Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-92-2015.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/92/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa Quantum Credit, a. s., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47248980, zastúpeného PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36668745, proti odporcovi J. W., K..XX.XX.XXXX, I. O. V.. R.. Z. XXX/X, I.. Č.. T. X, O., o zaplatenie 332,74 Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 78,34 Eur spolu s úrokom z omeškania a to 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 18.03.2012 do zaplatenia, 9% p. a. zo sumy 22,21 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia, 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 19.05.2012 do zaplatenia, 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 19.06.2012 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 332,74 Eur spolu s úrokom z omeškania a to 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 18.03.2012 do zaplatenia, 9% p. a. zo sumy 22,21 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia, 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 19.05.2012 do zaplatenia, 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 19.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 254,4 Eur od 19.07.2012 do zaplatenia, a to a náhrady trov konania, všetko z titulu nezaplatenej ceny poskytnutých komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V návrhu navrhovateľ uviedol, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28 uzavrel s odporcom dňa 28. 06. 2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom internetovej prípojky, program TURBO 2 SOLO. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúry neuhradil. Vzhľadom na to, že odporca svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu vyplýva povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu. Odporca neuhradil faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 17. 03. 2012 v sume 18,71 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 17. 04. 2012 v sume 22,21 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 18. 05. 2012 v sume 18,71 Eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 18. 06. 2012 v sume 18,71 Eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 18. 07. 2012 v sume 254,4 Eur. Uplatnil si tiež zákonný úrok z omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 11. 2013 mu Slovak Telekom, a. s., postúpil pohľadávku voči odporcovi.
Podaný návrh súd doručil odporcovi dňa 21.07. 2015 a vyzval ho, aby sa k veci písomne do 15 dní vyjadril a zároveň, aby predložil alebo označil dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Odporca sa k veci nevyjadril, na výzvu súdu nereagoval.
Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 Eur, podľa ust. § 200ea ods. 1 O. s. p. predmetná právna vec je drobným sporom. Preto súd podľa ust. § 115a ods. 2 O. s. p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a podľa ust. § 156 ods. 3 O. s. p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Účastníci, ani právny zástupca navrhovateľa sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili, preto súd podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p. vyhlásil vo veci rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou pripojení 28. 06. 2011, Oznámením o postúpení pohľadávky z 25. 11. 2013, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 a odporca uzavreli dňa 28. 06. 2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom internetovej prípojky, program TURBO 2 SOLO s dobou viazanosti 24 mesiacov. Z bodu 2 záverečných ustanovení zmluvy /čl.5 spisu/ vyplýva, že zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku alebo doby viazanosti 24 mesiacov pre program Magio internet Turbo 2 Solo predstavuje 220,-Eur a z bodu 5 písm. d/ /čl.5 spisu/ vyplýva zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri kúpe DSL Ethernet modem vo výške 33,68 Eur, DPH sa pri zmluvných pokutách neuplatňuje. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu za služby faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnú 17. 03. 2012 v sume 18,71 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 17. 04. 2012 v sume 22,21 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 18. 05. 2012 v sume 18,71 Eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 18. 06. 2012 v sume 18,71 Eur za zmluvné pokuty faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnú 18. 07. 2012 v sume 254,4 Eur a to pokuta DSL Ethernet modem vo výške 33,68 Eur, pokuta Magio Internet Solo vo výške 220,-Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 11. 2013 postupca Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 postúpil navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávku voči odporcovi.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, konania začaté do 31. októbra 2011 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia ceny za poskytnuté komunikačné služby, ktoré poskytol odporcovi vo výške 78,34 Eur spolu s úrokom z omeškania a to 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 18.03.2012 do zaplatenia, 9% p. a. zo sumy 22,21 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia, 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 19.05.2012 do zaplatenia, 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 19.06.2012 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny komunikačných služieb v celkovej výške 78,34 Eur spolu s úrokom z omeškania je dôvodný, preto návrhu v tejto časti vyhovel. V konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli Zmluvu o pripojení, na základe ktorej odporca využíval služby právneho predchodcu navrhovateľa, avšak za tieto služby riadne neplatila, a preto mu vznikol nedoplatok v celkovej výške 78,34 Eur tak, ako to vyplýva z faktúr nachádzajúcich sa v spise. Preto mal súd za to, že odporca ako dlžník má povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu služby a navrhovateľ ako veriteľ má právo na plnenie od odporcu. Pretože sa odporca dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol navrhovateľovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania odporcu t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie, odkedy je odporca v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 78,34 Eur spolu s úrokom z omeškania a to 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 18.03.2012 do zaplatenia, 9% p. a. zo sumy 22,21 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia, 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 19.05.2011 do zaplatenia, 9 % p. a. zo sumy 18,71 Eur od 19.06.2012 do zaplatenia so zreteľom na ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka..
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal aj zaplatenia zmluvných pokút spolu vo výške 254,4 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19. 07. 2012 do zaplatenia, vyúčtovaných faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 18. 07. 2012. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že Zmluvu o pripojení, ktorú odporca uzavrel dňa 28. 06. 2011 s právnym predchodcom navrhovateľa, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd mal preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi, svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou typovou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom, s odkazom na zmluvné podmienky, Cenový výmer, Cenník a Tarifu, tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu viac strán, teda má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Preto potom súd, v súlade so smernicou, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami, preskúmal zmluvu, uzavretú účastníkmi a zistil, že táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pokiaľ sa týka ustanovení upravujúcich zmluvné pokuty. Neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky súd vidí v znevýhodnenom postavení odporcu ako spotrebiteľa oproti navrhovateľovi (ako aj jeho právnemu predchodcovi) ako dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti odporcu ako spotrebiteľa. Odporca nemal možnosť podstatným a vlastne ani žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o pripravené tlačivo zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa. Neprijateľnosť danej zmluvnej pokuty vyplýva aj z toho, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti účastníkov zmluvy. V danom prípade však boli dohodnuté len zmluvné pokuty v prípade nesplnenia povinnosti odporcom, pričom pre prípad porušenia povinnosti právnym predchodcom navrhovateľa nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech odporcu Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorej bola určená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvné pokuty. Okrem toho zmluvné pokuty, uvedené v zmluve a ktoré sú predmetom konania, nerozlišujú závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, ani primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšením medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou zmluvnej pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatným pre posúdenie nerovnováhy sa súdu javí aj fakt, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti, zaväzuje odporcu k zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo. Odporca je tak viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti v prvom ako aj v poslednom mesiaci viazanosti. Preto bol súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože odporca ako spotrebiteľ nemal právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokute, ktorá už bola priamo uvedená v zmluve, neprehľadným a nezrozumiteľným spôsobom. Hoci odporca ako spotrebiteľ svojím podpisom v zmluve potvrdila, že súhlasí s podmienkami zmluvy, podľa názoru súdu však obsahu zmluvy ani ako priemerný spotrebiteľ nemohol porozumieť. Súd nespochybňuje právo právneho predchodcu navrhovateľa ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odporcom ako odberateľom služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia totiž vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a musí prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa musí odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Na základe uvedeného mal súd za to, že v danej veci zmluvné pokuty, tak ako boli dojednané účastníkmi v zmluve, sú neprijateľnou podmienkou a preto nemôžu požívať právnu ochranu a so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neplatné. Preto mal súd za to, že tieto zmluvné pokuty sú aj v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zákonníka, neplatné. Preto potom súd návrh navrhovateľa vo zvyšku, týkajúcom sa zmluvných pokút, ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že každý z účastníkov mal vo veci úspech takmer v polovici / navrhovateľ 24%,odporca 76%, 76% -24% = 52%/, preto potom súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.