Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/89/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného I. Č., stíhaného pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zákona a iné, takto

rozhodol:

obžalovaný I. Č., nar. XX.XX.XXXX E. X., trvale bytom C..O..Š. XXXX/XX, X.,

j e v i n n ý ,

že

1/

dňa 31.10.2001 okolo 15.30 h v meste Zvolen, okres Zvolen na Ul. J.Kozáčeka v reštaurácii Centrum si od C. M.Š., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XXXX/XX, X. požičal horský bicykel v hodnote 17 490,- Sk (580,56 €), aby sa odviezol domov a priniesol peniaze na zaplatenie alkoholu, čo však následne neurobil a horský bicykel C. M. nevrátil, ale ho na neznámom mieste v okrese Zvolen odpredal neznámej osobe za sumu 4 500,- Sk (149,37 €), čím C. M. spôsobil škodu vo výške 17 490,- Sk (580,56 €),

2/

-dňa 10.01.2002 v meste Zvolen, okres Zvolen v predajni Drukos a.s. na Nám. SNP 20 uzatvoril so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. úverovú zmluvu č.2221340002 na nákup tovaru DVD prehrávača zn. Sony Dav-S300 v hodnote 26 999,- Sk (896,20 €), pri podpise zmluvy zaplatil hotovosť 5 400,- Sk (179,24 €) a sumu 21 599,- Sk (716,96 €) sa zaviazal splatiť v 18-tich mesačných splátkach vo výške 1 591,- Sk (52,81 €), pričom pri podpise zmluvy predložil nepravdivé potvrdenie o svojom zamestnávateľovi a výške príjmu a neuhradil ani jednu splátku, čím spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 147, Piešťany, IČO: 36234176 uviedol do omylu a spôsobil tak škodu vo výške 21 599,- Sk (716,96 €),

-dňa 21.01.2002 v meste Banská Bystrica, okres Banská Bystrica v predajni Nay Elektrodom na Ul. Zvolenská cesta 8 uzatvoril so spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.260632548292552 na nákup tovaru DVD prehrávača v hodnote 19 999,- Sk (663,85 €), po podpise zmluvy zaplatil hotovosť 2 000,- Sk (66,39 €) a sumu 17 999,- Sk (597,46 €) sa zaviazal splatiť v 15-tich mesačných splátkach vo výške 1 515,- Sk (50,28 €), pričom pri podpise zmluvy uviedol nepravdivé údaje o svojom zamestnávateľovi a výške príjmu a neuhradil ani jednu splátku, čím spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 uviedol do omylu a spôsobil tak škodu vo výške 17 999,- Sk (597,46 €),

pričom spôsobil celkovú škodu vo výške 39 598,- Sk (1 314,41 €).

3/

hoci bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod číslom L. XXX/XX-XX D. XXX/XX X. K. XX.XX.XXXX zaviazaný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry J. T., L.. XX.XX.XXXX vo výške 1 000,- Sk (33,19 €) vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám oprávnenej matky C. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y., G.W. XXXX/ X, si v okrese Zvolen a inde v období od 01.02.1998 do súčasnosti úmyselne túto vyživovaciu povinnosť neplnil, pričom v období od 01.04.1999 do 01.10.2000 vyplatil vtedajší Okresný úrad Detva matke dieťaťa náhradné výživné v sume celkom 17 910,- Sk (595 €) a teda na bežnom výživnom k dnešnému dňu C. T., L.. XX.XX.XXXX dlhuje sumu 6.408,04 € ku dňu hlavného pojednávania, t.j. 29.09.2015 a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen (vtedajšiemu Okresnému úradu Detva) sumu 17 910,- Sk (594,50 €),

t e d a

v bode 1/

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

v bode 2/

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu,

v bode 3/

najmenej tri mesiace v období troch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zákona,

v bode 2/

pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.zákona,

v bode 3/

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 222 ods. 1 Tr.zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr.zákona, § 37 písm. h/ Tr.zákona, § 38 ods. 2 Tr.zákona, § 41 ods. 1 Tr.zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr.zákona a § 51 ods. 4 písm. d/ Tr.zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné ÚPSVaR Zvolen a C. T. podľa svojich možností a schopností.

Podľa , obžalovaný je povinný zaplatiť poškodeným:

- C. M., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XXXX/XX, X. škodu vo výške 580,56 €,

- Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 147, Piešťany, IČO: 36234176 škodu vo výške 716,96 €,

- Cetelem Slovensko, a.s. Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 škodu vo výške 597,46 €.

Podľa súd odkazuje poškodených C. M., Home Credit Slovakia, a.s. a Cetelem Slovensko, a.s. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Dňa 13. 06. 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene na tunajší súd obžalobu na I. Č. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona a prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

1/

dňa 31.10.2001 okolo 15.30 h v meste Zvolen, okres Zvolen na Ul. J.Kozáčeka v reštaurácii Centrum si od C. M.Š., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XXXX/XX, X. požičal horský bicykel v hodnote 17 490,- Sk (580,56 €), aby sa odviezol domov a priniesol peniaze na zaplatenie alkoholu, čo však následne neurobil a horský bicykel C. M. nevrátil, ale ho na neznámom mieste v okrese Zvolen odpredal neznámej osobe za sumu 4 500,- Sk (149,37 €), čím C. M. spôsobil škodu vo výške 17 490,- Sk (580,56 €),

2/

-dňa 10.01.2002 v meste Zvolen, okres Zvolen v predajni Drukos a.s. na Nám. SNP 20 uzatvoril so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. úverovú zmluvu č.2221340002 na nákup tovaru DVD prehrávača zn. Sony Dav-S300 v hodnote 26 999,- Sk (896,20 €), pri podpise zmluvy zaplatil hotovosť 5 400,- Sk (179,24 €) a sumu 21 599,- Sk (716,96 €) sa zaviazal splatiť v 18-tich mesačných splátkach vo výške 1 591,- Sk (52,81 €), pričom pri podpise zmluvy predložil nepravdivé potvrdenie o svojom zamestnávateľovi a výške príjmu a neuhradil ani jednu splátku, čím spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 147, Piešťany, IČO: 36234176 uviedol do omylu a spôsobil tak škodu vo výške 21 599,- Sk (716,96 €),

-dňa 21.01.2002 v meste Banská Bystrica, okres Banská Bystrica v predajni Nay Elektrodom na Ul. Zvolenská cesta 8 uzatvoril so spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.260632548292552 na nákup tovaru DVD prehrávača v hodnote 19 999,- Sk (663,85 €), po podpise zmluvy zaplatil hotovosť 2 000,- Sk (66,39 €) a sumu 17 999,- Sk (597,46 €) sa zaviazal splatiť v 15-tich mesačných splátkach vo výške 1 515,- Sk (50,28 €), pričom pri podpise zmluvy uviedol nepravdivé údaje o svojom zamestnávateľovi a výške príjmu a neuhradil ani jednu splátku, čím spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 uviedol do omylu a spôsobil tak škodu vo výške 17 999,- Sk (597,46 €),

pričom spôsobil celkovú škodu vo výške 39 598,- Sk (1 314,41 €).

3/

hoci bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod číslom L. XXX/XX-XX D. XXX/XX X. K. XX.XX.XXXX zaviazaný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry J. T., L.. XX.XX.XXXX vo výške 1 000,- Sk (33,19 €) vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám oprávnenej matky C. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y., G.Á. XXXX/ X, si v okrese Zvolen a inde v období od 01.02.1998 do súčasnosti úmyselne túto vyživovaciu povinnosť neplnil, pričom v období od 01.04.1999 do 01.10.2000 vyplatil vtedajší Okresný úrad Detva matke dieťaťa náhradné výživné v sume celkom 17 910,- Sk (595 €) a teda na bežnom výživnom k dnešnému dňu C. T., L.. XX.XX.XXXX dlhuje sumu 5.877,- € a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen (vtedajšiemu Okresnému úradu Detva) sumu 17 910,- Sk (594,50 €).

V predmetnej trestnej veci bolo hlavné pojednávanie opakovane odročované z dôvodu neprítomnosti obžalovaného. Súdu bolo známych niekoľko adries obžalovaného, na žiadnej z nich však zastihnuteľný nebol, resp. zásielky súdu nepreberal. Termín hlavného pojednávania obžalovaný vzal na vedomie až po vydaní príkazu na zatknutie v predmetnej trestnej veci, pričom pri jeho realizácii po obmedzení osobnej slobody obžalovaného bol tento poučený o možnosti podľa vykonať hlavné pojednávanie i v jeho neprítomnosti. Takýmto spôsobom obžalovaný dňa 19. 07. 2015 prevzal obžalobu, predvolanie na hlavné pojednávanie vytýčená na dňa 29. 09. 2015. Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 29. 09. 2015 v prítomnosti svedkýň C. T. a zástupkyne ÚPSVaR Zvolen, I.. W. Č. pričom podľa uznesením rozhodol, že hlavné pojednávanie

vykoná v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko na to boli splnené všetky procesné podmienky a obžalovaný sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Na hlavnom pojednávaní tak súd po prednesení obžaloby vykonal dokazovanie jednak výsluchom poškodených C. T. S. I.. W. Č., zástupcu ÚPSVaR a podľa a čítaním listinných dôkazov a to zápisnice z výsluchu obvineného na - 16, zápisnice z výsluchu zástupcu poškodeného CETELEM Slovensko a.s. - B. Y., zápisnice z výsluchu C. Y., zápisnice z výsluchu C. M., úverovej zmluvy so spoločnosťou Home Credit, a.s. a faktúry na - 45, rozpisom splátok, odpoveďou spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. spolu s vyčíslením škody za spoločnosť Cetelem Slovensko a.s., potvrdením Vojenského útvaru Sliač na - 59 spisu, výpismi z obchodného registra spoločností Home Credit a.s. a spol. Cetelem Slovensko a.s. na - 79, zápisnice z výpovede svedka R. T., zápisnicou o podaní vysvetlenia C. M., rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. XX Q. XX/XXX na - 285 spisu, výpoveďou svedkyne W.. C. na - 296 spisu, správy NÚP , správu ÚPSVaR Zvolen, správu Sociálnej poisťovne Zvolen na - 363 spisu, správu Katastra Zvolen na - správy na obžalovaného na - 368 spisu spolu s odpisom z registra trestov aktualizovaným ku dňu hlavného pojednávania. Svedkyňa - poškodená C. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je otcom jej dcéry J. T.. Obžalovaný je povinný prispievať na jej výživu sumou 1 000,- Sk ( 33,- eur) a to rozsudkom L. XXX/ XX - XX X. K. XX. XX. XXXX, pričom takto konal len dvakrát a to v máji 1999, kedy na jej výživu prispel sumou 1 000,- Sk a v júni 1999, kedy na výživu dcéry prispel sumou 300 Sk. Od tej doby obvinený nijakým spôsobom na výživu dcéry neprispel. Vzhľadom na to požiadala Okresný úrad v Detve o pomoc a bolo jej do októbra 2000 poskytované náhradné výživné. Po tomto dátume si už našla zamestnanie a náhradné výživné ďalej nedostávala. Do dňa hlavného pojednávania obžalovaný nie je s dcérou v žiadnom kontakte na jej výživu neprispieva nijak pričom dlh na výživnom predstavuje sumu 6 305, 99 eur. JUDr. W. Č., zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen na hlavnom pojednávaní uviedla, že tento eviduje voči obžalovanému dlh na výživnom vo výške 594, 50 eur titulom vyplateného náhradného výživného. C. T., P..Č.. T. bolo priznané a poukazované náhradné výživné za I. Č. a to v období od 01. 04. 1997 ( od 01. 07. 1999 vo výške 1 000,- Sk) a to až do dňa vydania rozhodnutia o pozastavení výplaty dňa 19. 10. 2000 s účinnosťou pozastavenia od 01. 10. 2000. Celkový dlh na náhradnom výživnom vyplatenom C. T. je smerom k obžalovanému I. Č. vo výške 594, 50 eur, pričom táto suma pozostáva len zo samotného vyplateného náhradného výživného a jej súčasťou nie sú penále vo výške 1791,- Sk, ktorý nárok zo zákona zanikol a tento ďalej neuplatňujeme. Od uvedeného termínu žiadne iné sumy titulom náhradného výživného za I. Č. vyplácané neboli. Zo zápisnice z výsluchu obvineného I. Č. z prípravného konania zo dňa 19. 10. 2012 vyplýva, že tento po zákonnom poučení ako obvinený uviedol, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu v uzneseniach o vznesení obvinenia sa priznáva a svoje konanie ľutuje. Je si vedomý ich spáchania, mrzí ho to a bol ochotný spôsobenú škodu po dohode s jednotlivými poškodenými uhradiť. Ďalej k veci nevypovedal. Zo zápisnice z výsluchu B. Y., zástupkyne spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. vyplýva, že táto je splnomocneným zástupcom spoločnosti Cetelem Slovensko. Ku skutku uviedla, že dňa 21. 01. 2002 sa do predajne Nay Elektrodom, Banská Bystrica dostavil I. Č., kde prejavil záujem o kúpu spotrebného tovaru v predajnej cene 663, 85 eur. Táto osoba prejavila vôľu zaplatiť 66, 39 eur v hotovosti a 597, 46 eur uhradiť formou spotrebiteľského úveru poskytovaného spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s.. Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru im bola zaslaná predajcom prostredníctvom modemu a následne automatizovaným systémom posudzovania žiadosti vyhodnotená ako vyhovujúca. Žiadateľ predložil občiansky preukaz, ktorý skontroloval predajca - pani L.. Potvrdenie o výške príjmu a doklad o adrese. Ako zamestnávateľa I. Č. uviedol Vojenský útvar Zvolen. Zároveň bol predajcovi vydaný predbežný súhlas s uzatvorením úverovej zmluvy č. 4260523969001 pridelením čísla autorizácie 78292552. Po zaplatení priamej platby vo výške 66, 39 eur bola vyššie uvedenou osobou podpísaná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru spolu so žiadosťou o prevedenie finančných prostriedkov rovnajúcich sa výške poskytnutého úveru, t.j. 597, 46 eur na účet predajcu. Osoba si potom odniesla vybraný tovar z predajne. Dňa 23. 01. 2002 im bol doručený originál úverovej zmluvy s príslušnými dokladmi a toho istého dňa previedli peňažné prostriedky na účet predajcu. Pán Č. sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 15. mesačných splátkach, každá vo výške 50, 29 eur. Splatnosť prvej z nich nastala 15. 02. 2002, do dnešného dňa však na úverový účet spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. nebola pripísaná žiadna mesačná splátka. Nakoľko nebol úverový účet č. 42605233969001 splácaný v súlade so zmluvnými podmienkami, t.j. riadne a včas, bolo mu dňa 17. 10. 2002 zaslané odstúpenie od úverovej zmluvy. Dlh vo výške 758, 48 sa ku dňu 30. 11. 2002 stal splatný v celom rozsahu. Odo dňa 01. 12. 2002 sú pánovi Č. účtované úroky z omeškania vo výške ustanovenej podľa platných právnych predpisov. K uvedenému dňu výsluchu je dlh na úverovom účte vo výške 812, 92 eur.

Zo zápisnice z výsluchu C. Y. na čl. 100 - 102 vyplýva, že tento je zástupcom spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., pričom tento podrobne popísal podmienky podpisu úverovej zmluvy a ustálil výšku škody sumou 950, 58 eur, ktorá pozostáva z poskytnutého úveru a úrokového navýšenia. V takejto výške uplatnil za poškodeného nárok na náhradu škody voči obžalovanému. Zo zápisnice z výsluchu poškodeného C. M. zo dňa 31. 05. 2013 na čl. 103 - 106 spisu vyplýva, že tento s I. Č. nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu, pred spáchaním skutku sa však poznali relatívne dlho, poznali sa zbežne. Niekedy v roku 2001, na Trhovej ulici vo Zvolene sa svedok stretol s I. Č.. Boli si spolu posedieť, dali si pivo a v rámci toho ho I. Č. požiadal, aby mu požičal bicykel, že si na ňom zájde domov pre peniaze, lebo ešte chcel zaplatiť pivo. Uvedené počul aj personál. Poškodený mu teda bicykel požičal, presný čas uviesť nevedel, ale bolo to popoludní. Následne Č. čakal aj niekoľko hodín, ale ten nechodil. Poškodený mu netelefonoval, pretože na neho nemal číslo. Predpokladal, že obv. buď nemal doma peniaze, alebo mu do toho niečo prišlo. Nebolo by ho napadlo, že bicykel mu už nikdy nevráti. Dokonca krátko na to, mu obv. nechal u mamy odkaz, že sa nemá báť, že bicykel donesie, čo však neurobil. Poškodený to následne ohlásil na polícii a ďalej sa cez známych snažil nájsť Č.. Raz ho aj náhodou stretol v meste vo Zvolene, vtedy mu tento tvrdil, že bicykel má, že mu ho vráti. Až neskôr sa poškodený dozvedel, že bicykel, ktorý od neho vylákal predal, značne pod cenu. Poškodený nevedel uviesť komu a za koľko obvinený bicykel predal. Obvinený následne poškodenému prisľúbil, že za tento bicykel mu zaplatí, čo však tiež neurobil. Poškodený si tak uplatnil nárok na náhradu škody titulom odcudzením bicykla vo výške 800,- eur. Z úverovej zmluvy 2221340002 na čl. 43 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi I. Č. na jednej strane ako dlžníkom a spoločnosťou Home Credit, a.s. na strane druhej ako veriteľom, pričom bola podpísaná dňa 10. 01. 2002. Predmetom uvedenej bol nákup tovaru DVD prehrávača zn. Sony Dav S 300 v hodnote 26 999,- Sk (896, 20 eur), akontácia bola vo výške 179, 24 eur a sumu 716, 96 eur sa I. Č. zaviazal uhradiť v 18 - tich mesačných splátkach vo výške 52, 81 eur, pričom ako údaj o zamestnávateľovi a výške príjmu I. Č.W. uviedol, že je zamestnaný na Vojenskom útvare 4977 vo Zvolene ako technik PCO s čistým mesačným príjmom 12 120,- Sk. Z potvrdenia o príjme na čl. 44 spisu vplýva, že uvedené je zo dňa 09. 01. 2002 a potvrdzuje, že I. Č. je zamestnancom Armády SR, ako technik PCO Vojenského útvaru 4977 Zvolen s čistým mesačným príjmom 12 120,- Sk. Z úverovej zmluvy č. 260632548292552 uzavretej medzi I. Č. a spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. na čl. 51 spisu vyplýva, že táto bola uzatvorená dňa 21. 01. 2002 v meste Banská Bystrica v predajni Nay Elektromdom, je predmetom bol nákup tovaru DVD prehrávača v hodnote 19 999,- Sk ( 663, 85 eur), pričom pri podpise zmluvy bola zaplatená akontácia vo výške 66, 39 eur a sumu 17 999,- Sk ( 597, 46 eur) sa I. Č. zaviazal splatiť v 15 - tich mesačných splátkach vo výške 50, 28 eur, pričom I. Č. uviedol, že je zamestnaný ako technik v súkr. sektore a ako zamestnávateľa uviedol Vojenský útvar 4977, Zvolen, Armáda SR s mesačným príjmom 13 500,- Sk. Zo odpovedi spoločnosti Cetelem na čl. 49 - 50 spisu o.i. vyplýva, že I. Č. predložil v súvislosti so Žiadosťou o úver doklad o bydlisku, výpis z účtu vedeného v Poštovej banke a občiansky preukaz na menu I. Č., C.. O.. Š.L. XX, X., ďalej predložil potvrdenie o výške príjmu zo dňa 18. 01. 2002, kde je ako zamestnávateľ uvedená Armáda SR, Vojenský útvar 4977, Borovianska cesta 1, Zvolen, potvrdenie vystavil Č. O.. Pán I. Č. sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 15 - mesačných splátkach, každá vo výške 1 515,- Sk. Splatnosť prvej z nich nastala 15. 02. 2002, do dnešného dňa však na úverový účet spoločnosti CETELEM Slovensko a.s. nebola pripísaná žiadna mesačná splátka. Pán Č. bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy formou automatizovaných písomných upomienok, ktoré sa zasielajú klientovi len v jednom exemplári a to dňa 1. 03. 2002, 4. 04. 2002. Pán Č. na upomienky nereagoval. Posledná upomienka so žiadosťou o kontaktovanie spoločnosti bola klientovi zaslaná dňa 15. 04. 2002 doporučene. Poštová zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát počas odbernej lehoty zásielku neprevzal. Pracovníčke spoločnosti sa podarilo zistiť, že tel. číslo uvedené v potvrdení o výške príjmu ako tel. číslo do zamestnania je vedené na súkromný byt C. N. a zamestnávateľ uvedený v potvrdení o výške príjmu nie je kontaktovateľný. Z potvrdenia Vojenského útvaru Sliač zo dňa 05. 06. 2002 na čl. 57 - 59 spisu vyplýva, že U Vojenského útvaru 4977 Zvolen nebol zamestnaný I. Č., nar. 08. 06. 1966, bytom Zvolen. Ako zástupca zamestnávateľa osoba menom - nrtm. Č. u útvaru nepracovala a z toho dôvodu nemala ani právomoc potvrdzovať doklady. Zároveň bolo oznámené, že od 1. 10. 2001 Vojenský útvar 4977 Zvolen bol zrušený a uvedeným dňom prešiel pod velenie Vojenského útvaru 2601 Košice. Z výpovede svedkyne W.. C. na čl. 286 - 296 vyplýva, že táto v čase výpovede pracovala na odbore sociálnych vecí Okresného úradu Detva, kde je náplňou práce o.i. aj vymáhanie finančných pohľadávok pre OÚ Detva. Jednou z uvedených finančných pohľadávok je i pohľadávka voči I. Č., vo výške 19 701,-

Sk. Okresný úrad Detva, odbor sociálnych vecí rozhodnutím zo dňa 05. 05. 1999 priznal J. T. dávku sociálnej pomoci v sume 970,- Sk, ktoré boli vyplácané k rukám matky C. T. odo dňa 01. 04. 1999. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 01. 06. 1999. Dňa 06. 08. 1999 Okresný úrad Detva, odbor sociálnych vecí vydal na základe rozsudku Okresného súdu vo Zvolene čl. L. XXX/XX - XX rozhodnutie, v ktorom dávku sociálnej pomoci J. T. zvýšil na sumu 1 000,- Sk od 01. 07. 1999. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 12. 2000. Dňa 19. 10. 2000 vydal Okresný úrad Detva rozhodnutie, ktorým odobral dávku sociálnej pomoci J. T. odo dňa 01. 10. 2000 a v ktorom uložil povinnosť I. Č.W. vrátiť Okresnému úradu Detva, odbor sociálnych vecí sumu 19 701,- Sk, ktorá predstavuje sumu, ktorú za neho vyplatil Okresný úrad Detva ako náhradu pri neplnení si vyživovacej povinnosti na J. T.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. 11. 2000 I. Č. však z uvedeného dlhu v výške 19 701,- eur Okresnému úradu Detva neuhradil žiadnu sumu. Z rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. L. XXX/XX X. K. XX. XX. XXXX vyplýva, že I. Č. bola uložená povinnosť prispievať na výživu svojej maloletej dcéry J. T. vo výške 1 000,- Sk ( 33, 19 eur) vždy do 15 - teho dňa v mesiaci k rukám oprávnenej matky oprávnenej C. T., nar. 22. 06. 1975. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 19. 11. 2012 na čl. 362 vyplýva, že I. Č. v súčasnosti nie je evidovaný v databáze poistencov a nepoberá dávku v nezamestnanosti vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Zároveň Sociálna poisťovňa predložila prehľad zamestnávateľov I. Č. od roku 1993 do roku 2009. Z uvedeného vyplýva, že tento bol od roku 1998 zamestnaný ako zamestnanec u viacerých zamestnávateľov : od 03. 06. 1998 do 31. 08. 1998 pracoval ako zamestnanec COOP Jednota Krupina, od 15. 10. 1998 do 12. 11. 1998 pracoval ako zamestnanec u I. J., odo dňa 12. 04. 1999 do 31. 05. 1999 u G. J., ďalej odo dňa 23. 06. 1999 do 05. 10. 1999 pracoval ako zamestnanec spoločnosti AVOS s.r.o., odo dňa 01. 11. 1999 do 29. 02. 2000 bol zamestnaný u zamestnávateľa - Š.Š. K. - P. V., odo dňa 01. 11. 2000 do 19. 01. 2001 bol zamestnaný v spoločnosti Evni Geos, Nitra, s.r.o, ako zamestnanec a ako zamestnanec - dohodár pracoval u zamestnávateľa I. J.Á. v období od 14. 04. 2009 do 18. 11. 2009. Z odpisu z registra trestov obžalovaného aktualizovaného ku dňu hlavného pojednávania vyplývajú štyri záznamy, štyri podmienečného odsúdenia ( tri-krát Okresným súdom Zvolen a jeden-krát Okresným súdom Michalovce), pričom obžalovaný sa vždy v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a v každom prípade sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až púť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo dva závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. b) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Neplnením vyživovacej povinnosť sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd. Skutočnosť, že povinný je bez zamestnania a poberá len sociálne dávky, sama osebe nemá vplyv na existenciu vyživovacej povinnosť voči dieťaťu. Z tohto dôvodu za neplnenie vyživovacej povinnosti možno trestne stíhať povinného, ktorý poberá sociálne dávky za predpokladu, že bola preukázané jeho schopnosť i z týchto dávok plniť si vyživovaciu povinnosť, prípadne ak mu to jeho ostatné majetkové pomery umožňujú, pričom tak zavinene neurobil. Ako trestný čin zanedbania povinnej výživy možno posúdiť konanie povinnej osoby, ktorá si neplnila vyživovaciu povinnosť a oprávnenej osobe bolo poskytnuté náhradné výživné podľa o náhradnom výživnom . O vyhýbanie sa plneniu zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, ide v prípade, ak povinný neplní v určitom období (najmenej tri mesiace v období dvoch rokov) svoju povinnosť vyživovať alebo zaopatrovaní iného a súčasne sa tejto povinnosti vyhýba aktívnym konaním, teda sa usiluje, aby sa tejto povinnosti zbavil alebo ju zmaril, prípadne podstatne sťažil, či oddialil možnosť vymáhania nároku na výživné. Takýmto konaním povinného je najmä úmyselné uzatvorenie pracovného pomeru, v ktorom bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii napriek tomu,

že niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto, len sezónne zamestnanie alebo bezdôvodné zníženie pracovného výkonu za účelom dosiahnutie nižšej mzdy, najmä sústavným vynechávaním pracovných zmien, prípadne nezáujme o zamestnanie z dôvodu znemožnenia prípadného vedenia výkonu rozhodnutia formou zrážok zo mzdy a pod. Zo subjektívnej stránky sa v odseku 207 ods. 2 Tr. zákona vyžaduje úmyselné zavinenie. Podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Objektom trestného činu sprenevery je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci. Objektívna stránka spočíva v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobením malej škody. Hmotným predmetom útoku je iba vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Subjektom, teda páchateľom môže byť iba osoba, ktorej bola predmetná vec zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenie určitých úloh podľa dispozície jej vlastní v držbe, so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Vec bola páchateľovi zverená s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Nemusí sa pritom jednať iba o vec určenú individuálne (napr. motorové vozidlo) ale môže ísť o vec druhove určenú (napríklad peniaze). Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. Podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Objektom trestného činu úverového podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s poskytovaním úveru a zabezpečovaním úveru. Objektívna stránka spočíva vo vylákaní úveru od iného alebo zabezpečenia úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenie podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu. Páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre naplnenie zákonných znakov subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v čase pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo aspoň konal s vedomím, že peniaze v stanovenej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Vylákaním úveru sa rozumie pridelenie úveru bez riadneho splnenia všetkých podmienok na jeho pridelenie. Úverom sa rozumie predovšetkým bankový úver, hypotekárny úver, komunálny úver a spotrebiteľský úver. Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Uvedenie do omylu môže byť spôsobené nielen konaním, ale aj opomenutím konania alebo aj konkludentným činom. Škodou na cudzom majetku sa rozumie len ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o úbytok hospodárskej hodnoty a ušlý zisk. V prejednávanej veci, súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, v súlade s ust. a takto vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru o nepochybne preukázanej vine obžalovaného zo všetkých troch skutkov obžalobou mu kladených za vinu. Nemožno tiež opomenúť, že obžalovaný, po vznesení obvinenia za všetky tri trestné činy v prípravnom konaní sa ku všetkým priznal, svoje konanie oľutoval a ďalej odmietol vypovedať. Okrem priznania obvineného učineného v prípravnom konaní mal súd vinu obžalovaného za skutok pod bodom 1/ rozsudku právne kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery podľa Tr. zákona, preukázanú výpoveďou svedka C. M., ktorý opakovane v prípravnom konaní zhodne, detailne, logicky a konzistentne popísal miesto, čas a okolnosti, za ktorých obžalovanému, ako svojmu známemu požičal svoj bicykel za tým účelom, aby obžalovaný mohol ísť domov po peniaze určené na spoločnú útratu za pitie v pohostinstve. Svedok uviedol, že odkedy obžalovaný z predmetného pohostinstva na jeho bicykli odišiel, tento už viac nevidel, pričom mal sám obžalovaný poškodenému priznať, že bicykel predal a za to mu prisľúbiť spätnú výplatu peňazí, čo však nikdy neurobil. Vzhľadom k tomu, že medzi svedkom - poškodeným a obžalovaným bol do spáchania skutku dobrý, priateľský vzťah, nedošlo medzi nimi k žiadnym vážnym konfliktom, súd nemal dôvod neuveriť výpovedi poškodeného a považovať ju za tendenčnú v snahe obžalovanému nejak poškodiť. S poukazom na výpoveď uvedeného svedka a tiež s poukazom na priznanie obžalovaného, mal súd preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, teda mal súd preukázané, že obžalovaný svojím konaním zo dňa 31. 10. 2001 naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa Tr. zákona. Pokiaľ sa týka skutku 2/ právne kvalifikovaného ako pokračovací prečin úverového podvodu podľa Tr. zákona, tu mal súd preukázanú vinu obžalovaného listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou č. 2221340002 na nákup tovaru DVD prehrávača zn. Sony Dav - S 300, v ktorej obžalovaný

v 10. 01. 2002 uviedol, že je zamestnaný u Vojenského útvaru Zvolen v pozícii technika BCO, pričom z vyjadrenie Vojenského útvaru vyplynulo jednak, že osoba obžalovaného u menovaného vojenského útvaru zamestnaná nikdy nebola a navyše, že vojenský útvar bola už v čase podpisu predmetnej zmluvy zrušený dňom 1. 10. 2001 a uvedeným dňom prešiel pod velenie Vojenského útvaru 2601 Košice. Z uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný vylákal ako od spoločnosti Home Credit, tak aj od spoločnosti Cetelem Slovakia úvery tým, že ich uviedol do omylu v otázke splnenie podmienok na poskytnutie úveru tým, že v čase podpisu zmluvy uviedol nepravdivé údaje o svojom zamestnávateľovi, ako aj o výške príjmu a takýmto svojím konaním spôsobil spoločnosti Home Credit škodu vo výške 716, 96 eur a spoločnosti Cetelem Slovensko škodu vo výške 597, 46 eur. Rovnako obžalovaný postupoval i dňa 21. 01. 2002, keď uzatvoril úverovú zmluvu č. 260632548292552 so spoločnosťou Cetelem Slovensko na nákup DVD prehrávač v hodnote 663, 85, pričom jeho hodnotu sa zaviazal splácať 15 - tich mesačných splátkach vo výške 50, 28, kde rovnako uviedol nepravdivé údaje o svojom zamestnávateľovi, za ktorého opätovne označil Vojenský útvar 4977 Zvolen, v ktorom mal byť zamestnaný ako technik CO s mesačným príjmom 13 500,- Sk. Uvedená úverová zmluva, ako aj potvrdenie o zamestnaní, ako aj predložená fotokópia občianskeho preukazu obžalovaného je súčasťou spisu I k tomuto žalovanému skutku sa obžalovaný v prípravnom konaní, v pozícii obvineného doznal a svoje konanie oľutoval. Pokiaľ sa týka skutku v rozsudku označenom bod bodom 3/, právne kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b) Tr. zákona, najmä výpoveďou svedkyne poškodenej C. T. a I.. W. Č. ako aj z listinných dôkazov ( výpoveď svedkyne W.. C., rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. L. XXX/XX - XX X. K. XX. XX. XXXX, mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil uvedeného skutku a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 Tr. zákona, keď obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére J. T., hoci bol na to povinný na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. L. XXX/XX - XX X. K. XX. XX. XXXX a to v období od 01. 02. 1998 až do dňa vyhlásenia rozhodnutia, pričom v uvedenom období bol zamestnaný u niekoľkých rôznych zamestnávateľov spravidla na dobu niekoľkých mesiacov (viď správa Sociálnej poisťovne s poskytnutých prehľadom zamestnávateľov), pričom v období od 01. 04. 1999 do 01. 10. 2000 vyplatil vtedajší Okresný úrad Detva matke dieťaťa C. T.R. náhradné výživné v sume 595 eur, z dôvodu, že obžalovaný si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť preukázateľne osobne neplnil. Obžalovaný takto konal najmenej od 01. 02. 1998 nepretržite až do dňa vyhlásenia rozhodnutia (29. 09. 2015), teda nepochybne po dlhší čas. Rozsah vyživovacej povinnosti určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom v občianskoprávnom konaní, nakoľko táto bola naposledy upravená rozsudkom právoplatným v roku 1998 a to vo výške 33, 19 eur, pričom v priebehu nadchádzajúcich sedemnástich rokov výška výživného zostala nezmenená a to aj napriek zvyšujúcim sa potrebám a nákladom maloletej dcéry obžalovaného. Pokiaľ sa týka výšky zameškané výživného, súd prihliadol na výpoveď poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že odo dňa podania obžaloby na súd je obžalovaný neplatil výživné ani čiastočne. Už v prípravnom konaní C. T. upresnila, že obžalovaný prispel na výživu dcéry iba dvakrát a to v máji 1999 sumou 1 000,- Sk a v júni 1999 sumou 300,- Sk. Na uvedené zaplatené sumy súd prihliadol a dlh na výživnom o ne znížil. Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že ku dňu rozhodnutia súdu mal. Dcéra obžalovaného je vo veku 17 rokov a t.č. sa štúdiom pripravuje na povolenie, je tak výživou odkázaná na svojich rodičov, teda na svoju matku C. T.Č., ako aj obžalovaného I. Č., preto vyživovaciu povinnosť obžalovaného bezo zmeny ku dňu rozhodnutia súdu v uvedenej výške trvá. Za obdobie odo dňa 01. 02. 1998 do dňa vyhlásenia rozsudku vznikol dlh na výživnom vo výške 6 408, 04 eur smerom k C. T. a smerom k Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 594, 50 eur, nakoľko tento za obžalovaného plnil poškodenej náhradné výživného v období od 01. 04. 1999 do 01. 10. 2000, pričom obžalovaný bol povinný takto plnené výživné úradu práce vrátiť. S poukazom na vykonané dokazovanie súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona. Po uznaní viny za tri trestné činy (všetky tri prečiny) bolo potrebné ukladať jeden tzv. úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona podľa zákonného ustanovenia trestného činu najprísnejšie trestného. V danom prípade to bol prečin úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý zhodne ako podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona možno ukladať trest odňatia slobody v trvaní od jedného do piatich rokov. Ako už bolo uvedené vyššie, z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplývajú celkom štyri odsúdenia, všetky má však obžalovaný zahladené, preto súd na uvedené neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, avšak z uvedeného vyplýva, že v prípade obžalovaného sa nejedná o prvé, resp. ojedinelé porušenie trestnoprávnej normy, naopak, v jeho prípade je takého správanie

(konanie) opakované. Hoci sa obžalovaný na hlavné pojednávanie nedostavil a po zaistení prítomnosti obžalovaného len prostredníctvom príkazu na zatknutie, súd prihliadol na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej sa ku všetkým žalovaným skutkom priznal a svoje konanie oľutoval. Na uvedené súd prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona. Na strane druhej obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov, ktorá skutočnosť vyplýva zo samotnej podanej obžaloby, čo predstavovalo priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona. Vzhľadom na pomery obžalovaného, jeho opakované kriminálne správanie, ako aj mnohosť trestných činov, súd neukladal trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ale za primeraný a spravodlivý považoval trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov ( pri možnosti tento ukladať od 12 do 60 mesiacov). Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody a v skúšobnej dobe podmienečných odsúdení sa vždy osvedčil, súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona odložil výkon uloženého trestu a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň však podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému v skúšobnej dobe povinnosť § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné poškodeným C. T. a ÚPSVaR Zvolen. Pokiaľ sa týka uplatnených nárokov na náhradu škody jednotlivých poškodených, tu súd rozhodol na základe listinných dôkazov preukazujúcich ich opodstatnenú výšku. Podľa odborného vyjadrenia na spisu hodnota veci (horského bicykla zloženého z jednotlivých značkových dielov, ktorý si obžalovaný prisvojil od poškodeného C. M.) je 17 490,- Sk, tj. 580, 56 eur. Preto súd výrokom podľa , uložil obžalovanému povinnosť nahradiť pošk. C. M. škodu vo výške 580, eur. Nakoľko C. M. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 800,- eur, vo zvyšnej časti súd tohto odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Pokiaľ sa týka nárokov na náhradu škody spoločností Home Credit, a.s. a Cetelem Slovensko, a.s., tu súd mal za riadne preukázaný nárok na náhradu škody do výšky reálne poskytnutého úveru spoločnosťou Home Credit, a.s., t.j. sumu 21 599,- Sk ( t.j. 716, 96 eur), ktorú sa obžalovaný predmetnou úverovou zmluvou zaviazal splácať. Nakoľko zástupca poškodeného uplatnil nárok na náhradu škody vo vyššej výške včítane úrokov z omeškania v sume 950, 58 eur, súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. škodu vo výške 716, 96 eur a vo zvyšnej časti odkázal poškodeného na občianske súdne konanie. Rovnako súd postupoval v prípade poškodenej spoločnosti Cetelem Slovensko a.s., keď súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti dlh spočívajúci vo výške reálne poskytnutého úveru, ktorý sa obžalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach. Uvedený úver bol vo výške 17 999,- Sk ( tj. 597, 46 eur). Nakoľko zástupca spol. Cetelem Slovensko a.s. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 812, 92 eur, pričom uvedená suma zahŕňa i úroky z omeškania účtované odo dňa 01. 12. 2002, súd v tejto zvyšnej časti (úrokov z omeškania) odkázal poškodeného na občianske súdne konanie. S poukazom na uvedené dôvody, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.