Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-108-2015.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/108/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci navrhovateľky - Y. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. E. F., V..V. XXXX/X, t.č. bytom E. F., U. X/X, zastúpená JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Daxnerova 2 proti odporcovi - R. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. E. F. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu - R. X., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Y. X., E.. M., O.. XX.XX.XXXX a odporcu R. X., E.. X., O.. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 19.05.2001 a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta E. F. vo zväzku 16, ročník 2001, na strane 56, pod poradovým číslom 43, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode manželstva sa mal. R. X., O.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec - odporca j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. R. X. vo výške po 50 eur mesačne, vždy do 25.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .
Otec n i e j e povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 66 eur.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka Y. X. sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Rimavská Sobota domáhala rozvodu manželstva s odporcom R. X. a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Odporcovi navrhla uložiť povinnosť platiť výživné na dieťa po 50 eur mesačne, pričom v tejto súvislosti na pojednávaní uviedla, že výživné v takejto výške odporca aj platí a že ku dňu pojednávania nemá žiadne zameškané výživné.
Súd pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil aj napriek tomu, že doručenie predvolania naň mal vykázané riadne a včas. Odporca však v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí.
Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté dieťa matke a otcovi určiť výživné vo výške po 50 eur mesačne.
Okrem výsluchu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka súd na pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním sobášneho listu, rodného listu dieťaťa, oboznámil sa s ďalším obsahom spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo uzavreté dňa 19.05.2001 v E. F.. Z ich manželstva pochádza jedno dieťa, a to syn R. X., O.. XX.XX.XXXX. Ani jeden z manželov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Ďalej bolo zistené, že manželia prestali viesť spoločnú domácnosť zhruba pred rokom, odporca sa v máji 2015 definitívne odsťahoval ku svojej rodine, avšak väčšinou žije a zdržiava sa v zahraničí.
Súd zároveň zistil, že navrhovateľka pracuje len na základe dohody o vykonaní práce, kde jej príjem činí len 31,57 eur mesačne, odporca na území Slovenskej republiky nie je zamestnaný a či pracuje v zahraničí sa súdu nepodarilo zistiť.
Podľa § 23 Zákona o rodine ods. 1/ súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; ods. 2/ súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí; ods. 3/ súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine ods. 1/ v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného; ods. 2/ ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa; ods. 3/ rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná; ods. 4/ súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi; ods. 5/ súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine ods. 1/ rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode; ods. 2/ ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť; ods. 3/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže;
ods. 4/ ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti; ods. 5/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2/ obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania mal súd za to, že manželstvo je už viac ako rok len formálne, neplní si svoj spoločenský účel a preto ho podľa § 23 Zákona o rodine rozviedol.
V súlade s ustanovením § 113 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, súd zároveň rozhodoval aj o právach a povinnostiach rodičov - manželov k dieťaťu pochádzajúceho z ich manželstva.
Na čas po rozvode manželstva súd mal. R. X. zveril do výchovy a opatery matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bola uložená povinnosť platiť na dieťa výživné po 50 eur mesačne aj napriek tomu, že majetkové pomery otca sa nepodarilo zistiť. Výšku výživného súd ustálil na základe vyjadrenia matky, ktorá uviedla, že otec takéto výživné platí od času ako prestali viesť spoločnú domácnosť.
Zároveň bolo rozhodnuté, že odporca nie je povinný zaplatiť za konanie súdny poplatok vo výške 66 eur a o trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 144 O.s.p., na základe ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.