj so značným časovým oneskorením, keďže podľa zákona o poľovníctve malo byť vydané do 30 dní od uplynutia platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, t. j. do 09. 10. 2018.
32. Po odvolaniach viacerých účastníkov konania žalovaný vyššie uvedené prvé rozhodnutie svojím rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2019/020574 zo dňa 18. 04. 2019 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie, pričom zrušenie odôvodnil výlučne procesnými nedostatkami rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom prvom zrušovacom rozhodnutí vôbec nevyjadril k podstate rozhodovania o Dočasnej správe poľovného revíru, t. j. podľa akých kritérií má prvostupňový správny orgán rozhodnúť o Dočasnej správe. Žalovaný neposkytol žalovanému návod, akým spôsobom má rozhodovať o Dočasnej správe poľovného revíru Teplá Voda, ktorým by bol prvostupňový orgán viazaný.
33. Správny orgán prvého stupňa vydal takto dňa 02. 09. 2019 v poradí 2. rozhodnutie č. OU-LV- PLO-2019/002314-31, OU-LV-PLO-2019/002313-4, ktorým správny orgán prvého stupňa opätovne poveril Poľovnícke združenie Teplá Voda vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver.
34. Po opätovných odvolaniach viacerých účastníkov konania žalovaný toto druhé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2020/006485-003 zo dňa 13. 01. 2020 opätovne zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Vo svojom druhom zrušovacom rozhodnutí sa žalovaný obmedzil opätovne len na procesné dôvody a znova sa vyhol vecným odvolacím námietkam žalobcov, ale aj iných účastníkov konania.
35. Správny orgán prvého stupňa napokon po vyše roku a pol a dvoch zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného vydal dňa 08. 04. 2020 tretie rozhodnutie, ktorým opätovne po tretí krát poveril ochranou poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver v spoločnom poľovnom revíri Teplá Voda poľovnícku organizáciu Poľovnícke združenie Teplá Voda a súčasne určil za poľovníckeho hospodára U. M..
36. Po opätovných odvolaniach žalobcov žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. 07. 2020 odstránil nedostatok tretieho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa spočívajúci v absencii doby poverenia a vo zvyšnej časti tretie rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
37. V predmetnej veci tak boli aj v dôsledku absencie usmernenia prvostupňového správneho orgánu zo strany žalovaného vydané tri vyššie uvedené rozhodnutia, pričom žalobcovia napádajú správnou žalobou až tretie rozhodnutie žalovaného v spojení s tretím rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.
38. Skutočnosť, že pri rozhodovaní o Dočasnej správe došlo k takýmto prieťahom v konaní (zákon o poľovníctve ukladá správnym orgánom rozhodovať v lehote 30 dní) vyplýva z faktu, že o poľovný revír Teplá Voda prejavil záujem aj v súčasnosti už obvinený oligarcha U. M. zo skupiny Slavia Capital, ktorý hodlal sceliť poľovné revíri v Štiavnických vrchoch do jednej veľkej poľovnej oblasti s chovom jeleňa hôrneho a čerpať na ňu eurofondy v sumách niekoľko miliónov eur. V minulom legislatívnom období bol dokonca do Národnej rady SR predložený návrh nového zákona o poľovníctve, ktorý počítal s touto formou užívania poľovných revírov. Za tým účelom potreboval „sceliť“ poľovné revíry a pri tomto jeho zámere mu „prekážali“ práve poľovný revír Teplá Voda a poľovný revír Zlatá laň, ktorého užívateľom je žalobca v 1. rade. Tieto dva poľovné revíry rozdeľujú M. zamýšľanú poľovnú oblasť na dve časti. U. M. sa skrze konexie na orgánoch štátu a úplatky snažil zmariť užívanie poľovného revíru žalobcom v 1. rade.
39. Žalobcovia napadli rozhodnutie žalovaného z nasledujúcich dôvodov:
- nesprávne právne posúdenie veci. Žalobcovia poukázali na to, že právna úprava vychádza zo základnej premisy, že sú to vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú v poľovnom revíri, ktorí by mali rozhodnúť o tom, akým spôsobom a za akých podmienok sa bude v poľovnom revíri vykonávať právo poľovníctva (§ 5 zákona o poľovníctve). Pre prípad, že z rôznych dôvodov nedôjde k predloženiu zmluvy o užívaní poľovného revíru na evidenciu, zákon o poľovníctve pozná aj „núdzový režim“, kedy v ustanovení § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve umožňuje správnemu orgánu rozhodnúť o poverení výkonom ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver. Zákon o poľovníctve neobsahuje výslovné kritéria, podľa ktorých by mal správny orgán rozhodnúť. Poverenie poľovníckej organizácie je tak podľa platnej právnej úpravy ponechané na voľnú úvahu správneho orgánu. Správna úvaha však neznamená ľubovôľu správnych orgánov v rozhodovaní a nemôže viesť k nepodloženým rozhodnutiam. Správna úvaha musí prebiehať v presne vyznačených medziach stanovených príslušnou správnou právnou normou, minimálne podľa základných zásad, ktorými je ovládané rozhodovanie správnych orgánov, a to podľa zásady zákonnosti a spravodlivosti. S poukazom na články 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky poukázali na to, že zákon o poľovníctve neobsahuje výslovnú úpravu otázky, komu má byť udelené Dočasná správa poľovného revíru, je však evidentné, že zmyslom a účelom zákona o poľovníctve, ale aj ústavných princípov právneho štátu, je v tomto prípade rešpektovanie vôle väčšinových vlastníkov pozemkov. Oprávnenie správneho orgánu rozhodovať o poverení výkonom ochrany poľovníctva teda neznamená, že správny orgán je v tejto otázke oslobodený od povinnosti rešpektovať zmysel a účel právnej úpravy. Práve naopak správny orgán má pri svojom rozhodovaní zohľadniť primárne vôľu vlastníkov poľovných pozemkov, keďže na ich rozhodovaní o zriaďovaní a užívaní poľovných revírov je postavená platná právna úprava. V predmetnej veci zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov konané dňa 23. 08. 2018 rozhodlo, že výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Teplá Voda má byť postúpený žalobcovi v 1. rade. Za toto rozhodnutie hlasovali vlastníci, ktorých výmera poľovných pozemkov predstavuje viac ako 57 % výmery poľovných pozemkov. Za Poľovnícke združenie Teplá Voda hlasovalo len 13 % vlastníkov, t. j. 4 krát menej. Javilo sa preto ako spravodlivé, aby bol vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver poverený žalobca v 1. rade, osobitne v situácii, keď sám požiadal o toto poverenie a jediným dôvodom, pre ktorý nedošlo k jeho zaevidovaniu ako užívateľa poľovného revíru bola skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond ako jeden zo splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov ešte nepodpísal zmluvu o užívaní poľovného revíru Teplá Voda. Rozhodnutie o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva v prospech Poľovníckeho združenia Teplá Voda je okrem iného aj v rozpore s vôľou väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov a predstavuje zásah do ich práva na majetok garantovaných článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Správny orgánu musí okrem toho v rámci zásady legality a materiálnej pravdy upravenej v Správnom poriadku zohľadniť predovšetkým vyjadrenia vlastníkov poľovných pozemkov, do ktorých vlastníckeho práva sa výkonom práva poľovníctva významne zasiahne a ktorí sú inak podľa zákona o poľovníctve povolaní rozhodnúť o užívateľovi poľovného revíru. Žalovaný spoločne so správnym orgánom prvého stupňa odôvodnili svoje rozhodnutia poveriť užívaním revíru Poľovnícke združenie Teplá Voda iba doterajším stavom. Opomenuli však spomenúť, že tak dochádza v situáciách, kedy vlastníci nie sú schopní dohodnúť sa na užívateľovi poľovného revíru, čo však nebol prípad poľovného revíru Teplá Voda, kedy 57 % vlastníkov hlasovalo v prospech žalobcu v 1. rade. Okrem toho prax poverovať doterajšieho užívateľa dočasnou správou nie je nijakým zákonným kritériom pre výber dočasne poverenej organizácie a v danom prípade pri posudzovaní rovnováhy argumentácie medzi využitím doterajšej praxe a rešpektovaním väčšinového vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri, by sa mal jazýček váh presunúť jednoznačne v prospech vôle väčšiny vlastníkov pozemkov;
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí a predchádzajúcich 2 zrušovacích rozhodnutiach nedostatočne resp. vôbec nevysporiadal s vecnými námietkami žalobcov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba uvádza, že prvostupňový orgán tretie rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Absencia elementárnej snahy zo strany žalovaného reagovať na odvolacie námietky žalobcov a iných účastníkov konania a podať tak návod na vysporiadanie sa so vzniknutou situáciou viedla k opakovaným vydávaniam a rušeniam rozhodnutí. Procesné pochybenia, pre ktoré žalovaný rušil rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, sa dali odstrániť, ale tým, že sa žalovaný nevyjadril k meritu rozhodovanej veci, spôsobil zbytočné naťahovanie konania a v podstate aj podanie správnej žaloby, pretože správne orgány sa za takmer 2 roky rozhodovacej činnosti a nespočetným podaniam žalobcov a účastníkov konania vôbec nevysporiadali s primárnou argumentáciou žalobcov, a to aplikáciou princípu materiálneho právneho štátu na správnu úvahu pri rozhodovaní o užívaní poľovného revíru. Namiesto toho sa v konaní riešili nepodstatné podružné procesné záležitosti a zásadná
otázka zostala absolútne nepovšimnutá. Napadnuté rozhodnutie je tak vo svetle návrhov, prednesov, vyjadrení a dôkazov predložených žalobcami aj nepreskúmateľné, keďže na ne vôbec nereflektuje a nevysporiadava sa s nimi;
- skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Žalovaný ignoroval vyjadrenia žalobcov, že Poľovnícke združenie Teplá Voda doterajším užívaním poľovného revíru spôsobovalo vlastníkom pozemkov a poľnohospodárom škody napriek tomu, že túto skutočnosť potvrdili v konaní viacerí účastníci a táto bola doložená aj kamerovým záznamom. Žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcov, že zápisnica z miestnej ohliadky zo dňa 24. 02. 2020 obsahuje viacero faktických nepresností, na ktoré žalobcovia poukázali v odvolaniach a túto zápisnicu použil ako jeden z podkladov pre napadnuté rozhodnutie za účelom preukázania, že Poľovnícke združenie Teplá Voda disponuje dostatočným technickým vybavením na kvalitné užívanie revíru. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení tretieho rozhodnutia uviedol, že žalobca v 1. rade nedisponuje 57 % väčšinou vlastníkov pozemkov vzhľadom na skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond nepotvrdil hlasovanie podpisom zmluvy, na základe čoho priznal vlastníkom poľovných pozemkov len 30 % z výmery poľovného revíru. S týmto záverom sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepriamo stotožnil, keďže ho nijako nespochybnil a potvrdil správnosť a dostatočnosť odôvodnenia tretieho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Notárska zápisnica, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu a ktorá obsahuje hlasovanie vlastníkov poľovných pozemkov o užívaní poľovného revíru, je verejnou listinou a jednoznačne potvrdzuje, že v prospech žalobcu v 1. rade sa vyslovilo 57 % vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri. V prípade hodnotenia notárskej zápisnice ako dôkazného prostriedku sa vychádza z prezumpcie správnosti verejnej listiny. Pri verejnej listine má správny orgán skúmať jedine jej pravosť. Je neprípustné, aby správny orgán svojvoľne menil a interpretoval skutočnosti obsiahnuté vo verejnej listine, ako to učinil správny orgán prvého stupňa a potvrdil žalovaný. Navyše Slovenský pozemkový fond v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia zaslal žalovanému vyjadrenie, že sa pridŕža svojho hlasovania na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 23. 08. 2018. Dokonca aj keby sa abstrahovalo od hlasov Slovenského pozemkového fondu, žalobca v 1. rade disponoval stále väčším počtom hlasov vlastníkov poľovných pozemkov a napriek tomu žalovaný poveril Dočasnou správou Poľovnícke združenie Teplá Voda.
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobcovia poukázali na miestnu ohliadku uskutočnenú dňa 24. 02. 2020, ktorú správny orgán prvého stupňa vykonal bez toho, aby o nej oboznámil účastníkov konania, čím im bola znemožnená účasť na úkone správneho orgánu, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 2 a § 38 ods. 3 správneho poriadku. Tohto procesného pochybenia (opomenutia žalobcov ako účastníkov konania) sa správny orgán prvého stupňa dopúšťal v konaní opakovane, čo bolo koniec koncov aj dôvodom na vydanie predchádzajúcich dvoch zrušovacích rozhodnutí žalovaným. Správny orgán prvého stupňa v priebehu konania viackrát opomenul jeden zo základných princípov správneho konania, t. j. zásadu úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Správny orgán prvého stupňa tak svoje tretie rozhodnutie založil na opomenutí účastníkov konania, ktorí mu nevyhovovali a žalovaný napadnutým rozhodnutím toto pochybenie potvrdil. Viacerí účastníci konania sú zároveň aj vlastníci pozemkov v poľovnom revíri, na ktoré vstupoval správny orgán prvého stupňa pri ohliadke a už len z tohto dôvodu ich mal informovať o procesnom úkone. Ide o výslovnú požiadavku správneho poriadku a správny orgán ani nemá zákonnú možnosť vylúčiť ich prítomnosť pri tomto procesnom úkone. Napriek týmto závažným procesným pochybeniam žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba uviedol, že účasť ostatných účastníkov na miestnej ohliadke nebola nevyhnutná. Vôbec sa nevysporiadal s námietkami žalobcov poukazujúcimi na zavádzajúce a nepravdivé skutočnosti vyplývajúce zo zápisnice o ohliadke. Uvedené aj vysvetľuje, prečo správny orgán neprizval účastníkov konania na procesný úkon. Títo by totiž pri ohliadke okamžite zistili skutočný stav veci a logicky by namietali zaznamenanie zjavne nepravdivých skutočností. Ďalej žalobcovia poukázali na novú námietku predpojatosti voči vedúcemu správneho orgánu prvého stupňa - Ing. U. U., ktorej predmetom bolo začaté trestné stíhanie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa. Správny orgán je povinný skúmať predpojatosť v každom štádiu konania, keďže v priebehu konania môžu vyjsť najavo nové skutočnosti nasvedčujúce predpojatosti zamestnanca správneho orgánu. Skutočnosť, že určité vzťahy zamestnanca správneho orgánu k účastníkovi konania neboli vyhodnotené ako vzbudzujúce dôvodné obavy o jeho nepredpojatosti ešte neznamená, že v priebehu konania sa nevyskytnú nové skutočnosti svedčiace naopak o predpojatosti. A tieto nové skutočnosti musia byť predmetom vecného posúdenia nadriadeného správneho orgánu. Vyššie uvedenými skutočnosťami došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, kedy žalovaný dopustil, aby o žiadosti žalobcu v 1. rade o poverení Dočasnou správou poľovného revíru Teplá Voda rozhodoval zamestnanec správneho orgánu
prvého stupňa, na ktorého podal žalobca v 1. rade trestné oznámenie a na podklade ktorého bolo začaté trestné konanie.
40. Záverom poukázali na porušovanie jednej zo základných zásad správneho konania, a to rovnosť účastníkov konania a na základe vyššie uvedených skutočností navrhli, aby správny súd zrušil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d) f) a g) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 07. 2020 v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
41. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 11. 2021 uviedol, že otázka nerešpektovania vôle vlastníkov poľovných pozemkov v konaní o poverení ochranou poľovníctva bola predmetom riešenia vo všetkých predmetných konaniach správneho orgánu prvého stupňa.
42. S poukazom na ust. § 13 ods. 5 písm. b) a § 24 ods. 1 zákona o poľovníctve uviedol, že tento bližšie nešpecifikuje hmotnoprávnu a procesnú stránku konania o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver. Ako vyplýva z uvedených ustanovení zákona o poľovníctve, prvoradým účelom inštitútu poverenia ochranou poľovníctva a starostlivosti o zver nie je štandardné užívanie poľovného revíru, ale zabezpečenie starostlivosti o poľovnú zver. Konajúci správny orgán nie je v konaní o poverení ochranou poľovníctva nijako viazaný vlastníctvom poľovných pozemkov v poľovnom revíri. K tvrdeniu žalobcov, že v predmetnom poľovnom revíri 57 % vlastníkov poľovných pozemkov prejavilo svoju vôľu, aby užívanie poľovného revíru bolo postúpené žalobcovi v 1. rade, uviedol, že toto tvrdenie je pravdivé do tej miery, že na valnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 23. 08. 2018, 57 % vlastníkov hlasovalo za postúpenie výkonu práva poľovníctva žalobcovi v 1. rade. Avšak podpisom zmluvy svoju vôľu potvrdilo len 30 % vlastníkov. Pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru a tým i začiatok jej účinnosti je potrebné, aby obsahovala predpísané náležitosti v zmysle § 12 ods. 2 zákona o poľovníctve, okrem iného i podpisy oprávnených osôb. V prípade zmluvy o užívaní poľovného revíru Teplá Voda však absentoval podpis Slovenského pozemkového fondu (ďalej „SPF“), ako zástupcu 27 % vlastníkov poľovných pozemkov. Bez podielu SPF, svoju vôľu postúpiť užívanie poľovného revíru žalobcovi v 1. rade svojim podpisom potvrdilo približne 30 % vlastníkov poľovných pozemkov. Z tohto dôvodu argument žalobcov, že správny orgán mal rešpektovať vôľu väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov, nie je relevantný a v kontexte s použitou judikatúrou absolútne zavádzajúci. Žalobcovia uvádzajú, že podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Žalovaný uviedol, že je nevyhnutné brať zreteľ na vôľu vlastníkov poľovných pozemkov pri konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, avšak v konaní o poverení ochranou poľovníctva a poľovnej zveri nejde o štandardné užívanie revíru, ale ide o zabezpečenie ochrany poľovnej zveri v situácii, keď vlastník nepredloží zmluvu, ktorú je možné zaevidovať. Z tohto dôvodu zákonodarca v príslušných ustanoveniach zákona o poľovníctve ohľadom poverenia ochranou poľovníctva vôbec neprikladá dôraz na vlastnícke vzťahy, ale prikladá dôraz na ochranu zveri. Doterajšia prax orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva potvrdzuje, že vzhľadom na dočasnosť inštitútu poverenia býva ochranou poľovníctva a starostlivosťou o zver poverený dovtedajší užívateľ poľovného revíru, pokiaľ revír spravoval so starostlivosťou riadneho hospodára. Hlavným dôvodom je predovšetkým zabezpečenie kontinuity v starostlivosti o poľovný revír. Keďže sa v predmetnom konaní nepreukázalo, že by dovtedajší užívateľ poľovného revíru - Poľovnícke združenie Teplá Voda nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára, správny orgán prvého stupňa nemal dôvod ho nepoveriť ochranou poľovníctva, a to až do dňa, kedy bude zaevidovaná nová zmluva o užívaní predmetného poľovného revíru.
43. Žalovaný poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa sa v každom rozhodnutí vyjadroval k námietkam odvolateľov, ako je to zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ako aj predchádzajúcich druhostupňových rozhodnutí). K námietke žalobcov, že správnemu orgánu prvého stupňa odvolací orgán neposkytol návod na vysporiadanie sa so vzniknutou situáciou, žalovaný uviedol, že druhostupňový orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí venoval dostatočný priestor zisteným nedostatkom prvostupňových rozhodnutí vo veci a poukázal na spôsob ich odstránenia. Žalovaný však v odvolacom konaní nemôže nariadiť prvostupňovému orgánu, koho má poveriť vykonávaním ochrany
poľovníctva, pretože by takýto postup odporoval základným princípom správneho konania. Argument o tom, že v odvolacom konaní žalovaný riešil nepodstatné podružné procesné záležitosti a zásadná otázka zostala nepovšimnutá, nie je pravdivý. Žalovaný sa v každom svojom rozhodnutí zaoberal otázkou postavenia vlastníkov poľovných pozemkov v konaní o poverení ochranou poľovníctva. Navyše procesná stránka konania, akokoľvek sa žalobcom javí podružná, má z hľadiska dodržania zákonnosti konania zásadný význam.
44. Žalovaný ďalej uviedol, že sa v uvedenej veci nevyhol otázke škôd na poľnohospodárskych kultúrach. Vo svojom rozhodnutí č. OU-NR-OOP4-2020/006485-003 zo dňa 13. 01. 2020 uviedol, že dotknuté územie predstavuje teritóriom s migračnou trasou jelenej zveri, kde redukcia stavov tejto zveri musí byť riešená v súčinnosti s užívateľmi okolitých poľovných revírov. Navyše poverené poľovnícke združenie v inkriminovanom období (ako aj v minulosti) splnilo plánovaný lov zveri, pričom tento bol i dodatočne zvyšovaný i v období poverenia ochranou poľovníctva práve z dôvodu predchádzania škôd na poľnohospodárskych kultúrach.
45. Čo sa týka námietky žalobcov, že zápisnica z miestnej ohliadky zo dňa 24. 02. 2020 obsahuje viacero faktických nepresností ohľadom zisťovania stavu technického vybavenia na kvalitné užívanie revíru, žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že zámerom uvedenej miestnej ohliadky bolo zistenie stavu poľovníckych zariadení. Ako bolo preukázané, ich stav bol pre potreby poverenia ochranou poľovníctva postačujúci, čo bolo i fotograficky zdokumentované.
46. Žalovaný podotkol, že k dočasnému povereniu došlo práve z dôvodu, že ohľadne predmetného poľovného revíru nebola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovníckeho revíru, nakoľko v nej absentoval podpis zástupcu vlastníkov poľovných pozemkov, čo malo za následok, že v tom čase nebola zmluva platne uzatvorená. Boli to teda vlastníci poľovných pozemkov, ktorí svojím konaním (resp. nekonaním) spôsobili, že žalovaný zvolil zákonom ustanovený postup v zmysle § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Na evidenciu zmluvy a následný výkon práva poľovníctva nie je postačujúca notárska zápisnica potvrdzujúca hlasovanie vlastníkov poľovných pozemkov na valnom zhromaždení.
47. K námietke týkajúcej sa miestnej ohliadky zo dňa 24. 02. 2020 ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa si miestnou ohliadkou poľovného revíru Teplá Voda mienil overiť početnosť a stav poľovníckych zariadení v poľovnom revíri. Účasť ostatných osôb okrem vlastníka zariadení nebola pre konanie nevyhnutná. Ohliadku mohol správny orgán vykonať aj bez účastníkov konania, no pre efektívnosť ohliadky si prizval vlastníka poľovníckych zariadení. Pod efektívnosťou ohliadky v tomto aspekte treba chápať to, že správny orgán si potreboval overiť v akom počte a v akom stave sú krmoviská a soliská pre raticovú zver, kŕmne zariadenia pre malú zver a ostatné poľovnícke zariadenia, pričom overovať ich rozmiestnenie bez účasti vlastníka zariadení by bolo pre konajúci orgán štátnej správy zdĺhavé a obtiažne. Z ohliadky správny orgán vyhotovil úradný záznam, ktorý bol doplnený o fotodokumentáciu jednotlivých zariadení. Účasť všetkých účastníkov konania na ohliadke, ktorej účelom bolo overenie stavu poľovníckych zariadení vo vlastníctve Poľovníckeho združenia Teplá Voda Pukanec, by bola zbytočná a nemala by podstatný vplyv na konanie a rozhodnutie správneho orgánu.
48. K námietke zaujatosti žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov sa k námietke zaujatosti Ing. U. U. vyjadril v samostatnom liste č. OU-NR-OOP4-2020/016722-4 zo dňa 23. 03. 2020, v ktorom oznámil, že námietka zaujatosti už bola riešená a že žiadny pomer menovaného zamestnanca správneho orgánu k prejednávanej veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom v tomto prípade nebol preukázaný a naďalej platí rozhodnutie č. OU-NR-OOP4-2019/035208-8 zo dňa 07. 08. 2019, ktorým bolo deklarované, že Ing. U. U. nie je vylúčený z konania v predmetnej veci. Samotná skutočnosť, že bolo voči menovanému podané trestné oznámenie, nie je preukázaním zaujatosti Ing. U. U. v prejednávanej veci, a to minimálne do doby jeho právoplatného odsúdenia za skutok, ktorý by bolo možné spojiť s týmto konaním.
49. Záverom žalovaný konštatoval, že napadnutým rozhodnutím došlo k úprave pomerov od skončenia platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru „Teplá Voda“ Poľovníckym združením Teplá Voda, ktorá skončila dňa 09. 09. 2018. Nakoľko nebola na evidenciu predložená platná zmluva o užívaní poľovného revíru, správny orgán prvého stupňa poveril vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver dovtedajšieho užívateľa poľovného revíru. Jedná sa o rozhodnutie predbežnej povahy, keď vlastník nepredloží zmluvu, ktorú je možné zaevidovať, je zákonom vopred časovo ohraničené a vydané len
na obmedzenú dobu za účelom zabezpečenia ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver. Rozhodnutie o poverení ochranou poľovníctva a starostlivosti o zver má predbežný a dočasný charakter. V zmysle § 13 ods. 7 zákona o poľovníctve sa vydáva na dobu jedného roka odo dňa doručenia poverenej poľovníckej organizácii a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára. Napadnuté rozhodnutie v zmysle uvedeného ustanovenia zaniklo dňom evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru a teda dňa 10. 08. 2020, čiže ešte v čase pred podaním žaloby. V zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku platí, že pokiaľ správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy dospeje k záveru, že správna žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zruší. V prípade, ak by v tomto súdnom konaní správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, súd by svojím rozhodnutím zrušil napadnuté rozhodnutie, ktorého platnosť bola časovo obmedzená a ktoré ex lege zaniklo zaevidovaním platne uzatvorenej zmluvy dňom 10. 08. 2020. Na margo tvrdení žalobcov o údajnej korupcii, klientelizme, úplatkoch a snahe zmariť užívanie poľovného revíru žalovaný uviedol, že sa nebude vyjadrovať. V prípade ak majú žalobcovia dôvodné podozrenie, že nastali skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, sú povinní o tom urobiť oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. K tvrdeniam a domnienkam, ktoré sa týkajú osoby U. M. sa žalovaný taktiež nevyjadroval, nakoľko zo svojej činnosti odvolacieho orgánu nedisponoval takýmito informáciami.
50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie č. OU-NR- OOP4-2020/025637-002 zo dňa 09. 07. 2020 je rozhodnutím predbežnej povahy vydaným na základe zákona (§ 13 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve), má predbežnú povahu, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a konanie zastavil.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
51. Uznesením č. k. 11S/124/2020 - 74 zo dňa 30. 11. 2020 správny súd pribral za účastníkov konania účastníkov administratívneho konania: 1/ Poľovnícke združenie Teplá Voda, 2/ U. B., 3/ P. E., 4/ Obec Pukanec, 5/ Obec Devičany, 6/Obec Bohunice, 7/ L. I., pričom pribratí účastníci konania U. B. a L. I. sa následne vzdali postavenia účastníka konania. Zvyšných pribratých účastníkov konania následne správny súd vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. Pribratí účastníci konania písomné vyjadrenie nepodali. Z dôvodu, že sa dvaja pribratí účastníci vzdali postavenia účastníka konania a Poľovnícke združenie Teplá Voda zaniklo, sú v záhlaví tohto rozhodnutia označení zvyšní pribratí účastníci konania v poradí 1/ až 4/.
52. Žalobcovia sa vo svojom podaní zo dňa 21. 06. 2021 vyjadrili k argumentácii žalovaného o predbežnej povahe rozhodnutia o poverení ochranou poľovníctva a starostlivosti o zver, s ktorou nesúhlasili. Poukázali na to, že na rozhodovanie o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver nenadväzuje žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo rozhodnutím vo veci samej, a preto rozhodnutie o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver nie je rozhodnutím predbežnej povahy. Uvedené rozhodnutie zakladá pre účastníkov významné hmotnoprávne práva a povinnosti podľa zákona o poľovníctve, čo už ipso facto vylučuje, aby sa jednalo len o rozhodnutie predbežnej povahy, na ktoré by neskôr nadväzovalo neskoršie samotné rozhodnutie vo veci. Na tomto závere nič nemení ani fakt, že rozhodnutie o poverení ochranou poľovníctva a starostlivosťou o zver je vydávané na obdobie jedného roka. Časové ohraničenie platnosti rozhodnutia nespôsobuje, že sa jedná o rozhodnutie predbežnej povahy. „Predbežnosť“ je totiž kategória chápaná v kontexte meritórneho rozhodnutia vo veci. Nadväzovať predbežnú povahu rozhodnutia na jeho časové ohraničenie je nesprávne a vedie k absurdným právnym záverom, ktoré nemajú oporu v zmysle a účele právnej normy. Žalovaný navyše opomína druhú podmienku pre nemožnosť preskúmania rozhodnutia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, a to nespôsobilosť mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Postačuje pritom „len“ potenciálny zásah do subjektívnych práv účastníka konania, pričom tento zásah nemusí ani objektívne nastať na to, aby rozhodnutie predbežnej povahy bolo preskúmateľné súdom. V administratívnom konaní predchádzajúcom podaniu žaloby však došlo k zásahu do subjektívnych práv, a to minimálne práva žalobcu v 1. rade, ktorý sa ako prvý uchádzal o poverenie ochranou práva poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Teplá Voda a taktiež
žalobcov v 2., 3., 4. a 6. rade, ktorí ako poľnohospodári vykonávajúci poľnohospodársku výrobu v poľovnom revíri Teplá Voda uvádzali správnemu orgánu skutočnosti, pre ktoré by nemal poveriť ochranou práva poľovníctva a starostlivosťou o zver Poľovnícke združenie Teplá Voda práve z dôvodu škôd spôsobovaných na úrode nedostatočným vykonávaním práva poľovníctva menovanou poľovníckou organizáciou. Ak by aj teda rozhodnutie o poverení ochranou práva poľovníctva a starostlivosti o zver bolo hypoteticky rozhodnutím predbežnej povahy, ide o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv účastníkov konania, a preto už len z tohto dôvodu je prípustným predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia.
53. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 08. 2021 uviedol, že je námietka žalobcov o tom, že na rozhodovanie o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver nenadväzuje žiadne rozhodnutie, irelevantná. Akt evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru je vykonaný opatrením správneho orgánu, ktoré síce nepodlieha správnemu konaniu, ale vykazuje všetky znaky rozhodnutia. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06. 10. 2015 (na strane č. 9 odsek 2) je evidencia zmluvy v zmysle § 16 zákona o poľovníctve individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože sa na jeho základe zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto poľovného revíru patria, na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcov, podľa ktorej predbežnosť rozhodnutia o poverení ochranou poľovníctva je determinovaná konečným rozhodnutím vo veci, nie je na mieste, keďže poverenie je v tomto prípade ukončené zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru, čo je konečným „rozhodnutím“ vo veci. I keď je tento akt vylúčený zo správneho konania, má všetky znaky správneho aktu s konštitutívnymi účinkami. Pod predbežným rozhodnutím možno rozumieť také, ktoré predbežne v rámci prebiehajúceho administratívneho konania alebo na určitú dobu upravuje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania, alebo i určitú vec slúžiacu ako podklad pre rozhodnutie alebo opatrenie vo veci samej (Uznesenie NS SR sp. zn. 1Sžr/151/2013). Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) SSP zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia predstavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní a samotné konanie sa nimi nekončí. Rozhodnutie o poverení ochranou poľovníctva presne napĺňa podstatu tejto definície.
54. Skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do subjektívnych práv, a to minimálne práva žalobcu v 1. rade, je subjektívnym postojom žalobcov. K námietke žalobcov v 2., 3., 4. a 6. rade, ktorí namietali, že im vznikli škody spôsobované na úrode nedostatočným vykonávaním práva poľovníctva menovanou poľovníckou organizáciou, sa správny orgán vyjadroval v napadnutom rozhodnutí i v stanovisku k žalobe. Vo svojom rozhodnutí č. OU-NR-OOP4-2020/006485-003 zo dňa 13. 01. 2020 uviedol, že dotknuté územie predstavuje teritórium s migračnou trasou jelenej zveri, kde redukcia stavov tejto zveri musí byť riešená v súčinnosti s užívateľmi okolitých poľovných revírov. Poukázal na to, že Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov v roku 2018 vykonal štátny dozor v lesoch obhospodarovaných žalobcom v 1. rade, ktoré boli začlenené do poľovného revíru Zlatá laň Uhliská, v ktorých vykonáva právo poľovníctva práve žalobca v1. rade. Na základe vykonaného štátneho dozoru správny orgán v zápisnici skonštatoval, že vzhľadom na pomerne vysoké stavy raticovej zveri je v obnovovaných porastoch badať silné poškodenie obnovovaných kultúr zverou. Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcov v 2., 3., 4. a 6. rade, že poverením žalobcu v 1. rade ochranou poľovníctva by boli eliminované škody spôsobované zverou, nie je na mieste, keďže správne orgány z vlastnej činnosti vedia, že nemalé škody spôsobované zverou boli dokumentované i v poľovnom revíri Zlatá laň Uhliská, ktorý obhospodaruje žalobca v 1. rade. Navyše, ako vyplýva zo schválených plánov chovu a lovu raticovej zveri, Poľovnícke združenie Teplá Voda v inkriminovanom období (ako aj v minulosti) dostatočne vykonávalo právo poľovníctva, splnilo plánovaný lov zveri, pričom tento bol navyše i dodatočne zvyšovaný aj v období poverenia ochranou poľovníctva práve z dôvodu predchádzania škôd na poľnohospodárskych kultúrach. Prvoradým účelom inštitútu poverenia ochranou poľovníctva a starostlivosti o zver nie je štandardné užívanie poľovného revíru, ale je to zabezpečenie starostlivosti o poľovnú zver. Konajúci správny orgán nie je v konaní o poverení ochranou poľovníctva nijako viazaný vlastníctvom poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Keďže zákon o poľovníctve neumožňuje vlastníkom poľovných pozemkov a ich splnomocneným zástupcom žiaden právny nárok na poverenie ochranou poľovníctva, žalobcovia vydaním rozhodnutia o poverení ochranou poľovníctva nemohli utrpieť nijakú ujmu, ani neboli predmetným rozhodnutím dotknuté ich práva a právom chránené záujmy. K
dočasnému režimu ochrany bolo pristúpené práve z dôvodu, že žalobcovia v rozhodujúcom čase nepredložili na evidenciu zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorú by bolo možné zaevidovať.
55. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní konanom dňa 26. 10. 2022 za účasti PZ žalobcov a žalovaného, ktorí sa pridržali svojich vyjadrení a zástupcov obcí Pukanec, Devičany, Bohunice, kde sa starosta obce Pukanec vyjadril, že počas poverenia poľovníckej organizácie nemá obec nárok na poplatky súvisiace s užívaním poľovného revíru. Podľa jeho informácií už bola zaevidovaná zmluva a správcu poľovného revíru vykonáva žalobca v 1. rade. Starostka obce Devičany uviedla, že t. č. nemajú uzatvorenú zmluvu o prenájme poľovného revíru a obci neplynú žiadne poplatky za využívanie poľovného revíru a tiež na tom strácajú. Obdobne sa vyjadrila aj starostka obce Bohunice
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
56. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 07. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, že toto rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
57. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).
Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
Podľa § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve, okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od a) právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára, b) ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára.
Podľa § 13 ods. 6 zákona o poľovníctve, poverená poľovnícka organizácia musí s poverením vyjadriť písomný súhlas. Ak poľovnícka organizácia nevyjadrí písomný súhlas s poverením, starostlivosť o zver a ochranu zveri a poľovného revíru je povinný zabezpečiť vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru.
Podľa § 13 ods. 7 zákona o poľovníctve, rozhodnutie o poverení sa vydáva najviac na jeden rok pre jednu poľovnícku organizáciu a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o poľovníctve, ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat
škodlivých poľovníctvu [§ 29 ods. 1 písm. f) a g)], chorobami zveri, ochrana biotopu1) zveri v rámci ochrany prírody a krajiny, ako aj ochrana poľovníckych zariadení. Zabezpečenie ochrany poľovníctva zveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru.
Podľa § 26 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav, b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu zveri, c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, 21) d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom 22) takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy, e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha, f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia, g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu 23) a predložiť požadované vzorky pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov orgánov veterinárnej starostlivosti, h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom, k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru, l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6, n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi, o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov, p) viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru.
58. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku, na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.
Podľa § 11 ods. 1 správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
59. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia č. OU- NR-OOP4-2020/025637-002 zo dňa 09. 07. 2020, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-LV-PLO-2020/000649-007, OU- LV-PLO-2020/000650-068 zo dňa 08. 04. 2020 tak, že vo výrokovej časti A/ za poslednú vetu vložil text v znení: „Rozhodnutie o poverení sa v zmysle § 13 ods. 7 zákona o poľovníctve vydáva na dobu jedného roka odo dňa doručenia poverenej poľovníckej organizácii a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára“, pričom tiež uviedol, že ostatné časti
rozhodnutia zostávajú nezmenené. Vyššie uvedeným rozhodnutím č. OU-LV-PLO-2020/000649-007, OU-LV-PLO-2020/000650-068 zo dňa 08. 04. 2020 správny orgán prvého stupňa poveril Poľovnícke združenie Teplá Voda vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Teplá Voda. Z výpisu zo štatistického registra organizácií bolo zistené, že Poľovnícke združenie Teplá Voda zaniklo dňa 20. 01. 2022.
60. V prvom rade sa správny súd vysporiadal s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že je napadnuté rozhodnutie rozhodnutím predbežnej povahy. Správny súd bol v danom prípade toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo čiastočne zmenené a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 04. 2020, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Rozhodnutie o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver má síce dočasný charakter, keďže je limitované lehotou jedného roka, respektíve aktivitou samotných vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri vo forme evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho hospodára, ale zároveň, keďže sa jednalo aj o pozemky vo vlastníctve konkrétnych subjektov, na ktorých mala byť táto dočasná forma ochrany zvery realizovaná, je potrebné konštatovať, že predmetné rozhodnutie sa ich ako vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri jednoznačne dotýka, pričom ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť takýmto rozhodnutím priamo dotknuté. Správny súd bol toho názoru, že nie je možné s určitosťou skonštatovať, že takéto rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania a z tohto dôvodu toto rozhodnutie vylúčiť zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP.
61. Súd sa ďalej zaoberal jednotlivými vznesenými námietkami. Pokiaľ ide o námietku žalobcov o spôsobovaní škôd doterajším užívaním poľovného revíru Poľovníckym združením Teplá Voda, toto je založené iba na tvrdeniach a na existencii videozáznamu (z ktorého súdu vyplýva len prebehnutie čriedy jelenej zvery cez cestnú komunikáciu bez toho, aby bolo možné určiť konkrétnu lokalitu, prípadne rozsah škôd týmto spôsobený), z čoho táto skutočnosť ale jednoznačne a preukázateľne nevyplýva. Predovšetkým nevyplýva súdu preukázateľná existencia správnych deliktov na úseku poľovníctva zo strany vyššie uvedeného poľovníckeho združenia, bližšia konkretizácia a identifikácia škôd a reálna existencia domáhania sa nárokov poškodených subjektov z titulu náhrady škody, kde by aj prípadne bola preukázaná existencie škody a zodpovednosti konkrétnej osoby za jej vznik. 62. Pokiaľ ide o námietku predpojatosti Ing. U. U., súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že podanie trestného oznámenia (resp. začaté trestné stíhanie) nie je preukázaním predpojatosti tejto osoby z konania v predmetnej veci, nakoľko toto môže byť vyhodnotené príslušným orgánom ako nedôvodné. Teda takáto námietka predpojatosti sama osebe nie je podľa názoru správneho súdu spôsobilá založiť predpojatosť vyššie uvedeného zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa. Je však potrebné dodať, že na vybavenie námietky predpojatosti nepostačuje len písomné oznámenie a poukaz na predchádzajúce rozhodnutie o inej námietke predpojatosti, ale vyžaduje sa rozhodnutie príslušného nadriadeného orgánu, teda postup zvolený nadriadeným orgánom, nezodpovedal zneniu § 12 ods. 1 správneho poriadku.
63. Správny súd ako základný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia vzhliadol nevykonanie miestnej ohliadky za účasti ostatných účastníkov konania a s tým súvisiace nevysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania o nesprávnom počte poľovníckych zariadení, o jedinom funkčnom posede, resp. o tom, že pripojená fotodokumentácia nie je, pokiaľ ide o niektoré fotografie, z poľovného revíru Teplá Voda, resp. tiež o tesnej blízkosti zariadení na prikrmovanie zvery k poľnohospodársky obrábaným celkom. Nedošlo teda k vysporiadaniu sa s faktickými námietkami týkajúcimi sa pravdivosti existencie týchto poľovníckych zariadení, nakoľko v prípade účasti ostatných účastníkov na tejto ohliadke, by tieto skutočnosti neostali v spornej rovine, resp. ich spornosť mohla byť odstránená. Teda ak žalovaný vykonal takúto ohliadku a aj na jej základe zhodnotil a konštatoval dostatočný počet, kvalitu a prevádzkyschopnosť vybudovaných poľovníckych zariadení a aj z tohto dôvodu pripravenosť a vhodnosť výberu Poľovníckeho združenia Teplá Voda na zabezpečenie ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v zmysle § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve, súd dospel k záveru, že neprítomnosťou ostatných účastníkov konania na ohliadke bola týmto znemožnená účasť na úkone správneho orgánu, možnosť priamo na ohliadke vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam (prípadne tieto namietať), ktoré mali byť aj podkladom pre výber konkrétneho poľovníckeho združenia a na zistenie, či vybraný subjekt skutočne napĺňa primárny cieľ poverenia vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver, t. j. najvhodnejšie zabezpečenie podmienok pre ochranu poľovníctva a starostlivosti o zver. Uvedený postup správneho orgánu prvého stupňa bol v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 a § 38 ods. 3 správneho poriadku a
je porušením zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Uvedené nie je možné zhojiť len vyjadrením v tom zmysle, že účasť ostatných účastníkov konania okrem vlastníka zariadení nebola potrebná, najmä ak uvedené preverenie bolo jedným z podkladov správnej úvahy správneho orgánu prvého stupňa pokiaľ ide o výber konkrétnej poľovníckej organizácie.
64. Správny súd poukazuje na to, že je vo verejnom záujme, aby príslušný správny orgán z úradnej moci poveril konkrétny subjekt vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosťou o zver v prípade, ak nastanú skutočnosti uvedené v § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve. Takéto poverenie sa vydáva najviac na jeden rok a má motivovať vlastníkov, resp. potenciálnych záujemcov o užívanie poľovného revíru, aby iniciovali zvolanie zhromaždenia vlastníkov, ktoré by rozhodlo o riadnom užívateľovi poľovného revíru. Tento inštitút má len dočasný charakter, pričom môže byť nahradený práve aktivitou vlastníkov (napr. vo forme evidencie zmluvy vlastníkov, resp. zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru poľovníckej organizácii).
65. Správny súd uvádza, že zákon o poľovníctve síce bližšie nešpecifikuje hmotnoprávnu a procesnú stránku konania o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver, táto skutočnosť však podľa správneho súdu neznamená akúsi úplnú svojvôľu správneho orgánu pri výbere konkrétnej poľovníckej organizácie, ani úplne prehliadanie vôle vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri, ktorá bola prejavená v predloženej notárskej zápisnici N 262/2018, NZ 28651/2015, NCRls 29284/2018 spísanej dňa 05. 09. 2018 s poukazom na právnu úpravu práva poľovníctva, ktoré sa odvíja od vlastníctva poľovného pozemku. Zákon o poľovníctve favorizuje primárne vôľu vlastníkov poľovných pozemkov, pokiaľ ide o užívanie poľovného revíru, ktoré v sebe zahŕňa všetky činnosti predstavujúce výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, ktorým sa rozumie aj povinnosť zver cieľavedome chovať a chrániť. Poverenie konkrétneho subjektu výkonom ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver by malo navyše byť uskutočnené s cieľom, aby práve vybraný subjekt v dotknutom poľovnom revíri hospodáril tak, aby boli najvhodnejšie zabezpečené podmienky pre ochranu poľovníctva a starostlivosť o zver.
66. Ak teda správne orgány v tomto prípade jednak nerešpektovali vôľu vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Teplá Voda vyplývajúcu z predloženej notárskej zápisnice, pričom nebolo následne prihliadnuté ani na stanovisko Slovenského pozemkového fondu o tom, že si tento stojí za hlasovaním na zhromaždení, na ktorom bola spísaná uvedená notárska zápisnica, kde z uvedenej notárskej zápisnice vyplýva väčšinová vôľa vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Teplá Voda v súvislosti s výkonom práva poľovníctva v prospech žalobcu v 1. rade a jednak správny orgán prvého stupňa uskutočnil ohliadku bez účastníkov administratívneho konania, z ktorej záverov aj vychádzal pri rozhodovaní o výbere konkrétneho subjektu (poľovníckej organizácie), je podľa názoru správneho súdu takéto konanie poznačené svojvôľou správneho orgánu a tiež porušením vyššie uvedených ustanovení správneho poriadku (§ 3 ods. 2 a § 38 ods. 3 správneho poriadku) pri výbere konkrétnej poľovníckej organizácie. Súd bol preto toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdené, je potrebné ako nezákonné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
67. Správnemu súdu je v danom prípade aj z vyjadrení žalobcu, žalovaného a zástupcu obce Pukanec na nariadenom pojednávaní zrejmé, že medzičasom došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru Teplá Voda v prospech žalobcu v 1. rade, z čoho vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zaniklo v dôsledku skutočností uvedených v § 13 ods. 7 zákona o poľovníctve. Správny súd dáva do pozornosti účastníkov konania, že v zmysle ust. § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, a preto ani skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa malo len dočasný charakter a v súčasnosti je už registrovaná nová zmluva o užívaní poľovného revíru Teplá Voda v prospech žalobcu v 1. rade, nemohlo mať vplyv na jeho rozhodnutie. Správny súd musel prihliadnuť na vyššie uvedené porušenia správneho poriadku pri rozhodovaní správnych orgánov, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu, nakoľko mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Okrem toho má súd za to, že pre správne orgány by malo byť konštatovanie správneho súdu o porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy do budúcnosti záväzné pri jeho ďalšej rozhodovacej činnosti.
68. Právnym názorom súdu sú správne orgány viazané s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a táto viazanosť v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
69. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcom, ktorí mali v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
70. O trovách pribratých účastníkov konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd uvedeným účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).
71. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.