Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/312/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Ž. W. XXX/XX, právne zastúpenom JUDr. Pavlom Barabasom, advokátom so sídlom v Hrabušiciach, Partizánska 129 proti odporcovi: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., K.. H.Č. XXX/X, právne zastúpenom JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 328,92 eur, ktoré zaplatí na účet právneho zástupcu odporcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.7.2015 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie H. a to parciel registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a rodinného domu súpisné číslo X nachádzajúcom sa na parcele č. XXX. V návrhu uviedol, že v roku 2002 na základe dohody s odporcom vyplatil odporcovi sumu 75 000,-Sk s tým, že odporca na neho prevedie vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Dohodli sa, že všetky formálne záležitosti súvisiace s prevodom nehnuteľností zabezpečí odporca. Navrhovateľ v dobrej viere, že je ich vlastníkom začal nehnuteľností užívať a približne od roku 2003 rekonštruuje rodinný dom. Doposiaľ vynaložil na rekonštrukciu cca 3 000,- eur. V splátkach uhradil odporcovi celú dohodnutú kúpnu cenu. Asi pred polrokom sa dozvedel, že ako vlastník nehnuteľností je stále vedený odporca. Odporcu žiadal o nápravu, ten však od neho žiadal doplatok kúpnej ceny vo výške 5 000,- eur. Vzhľadom na uplynutie viac ako 10 ročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudol vlastnícke právo k predmetných nehnuteľnostiam vydržaním.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že s odporcom boli dlhoročnými kamarátmi, keď mu odporca predmetné nehnuteľnosti ponúkol na predaj. V tom čase nehnuteľnosti nepatrili odporcovi. Od odporcu vedel, že nehnuteľnosti sú na predaj a on o ne nemá záujem. Dohodli sa preto tak, keďže on nemal peniaze, že predmetné nehnuteľnosti kúpi odporca, ktorý mu na ne peniaze požičia tým spôsobom, že ich vyplatí predávajúcemu. Následne on mu mal kúpnu cenu, na ktorej sa dohodli t.j. sumu 75 000,- Sk zaplatiť a po zaplatení odporca mal prepísať nehnuteľnosti na neho. Medzi ním a odporcom šlo o ústnu dohodu. Peniaze odporcovi vyplatil v splátkach asi do 2 rokov, a to v sume 75 000,- Sk. Asi po roku bola na jeho podnet spísaná písomná dohoda, v ktorej bolo uvedené, že odporca mu predáva dom aj s pozemkami za 75 000,- Sk. Následne, asi po štyroch rokoch sa dozvedel, že odporca tieto nehnuteľnosti kúpil za 50 000,- Sk. Kľúče od domu odporca nemá, tieto mu odovzdal asi 2 mesiace potom, čo sa ústne

dohodli na predaji nehnuteľnosti. O nehnuteľnosti sa odporca nestaral. On svojpomocne opravoval dom, opravoval fasádu, okná, odpady a pod. Do predmetných nehnuteľností okrem práce investoval okolo 5 000,- až 6 000,- eur. Nikto iný nehnuteľnosti neužíval. Dane za tieto nehnuteľnosti platil odporca. Odporca ho nikdy nevyzýval, aby predmetné nehnuteľnosti vypratal. Prvý problém ohľadom nehnuteľností nastal cca pred dvoma rokmi, kedy chcel dokončiť opravné práce a do domu sa nasťahovať. Preto si to chcel dať do poriadku, avšak odporca nehnuteľnosti nechcel na neho prepísať.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné nehnuteľnosti kúpil v roku 2002, pričom je pravdou, že sa dohodol s navrhovateľom, že mu dom predá, ale až vtedy, keď bude mať peniaze a tieto mu vyplatí. Navrhovateľ postupne vyplácal peniaze, celkove zaplatil okolo 30 000,- Sk. S navrhovateľom sa dohodli, že dom mu predá za 75 000,- Sk, Jednalo sa len o ústnu dohodu. On predmetné nehnuteľnosti užíval niekedy do roku 2006. Navrhovateľ dovtedy tieto nehnuteľnosti neužíval. Naposledy videl, že na dome sú vymenené dve okná a robená fasáda, nevie však kto to urobil Nevie o žiadnej písomnej dohode, ktorú spomínal navrhovateľ. Odkiaľ má navrhovateľ kľúče od nehnuteľností to nevie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z listu vlastníctva č. XX katastrálne územie H. a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu listu vlastníctva č. XX katastrálne územie H. bolo zistené, že nehnuteľností parcely registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a rodinný domu súpisné číslo X nachádzajúci sa na parcele č. XXX, sú vo vlastníctve odporcu v podiele 1/1 a to na základe kúpnej zmluvy z roku 2002.

Z účastníckych výpovedi je zrejme, že odporca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 2002. Pred ich kúpou t.j. v čase, keď nehnuteľnosti vlastnila ešte tretia osoba, medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna dohoda o kúpe nehnuteľností navrhovateľom s tým, že tieto mu odporca predá po zaplatení medzi nimi dohodnutej kúpnej ceny 75 000,- Sk. Z výpovedi je tiež zrejme, že navrhovateľ dohodnutú kúpnu cenu splácal, spornou ostala suma, ktorú navrhovateľovi za týmto účelom uhradil.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , , , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa , , ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. V danej veci ide o určovaciu žalobu, pri ktorej v zmysle citovaného ustanovenia súd v prvom rade skúma, či na takejto určovacej žalobe je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu objektívny stav právnej neistoty medzi účastníkmi

konania, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto právna neistota vznikla. Ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). V danej veci navrhovateľ tvrdí, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom ako ich vlastník je v katastri nehnuteľností zapísaný odporca. Vzhľadom k tomu súd má za to, že navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Navrhovateľ sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto súd posudzoval, či navrhovateľ má konkrétny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Podľa tvrdenia navrhovateľa vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol ich vydržaním.

Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva priamo zo zákona. Zákonnými predpokladmi vydržania sú:

- oprávnená držba,

- uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a

- spôsobilý predmet vydržania. Je pritom potrebné, aby tieto predpoklady vydržania boli splnené zároveň. Čo sa týka prvej z uvedených podmienok vydržania a to oprávnenej držby, za oprávneného držiteľa sa môže považovať len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu, u nehnuteľnosti po dobu 10 rokov. Konštatovanie, že ide o držbu oprávnenú sa opiera predovšetkým o okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci. Tieto okolnosti je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska a nie len zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi tomu, že držba je oprávnená.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa mal ujať držby predmetných nehnuteľnosti po uzatvorení dohody medzi ním a odporcom, že odporca mu nehnuteľností predá, ak za ne zaplatí dohodnutú kúpnu cenu. Uvedená dohoda bola medzi účastníkmi konania uzavretá len ústne. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľa, že vzhľadom k tomu, že bol ústne ubezpečený, že všetky záležitosti s prevodom nehnuteľnosti zabezpečí odporca, sa o tieto záležitosti viac nestaral. Je nelogické, že z jeho strany bola splácaná dohodnutá kúpna cena bez uzavretia písomnej zmluvy, zvlášť keď sa jednalo o otázku vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo musí byť zapísané na liste vlastníctva. Neobstojí v danej veci tvrdenie, že k prevodu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nedošlo len vinou odporcu, pretože práve navrhovateľ ako kupujúci mal nadobudnúť vlastnícke právo. Vzhľadom k tomu v danej veci je možné konštatovať, že navrhovateľ nemá titul spôsobilý na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním a teda, že je ich oprávneným držiteľom.

Vzhľadom na ústne uzavretú dohodu s odporcom, u navrhovateľa totiž nemohla byť daná dobrá viera a to práve z dôvodu neuzavretia kúpnej zmluvy v písomnej forme a nepodania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ by sa aj navrhovateľ domnieval, že kúpna zmluva týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti nemusí byť uzavretá v písomnej forme a že je potrebný aj návrh na vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, bolo by tomu tak len z neznalosti práva. V takomto prípade by sa jednalo o právny omyl na jeho strane, od ktorého nemožno odvodzovať oprávnenosť držby. Všeobecne totiž platí, že neznalosť zákona nie je ospravedlniteľná. Omyl držiteľa veci vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti právnych predpisov je neospravedlniteľný (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Oprávnenosť držby musí byť zo strany navrhovateľov v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním preukázaná nie len z ich subjektívneho hľadiska. Ako bolo vyššie uvedené oprávnenosť držby treba skúmať aj vo vzťahu k právnemu titulu, od ktorého sa vydržanie odvodzuje z objektívneho hľadiska. Z tohto hľadiska v tomto konaní zo strany navrhovateľa, vzhľadom na uvedené skutočnosti, oprávnenosť držby preukázaná nebola.

O tom, že pri držbe navrhovateľ nebol dobromyseľný svedčí aj jeho vyjadrenie, že asi po dvoch rokoch od uzavretia ústnej dohody s navrhovateľom t.j. asi v roku 2004 trval na uzavretí písomnej dohody resp. zmluvy. Táto podľa tvrdenia navrhovateľa mala aj byť uzavretá. Z jeho výpovede však nevyplynulo, aby sa jednalo o riadnu kúpnu zmluvu o kúpe predmetných nehnuteľností. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že v sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada t.j. účastník má

jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia o uzatvorení písomnej dohody (resp. zmluvy) nenavrhol vykonať žiadane dokazovanie t.j. v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Účastníkmi navrhovaní svedkovia mali byť súdom vypočutí len na preukázanie skutočnosti, kto z účastníkov konania predmetné nehnuteľnosti skutočne užíval a v akej výške bola zo strany navrhovateľa uhradená kúpna cena. Súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že uvedenými výsluchmi by nebola preukázaná oprávnenosť držby u navrhovateľa a to poukazujúc na už vyššie uvedené skutočnosti t.j. neuzavretie kúpnej zmluvy v písomnej forme a teda na nedostatok titulu vydržania u navrhovateľa. Preukázanie len skutočnosti, že nehnuteľnosti užíval navrhovateľ a že z jeho strany bola zaplatená dohodnutá kúpna cena na preukázanie predpokladov vydržania nie sú postačujúce. Iba samotná detencia totiž k vydržaniu nestačí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle veta prvá nemôže byť držiteľom oprávneným (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a tiež .

Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že u navrhovateľa nie je splnená podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to oprávnenosť držby z dôvodu, že navrhovateľ nemá titul spôsobilý na vydržanie predmetných nehnuteľnosti. Skutočnosť, že navrhovateľ robil na nehnuteľnostiach opravy sama o sebe neznamená, že bol oprávnený v držbe. O neoprávnenosti držby svedčí v konečnom dôsledku aj skutočnosť, že poplatky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti uhrádzal odporca a nie navrhovateľ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval návrh za nedôvodný a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a ich náhradu priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. V konaní o určenie vlastníckeho práva pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd vychádzal z ustanovenia uvedenej vyhlášky, pretože išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. Pri stanovení výšky jedného úkonu právnej služby vychádzal z dohody o kúpnej cene uzatvorenej medzi účastníkmi t.j. ceny 2 490,- eur (75 000,-Sk), z čoho jeden úkon právnej služby je 101,25 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola odporcovi priznaná za tieto úkony právnej služby, ktoré súd považoval za účelne vynaložené:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.9.2015 (§13a ods. 1 písm. a/)

- písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 28.9.2015 (§13a ods. 1 písm. c/)

- účasť na pojednávaní dňa 29.9.2015 (§13a ods. 1 písm. d/), t.j. odmena spolu vo výške 303,75 eur (101,25 eur krát tri úkony. trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu za tri úkony v roku 2015 po 8,39 eur, t.j. režijný paušál spolu 25,17 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia činia 328,92 eur (odmena plus režijný paušál).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.