Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-252-2015.pdf
PDF · 97.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/252/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Česká spořitelna, a.s. so sídlom Olbrachtova 1929/62, Praha 4, Česká republika, IČO: 45 244 782 zast. JUDr. Petr Pečený, usadený euroadvokát proti odporcovi J. C., nar. XX.XX.XXXX bytom I. XXX/XXX, O. v konaní o zaplatenie 62.794,27 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 62.794,27 Kč s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 62.008,27 Kč od 01.12.2013 do zaplatenia, s 13,38% úrokom ročne zo sumy 62.008,27 Kč od 01.12.2013 do zaplatenia, kapitalizované úroky vo výške 3.064,90 Kč, kapitalizované úroky z omeškania vo výške 1.884,08 Kč a nahradiť trovy konania vo výške 495 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 62.794,27 Kč s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi finančné prostriedky v rámci produktu DÚFO HOTOVOSTNÍ vo výške 60.000 Kč s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 13,38% p.a.. Odporca porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, z uvedeného dôvodu sa nesplatená časť úveru spolu s príslušenstvom stala splatnou dňa 21.07.2013. Ku dňu splatnosti úveru bol odporca povinný uhradiť zostatkovú časť nesplateného úveru vo výške 62.008,27 Kč.
Odporca sa k predmetu konania nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o úvere zo dňa 03.09.2012 sa banka (Česká sporiteľňa a.s.) zaviazala, že na požiadanie klienta
- odporcu, poskytne klientovi peňažné prostriedky až do výšky 60.000 Kč tak, že vyplatí úver klientovi v hotovosti. V čl. III zmluvy sa odporca zaviazal splatiť úver pravidelnými splátkami Kč 1.118 vždy k 20. dňu každého mesiaca, so splatnosťou prvej splátky 22.10.2012 a poslednou splátkou 20.09.2019, ktorý deň je dňom konečnej splatnosti úveru. V čl. II Zmluvy sa odporca zaviazal platiť banke úroky z úveru vo výške 13,38% ročne. V čl. II bod 5 Zmluvy bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov na úver 16,85%, celková čiastka splatná klientom predstavuje sumu 99.412 Kč. Dňa 03.09.2012 bola odporcovi vyplatená suma 3.000 Kč a 27.000 Kč na jeho účet. Výzvou zo dňa 22.06.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlhu vo výške 3.782 Kč najneskôr do 21.07.2013 s upozornením, že ak v stanovenej lehote pohľadávka nebude zaplatená, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatný dňom nasledujúcim po márnom uplynutí uvedeného termínu.
Listom zo dňa 21.07.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi okamžitú splatnosť celkového dlhu k 21.07.2013 a vyzval odporcu na zaplatenie sumy 62.835 Kč. Súd sa oboznámil s platobnou históriou odporcu, Všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, sadzobníkom pre bankové obchody.
V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. 2Ro/295/2014-40 zo dňa 01.10.2014, ktorý bol uznesením č. 2Ro/295/2014-49 zo dňa 27.02.2015 zrušený z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk. Zo správy OO PZ C. R. súd zistil, že odporca pred 4 rokmi sa presťahoval do ČR, uvedené bolo zistené od matky menovaného, ktorá nevedela uviesť presnú adresu; zároveň nebola ochotná vykonať funkciu opatrovníka pre odporcu. Lustráciou registra obyvateľov SR súd zistil, že odporca je prihlásený na trvalý pobyt na adrese I. XXX/XXX, O.. Lustráciou ÚEV ZVJS SR súd zistil, že odporca t. č. nie je vo výkone väzby, trestu. Zo správy Obce O. súd zistil, že odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava približne 5 rokov, na uvedenej adrese býva jeho nevlastný otec, ktorý o menovanom nemá žiadne informácie a nie je ochotný vykonávať funkciu opatrovníka. Zásielka zasielaná na adresu známu zo zmluvy bola vrátená s tým, že odporca je neznámy. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu a nebolo možné, aby ho zastupoval opatrovník, súd v konaní ďalej postupoval v súlade s ust. §48 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Predmetom konania je spor s cudzím prvkom a nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte Európskej únie a odporca je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (rovnako členský štát Európskej únie) v obvode Okresného súdu Trebišov, na právny vzťah je potrebné aplikovať normy Európskej únie, a to nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 Zz z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej Nariadenie Brusel I). V zmysle čl. 1 Nariadenia Brusel I, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa na daňové, colné a správne veci. Rovnako sa nariadenie neuplatní na konania vymedzené podľa čl. 1 bod 2 nariadenia. V predmetnom prípade mal súd za to, že sa jedná o obchodnú vec, preto je daná vecná príslušnosť podľa predmetného nariadenia. Nakoľko odporca má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, je daná právomoc súdu tohto členského štátu v zmysle čl. 2 Nariadenia Brusel I.
Predmetom konania je nárok zo zmluvy o úvere. V zmysle kapitoly I čl. 1 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (ďalej Nariadenie Rím I), toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je nárok, ktorý nie je v zmysle kapitoly I čl. I bod 2 Nariadenia Rím I vylúčený z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. V zmysle kapitoly II čl. 3 Voľba rozhodného práva bod 1 Nariadenia Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť.
V predmetnom prípade bola zmluva uzatvorená v zmysle §497 a násl. Obchodního zákonníka (ČR), v zmysle čl. 29 Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne a.s., ktoré tvoria súčasť zmluvy, sa právne vzťahy medzi klientom a bankou na základe týchto VOP riadia právnym poriadkom Českej republiky. Na základe uvedeného mal súd za to, že v zmysle kapitoly II čl. 3 Nariadenia Rím I došlo medzi účastníkmi k voľbe rozhodného práva a to právneho poriadku ČR. V zmysle kapitoly I čl. 3 bod 3 Nariadenia Rím I sa toto nariadenie neuplatňuje na dôkazy a konanie, bez toho, aby bol dotknutý čl. 18.
Podľa ust. §261 ods. 3 písm. d, Obchodního zákonníka /ďalej ObchZ/, Touto částí zákona se řídí bez ohledu na povahu účastníků závazkové vztahy ze smlouvy o prodeji podniku nebo jeho částí (§ 476 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523476'&ucin-k-
dni='19. 7.2009'>), smlouvy o nájmu podniku (§ 488b <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb. %2523488b'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), zástavní právo k obchodnímu podílu (§ 117a <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523117a'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), smlouvy o úvěru (§ 497 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523497'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), smlouvy o kontrolní činnosti (§ 591 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523591'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), smlouvy zasílatelské (§ 601 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523601'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), smlouvy o provozu dopravního prostředku (§ 638 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523638'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), smlouvy o tichém společenství (§ 673 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523673'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), smlouvy o otevření akreditivu (§ 682 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523682'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), smlouvy o inkasu (§ 692 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523692'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), smlouvy o bankovním uložení věci (§ 700 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523700'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>), smlouvy o běžném účtu (§ 708 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523708'&ucin- k-dni='19. 7.2009'>) a smlouvy o vkladovém účtu (§ 716 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb. %2523716'&ucin-k-dni='19. 7.2009'>). Podľa ust. §262 ods. 4 ObchZ, Ve vztazích podle § 261 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb. %2523261'&ucin-k-dni='19. 7.2009'> nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Sb.%2523262'&ucin-k-dni='19. 7.2009'> se použijí, nevyplývá- li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523'&ucin- k-dni='19. 7.2009'> nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523'&ucin-k-dni='19. 7.2009'> a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523'&ucin-k- dni='19. 7.2009'>. Podľa ust. §497 ObchZ, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. Podľa ust. §499 ObchZ, za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele. Podľa ust. §2 písm. a, zák. č. 321/2001 Sb o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru /ďalej zákon/, Pro účely tohoto zákona se rozumí spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Podľa ust. §4 ods. 1 zákona, Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel. Podľa ust. §4 ods. 2 zákona, Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto zákona, b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou-li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být uveden způsob jejich výpočtu, e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru, g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (§ 11), h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah, i) způsob placení.
V prejednávanej veci vznikol záväzok odporcu zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ust. §497 ObchZ, ktorá je podľa ustanovení §261 ods. 3 písm. d, ObchZ tzv. absolútnym obchodom, ktorý sa riadi bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami časti tretej ObchZ. Aj napriek svojej povahy výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou v zmysle §52 a násl. OZ a preto sa uplatnia ustanovenia §262 ods. 4 ObchZ.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v 5. hlave. Vychádzajúc z ustanovenia §52 Občianskeho zákonníka (ČR) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere, ktorej súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky, túto charakteristiku spĺňa. Bez akýchkoľvek pochybností všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a nebolo preukázané, aby spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z platobnej histórie odporcu mal súd za preukázané, že odporca dňa 03.09.2012 vyčerpal celkom sumu 60.000 Kč (suma 3.000 Kč a 27.000 Kč bezhotovostve a suma 30.000 Kč v hotovosti), z poskytnutého úveru odporca síce čiastočne plnil, no jeho splátky neboli platené pravidelne tak, ako sa na to zaviazal v zmluve čl. 3 (suma 1.118 Kč k 20. dňu v mesiaci). Platby odporcu boli započítané na istinu, bežný úrok, úrok z omeškania a poplatky v súlade so zmluvy (čl. 3 zmluvy), nakoľko dohodnutá ročná percentuálna sadzba nákladov predstavovala 16,85% a zahŕňala úroky z úveru a cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd za to, že započítanie jednotlivých platieb na istinu, splátku bežného úroku a úrok z omeškania a poplatky sa realizovalo zo strany navrhovateľa v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami. Z platobnej histórie odporcu mal súd za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa predstavuje sumu 62.008,27 Kč titulom istiny - nesplateného úveru bez príslušenstva. Rovnako aj nárok navrhovateľa na náhradu poplatkov 786 Kč súd vyhodnotil ako dôvodný, nakoľko bol uplatnený v súlade so zmluvnými podmienkami (čl. II bod 2 zmluvy - poplatok za správu a vedenie úverového účtu a čl. IV bod 2 zmluvy - poplatok za udržiavanie poistenia). V konaní nebolo preukázané, že odporca dlžnú sumu v celkovej výške 62.794,27 Kč uhradil, z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Nakoľko v zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí úveru pri úrokovej sadzbe 13,38%, mal súd za to, že medzi účastníkmi došlo k dohode o odplate, nakoľko poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že uplatnený úrok vyčíslený k 30.11.2013 vo výške 3.064,90 Kč a 13,38% ročne zo sumy 62.008,27 Kč od 01.12.2013 do zaplatenia bol uplatnený v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami a v tejto časti návrhu vyhovel.
V zmysle ust. §55 ods. 1,2,3 Občanského zákonníka, Smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle §56 <http://business.center.cz/business/pravo/zakony/ obcanzak/cast1.aspx> jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější. Podľa ust. bodu 8 zmluvy, ak nezaplatí klient splátku včas alebo ak nadobudne úver splatnosť podľa bodu 9, je banka oprávnená požadovať od klienta úrok z omeškania z nesplatených čiastok vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa tejto zmluvy, zvýšenej o 10% ročne a ceny spojenej so správou úveru v omeškaní a s prípadným vymáhaním úveru a to vo výške podľa sadzobníka platného v dobe zúčtovania ceny za prevedený úkon. Podľa ust. §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnení úroky z prodlení, není-li podle tohto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroku z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. Podľa ust. §1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodú. V každém kalendářním pololetí, v nemž trvá prodlení dlužníka, je výše úroku z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí. Podľa prehľadu základných zmien menových politických nástrojov Českej národnej banky v roku 2010 bola počnúc dňom 07.05. výška repo sadzby 0,75%, v roku 2012 bola počnúc dňom 29.06.2012 výška repo sadzby 0,50%, počnúc
dňom 01.10.2012 výška repo sadzby 0,25%, počnúc dňom 02.11.2012 výška repo sadzby 0,05%, v roku 2013 je stále 0,05%.
Podľa zistenia súdu, výška repo sadzby platná k prvému dňu omeškania k 21.07.2013 bola 0,05%, teda zvýšená o sedem percentuálnych bodov je 8,05%. Navrhovateľ si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške zákonom prípustnej, preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ním uplatnenej, nakoľko bolo preukázané, že dlžná suma navrhovateľovi uhradená nebola. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že uplatnený úrok z omeškania vyčíslený k 30.11.2013 vo výške 1.884,08 Kč a 8,05% ročne zo sumy 62.008,27 Kč od 01.12.2013 do zaplatenia bol uplatnený v súlade so zákonom a v tejto časti návrhu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy úspešného navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 137 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 358 Eur, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz / ďalej vyhláška/, z hodnoty pohľadávky nasledovne: I, odmenu za právne zastúpenie v zmysle §10 vyhlášky vo výške 358 Eur vrátane DPH za právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 18.07.2014, podanie žalobného návrhu 21.07.2014, účasť na pojednávaní dňa 29.09.2015, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 91,29 Eur a režijný paušál 2x8,04 Eur, 1x8,39 Eur. Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na odmenu za úkon predžalobná upomienka, nakoľko nebolo preukázané, že skutočne bola odporcovi zasielaná, v konaní nebol predložený žiaden dôkaz o jej zasielaní odporcovi. Rovnako súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za úkon vyjadrenie v konaní, nakoľko podanie síce bolo súdu doručené avšak informácie tam uvedené mali byť už obsahom samotného žalobného návrhu, ktorý bol podaný veľmi všeobecne, bez vyčíslenia čísla zmluvy, spôsobu vyplatenia financií odporcovi, jednotlivých úhrad odporcu, špecifikácie poplatkov a pod. Preto podľa názoru súdu nebolo podané hospodárne a účelne.
V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.